Ako zvládnuť chladné dni? Prežite zimu aktívne a v zdraví

21. novembra 2013
Nádcha. Foto: Shutterstock

Ak si prečítate nasledovné riadky a budete sa riadiť našimi radami, určite sa vám to podarí.

Žijete aktívne a spoliehate sa na to, že vás to ochráni? Žiaľ, od príchodu jesene sa aj pri aktívnych ľuďoch nezriedka objavujú najrozličnejšie ochorenia dýchacej sústavy.

Nádcha – verný zimný spoločník

Medzi takéto ochorenie patrí aj často podceňovaná a zároveň preceňovaná nádcha. Je to skutočne najbežnejšie ochorenie, ktoré sa nevyhne žiadnemu miestu na svete a skôr či neskôr sa ňou každý nakazí. V podstate ide „iba“ o zápal nosovej sliznice, ktorý sa však vyskytuje vo viacerých formách a zasluhuje si pozornosť lekára aj samotného postihnutého.

Akútna nádcha

Ide o prudký zápal spojený s opuchom sliznice v nosových dutinách, spôsobený vírusovou alebo bakteriálnou infekciou. Najčastejšie sú jeho pôvodcom rinovírusy, ktoré sa rozmnožujú v nosnej sliznici. Prenášajú sa úzkym kontaktom (napríklad bozkom) alebo kvapôčkovou cestou (kašeľ, prskanie pri rozprávaní, kýchanie – pri nezakrytom nose a ústach). Vírus spôsobujúci nádchu prežíva mnoho hodín aj na rukách, a tak aj podanie rúk býva možným spôsobom prenosu.

Nádcha býva častá aj pri športovcoch vzhľadom na to, že mávajú veľmi často zníženú obranyschopnosť organizmu (imunitu). Postihnutý má zapchatý nos, tečie mu z neho čistý priesvitný sekrét, ktorý sa mení na hlienovo-hnisový až „čisto“ hnisový. Nepriaznivo sa mu mení čuch, zle rozpráva aj dýcha, slzia mu oči, bolí ho hlava, páli v hrdle, nekvalitne spí a je unavený. To všetko znižuje jeho tréningovú schopnosť a pracovnú výkonnosť.

Nádcha sa môže vyskytovať ako „sólista“, alebo ako sprievodca najrozličnejších ochorení (chrípka, angína a podobne). Liečiť sa určite musí – hoci sa vraví, že s liekmi trvá sedem dní a bez liečby týždeň. Po prechode infekcie na dolnú časť dýchacieho ústrojenstva sa môže jej trvanie predĺžiť aj na 14 dní.


V liečbe sa na začiatku podávajú kvapky na zmiernenie opuchu sliznice a tým zlepšenie dýchania, v prípade hnisavých hlienov možno podávať antibiotiká, najmä pri starších ľuďoch. Pomáha aj vdychovanie (inhalácia) prírodných liečivých zmesí podľa špeciálnych receptúr alebo minerálky Vincentky.

Pri obyčajnej nádche zvyčajne nebýva zvýšená teplota a športovo založení ľudia sa môžu venovať svojim aktivitám prakticky bez obmedzenia. Horšie je to pri výskyte komplikácií, kedy sa musí užiť antibiotikum. Vtedy treba trénovanie a prípadný aktívnejší pohyb obmedziť na minimum.

Ťažšie príznaky nádchy mávajú fajčiari a nádcha môže byť spúšťacím mechanizmom aj pri vzniku astmatického záchvatu. Najčastejšími komplikáciami nádchy bývajú zápaly prínosových dutín a stredného ucha.

Chronická nádcha

Vyskytuje sa v alergickej, prípadne vazomotorickej forme. Príčiny alergickej nádchy, ktorá sa prejavuje šteklivým dráždením v nose, kýchaním, vodovým výtokom a upchávaním, sú známe (alergény z peľu, plesní, roztočov, hmyzu a srsti zvierat), pôvod vazomotorickej nádchy (menej intenzívne kýchanie, ale výtok a výraznejšie upchatie) nepoznáme.

Pozor na závislosti

Pre všetky druhy nádchy je typické upchatie nosa, ktoré, ak je úplné, donúti postihnutého dýchať cez ústa, čím sa vyradí filtračná funkcia nosa (za minútu prefiltruje sedem litrov vzduchu, čo je viac ako desaťtisíc litrov za deň) a následne sa zhoršuje situácia v prieduškách.

Na tento nepríjemný moment sa, prostredníctvom reklamných kampaní v najrozličnejších médiách, odporúčajú viaceré nosové spreje. Faktom je, že síce poskytujú rýchlu úľavu, ale neliečia.

Pri chronickej forme však hrozí nadužívanie a vznik závislosti. Už po piatich dňoch totiž prestáva organizmus na liek dostatočne reagovať, účinnosť sa oslabuje a to núti postihnutého užívať sprej častejšie a častejšie hoci bez zásadného úspechu.

Keď vás napadnú afty

Niekedy sa v priebehu nádchy na sliznici ústnej dutiny objaví obťažujúca zapálená škvrnka afta, akