Matej „Sajfa“ Cifra žije aktívne

7. októbra 2013
Sajfa - Matej Cifra

Matej „Sajfa“ Cifra patrí medzi najlepších a najznámejších moderátorov na Slovensku. V ostatnom čase ho však častejšie vidno aj na štartových listinách rôznych športových disciplín. Bude z neho profesionálny športovec?

Nedávno si absolvoval dve veľmi náročné športové podujatia. Ktoré to boli?

Triatlon a polovičný Ironman. To sú súťaže, aké som doteraz neabsolvoval. Podobných podujatí by som sa chcel zúčastňovať aspoň raz za rok. Vybrať si podobnú súťaž, niekedy v lete, tak aby nekolidovala s niečím iným.

Rozmýšľal som aj nad celým Ironmanom, ale musím sa priznať, že si to vôbec neviem predstaviť. Zaplávať sa to dá. Dokonca aj 180 km na bicykli sa bude dať, ale potom ísť bežať maratón? Ja som išiel polovičné vzdialenosti a musím povedať, že keby mi niekto kázal po tých 90 km na bicykli, že mám odbehnúť celý maratón, tak.. fúha.

Na týchto podujatiach si sa zúčastnil s podporou BMW. Aká forma spolupráce to bola?

Mal som k dispozícii vozidlo, s ktorým som absolvoval presuny na podujatia. Je to BMW 330d Touring. A presne také chcem mať aj doma. Už som si ho aj objednal. Čoskoro by malo prísť.

K spolupráci som sa dostal jednoducho. Poznám pár ľudí z BMW a behali sme spolu nejaké trate, ale podpora bola čisto automobilová. Mal som možnosť vyskúšať si viacero modelov a povedal som si, že chcem ten Touring. Predtým som mal Discovery III. Bolo to príjemné, veľké auto, ale chcel som niečo menšie, no pritom také, aby sa mi doň stále zmestili bicykel, neoprény a iné športové dôležitosti. Pri výbere som nemyslel prioritne na rodinu. Ešte ju totiž nemám, ale to auto, ktoré je na ceste, už dokáže naplniť aj túto úlohu. Zároveň som dbal na to, aby automobil mal pod kapotou niečo naložené. Vyskúšal som si aj päťku, ale keď som presadol do trojky, zistil som, že aj napriek menšiemu priestorumi celkom vyhovuje.

Čo ťa vlastne priviedlo k športu?

Predtým som na to nemal čas. Možno som nemal ani chuť. Nikdy som nemal na nič výdrž a trpezlivosť. Až som si raz povedal, že práve šport je niečo, na čom by som mohol popracovať.

Mňa vlastne fascinuje, ak má niekto výdrž a vytrvalosť v niečom konkrétnom. Strašne sa mi to páči. Je neuveriteľné, koľko dokáže zniesť ľudské telo.

Je to hlava, ktorá vypína telo, ale keď to človek vie trocha odblokovať, tak je potom sám prekvapený, čo všetko dokáže absolvovať.

Hovorí sa, že pri maratóne niektorí bežci zrazu narazia na betónovú stenu. Stalo sa ti to?

No jasné. Keď človek začne behať alebo sa začne inak športovo namáhať, hlava začne vydávať isté signály, že kamarát, pozor na to, už bežíš hodinu, už bežíš dve hodiny. Na to si treba dávať pozor. Kontrolky zrazu začnú intenzívne svietiť a zrazu, keď odíde energia a telo už nemá z čoho čerpať, tak vtedy príde k pomyselnej stene. V maratóne je to zvyčajne po 30. – 35. kilometri. Je to pocit, ktorý ťa donúti zastať a vypnúť. Inak človek môže skolabovať.

Dá sa to rozbehať?

Áno, mnohí ľudia hovoria, že do cieľa dobiehali v delíriu alebo s nejakým zlomovým zážitkom, ktorý príde po siahnutí si na dno svojich síl. Ja som si nikdy nedal do tela tak, že by som skončil na infúziách. Sú však ľudia, ktorí sú schopní ísť aj za takúto hranicu

Zmenil sa Sajfa potom, ako začal športovať?

Chcem veriť tomu, že áno. V detstve som nikdy nedokázal vydržať pri svojich aktivitách dlhšie. Menil som krúžky. Keď som začal chodiť na modelársky a stavali sme autá na ovládanie, tak ja som po chvíli vedel, že pritom neostanem. Potom som chodil rok na karate, ale vedel som, že pritom neostanem. Vlastne som neostal skoro pri ničom, lebo som bol v podstate dosť prelietavý.

Bol to šport, čo ma prinútil venovať sa niečomu intenzívnejšie. A zistil som, že ak sa človek niečomu intenzívne venuje a vidí, že sa zlepšuje, tak je to fantastický a motivujúci moment. Nikdy nebudem atakovať žiadne svetové rekordy, lebo to ani nechcem, chcem prekonávať skôr sám seba.

A kam smeruje tvoje športové snaženie?

Moje ciele v športe sa z roka na rok menia. Behanie bola pre mňa vlastne celkom obyčajná náhoda. Chodil som víkendovo do posilňovne ako veľa mladých ľudí. Trocha som podvíhal činky, lebo to v tom čase bolo moderné. Tam som mal trénera, ktorý mi raz povedal. Vieš čo, poďme na beh Devín – Bratislava. Na to som mu odpovedal, že neviem, nikdy ma nič podobné nefascinovalo. Ale nakoniec ma prehovoril. Dokonca som bez nejakej výraznej prípravy zabehol trasu za menej ako hodinu. Vravím si, fíha, to vôbec nie je zlé a aj ma to celkom bavilo. Navyše som sa spotil viac ako v tej posilke, to ma tiež vyburcovalo.

Keď som sa vrátil z podujatia do práce, tak som aj do rádia povedal, že aké to bolo super. Potom ma oslovilo pár ľudí, ktorí sa rozhodli, že dajú dokopy partiu s trénerom a budú trénovať na maratón. Vtedy som ani poriadne nevedel, aká je to vzdialenosť. Niekoľko mesiacov sme trénovali a išli sme na maratón do Košíc. Tak som zabehol najstarší európsky maratón. To nás nakoplo a povedali sme si, že pôjdeme do sveta. Vybrali sme sa na maratón do Chicaga. Potom sme absolvovali svetový, úžasný a veľkolepý maratón v New Yorku.

Sajfove športové snaženie smeruje k triatlonu.
Sajfove športové snaženie smeruje k triatlonu.

To však stále len beháš. Tam zrejme nechceš skončiť.

Áno, je to stále iba beh. Raz mi jeden kamarát povedal, že nakoniec skončím pri triatlone, lebo je to príjemnejšie, keď človek pri športoch variuje. Trocha si popláva, zabicykluje, zabehá. Práve beh môže postupom času pôsobiť monotónne. Tak som sa na to dal nahovoriť. Minulé leto som si kúpil bicykel a začal som bicyklovať. Od októbra som začal plávať. No a toto leto som nakoniec zvládol svojho prvého polovičného Ironmana. Ak by som rozmýšľal, čo ďalej, tak by som možno uvažoval práve nad Ironmanom, ktorý pochádza z Havaja. Tak prečo neísť budúci rok na Havaj?

Dokázal by si sa vidieť v polohe profesionálneho športovca?

To nie, tam sú celkom iné tlaky. Na jednej strane máte sponzorov, tí všetci očakávajú rôzne umiestnenia, inak bude zle. Robím to skôr sám pre seba.

Domov si si objednal BMW 330d Touring. To je pomerne rýchle vozidlo. Aký si typ vodiča?

Mňa šoférovanie veľmi baví. Dokonca až tak, že po zvládnutí polovičného Ironmana, som sám odšoféroval 500 km až domov. Akurát som potom nevedel vystúpiť z auta. Nohy mi v ňom poriadne zatvrdli. Mám rád rýchlu jazdu, ale musí byť bezpečná. BMW drží aj na hranici rýchlostných limitov veľmi dobre, to sa mi na ňom páči.

Zohralo v tvojom vzťahu k vozidlám aj to BMW? Mal si predtým nejaké BMW?

Nie, toto je moje prvé a nemierne sa naň teším. Moje predchádzajúce auto zabezpečovalo komfort, ale dynamika jazdy bola oveľa nižšia. To čo prichádza s BMW, znamená, že môžem tomu aj vyťať, urobiť myšičku. Je vidno, že BMW je športovo dravé a to sa mi páči. Dal som si k tomu 19-palcové kolesá a s nimi vyzerá trojka naozaj úžasne.

Prečo si sa rozhodol pre pohon xDrive?

Ostatná zima bola naozaj krutá a pohon všetkých kolies je skutočne dobrá vec. Ak má byť ďalšia zima taká, ako sme nedávno prežili, tak dúfam, že budem dobre pripravený.

Nedávno si sa na pracovisku rozlúčil s Adelou. Bude ti vo Fun rádiu chýbať?

My sme spolupracovali 10 rokov každý deň, takže to puto je silné. Budeme sa stretávať naďalej. Adela svoj odchod nazvala veľmi dobre, prirovnala ho k nejakej pracovnej prestávke. Myslím si, že dnes má Adela myšlienky niekde inde, v nových výzvach a projektoch. My sme sa o jej pauze rozprávali už mesiace dopredu.

Teraz vysielaš one man šou. Dostaneš aj nového sparinga?

Nebudem sa tomu brániť. Keby sme sa po mesiacoch rozhodli, že ďalší človek by sa nám zišiel, nebudem proti. Bolo by to zvláštne, keby ku mne prišiel niekto hneď teraz. Ľudia sú na nás dvoch zvyknutí a aj v minulosti sa stalo, že sme vysielali bez toho druhého, ja bez Adely a ona bezo mňa.

Keď som dal do googlu tvoje meno, vypadlo toľko rôznorodých informácií, že urobiť prípravu na rozhovor bolo veru zaujímavé. Aké je to žiť s bulvárom?

Toto vôbec neriešim. Myslím si, že Slovensko je v porovnaní s okolitým svetom skôr dedina. Kedysi na začiatku som čítal diskusie, ktoré boli pod článkom o mne a tam som sa dozvedel, že som ohavný buzerant a podobné veci.

To treba odfiltrovať. Na takýchto rečiach vôbec nezáleží.

Záleží na celkom iných názoroch. Našťastie, mňa bulvár nikdy veľmi extrémne neriešil. Pred rádiom nestoja ľudia, ktorí by chceli nejakú fotografiu. Ja si robím svoju robotu a vážim si robotu aj ostatných.. Som zodpovedný za to, čo poviem, ale koľko ľudí, toľko chutí. Na začiatku je ťažké sa odosobniť, ale keď to človek prekoná, potom sa to dá.

Tvoje pôvodné zamestnanie však nesmerovalo do éteru. Ako si prišiel na to, že chceš byť moderátorom v rádiu?

Malo to svoju genézu. Videl som biografický film o Howardovi Sternovi Private Parts. Je to film o najznámejšom americkom rozhlasovom moderátorovi, ktorý pôsobí na trhu veľmi dlho a mňa to očarilo. Páčil sa mi jeho sarkastický a drsný humor. Jeho nenosený štýl spôsobil jemnú revolúciu a dokonca ho chceli z rádia vyhodiť, lebo bol kontroverzný. Nakoniec zistili, že keby ho vyhodili, tak by stratili veľa poslucháčov. To celé ma nadchlo. Zrazu ma začal fascinovať rozhlasový éter, ktorý je pre mňa magický priestor. Keď ho človek raz zažije, potom sa ho veľmi ťažko vzdáva. Nakoniec som sa rozhodol ísť týmto smerom.

Ale veľa z toho sa splnilo.

Áno, rozhodne. Sedem rokov som robil rannú šou Fun rádia a treba povedať, že ráno je najexponovanejší čas. Tak ako telka má prime time večer, my v rádiu máme ráno. Bol som hlasom rannej šou druhého najpočúvanejšieho rádia. Myslím si, že s Adelou sme si vytvorili značku, ktorá sa stala na Slovensku veľmi známa.

Rozmýšľal si nad tým, že aj ty raz skončíš v rádiu a budeš sa musieť vybrať novou cestou?

Aj to raz príde. Mám 34 rokov a cieľová skupina nášho rádia je zhruba v mojom veku a možno trocha nižšie. Mňa vždy fascinovala reklama, dokonca aj tu v rádiu som vymýšľal nejaké texty. Takže možno práve svet reklamy by ma vedel prilákať. Ale aj ten rádiový svet má stále zaujíma. Mám dosť skúseností a myslím si, že by som vedel pomôcť tým, ktorí prídu a budú potrebovať rozumy.

Text: Redakcia
Foto: Archív Mateja Cifru

1/1
Zavrieť reklamu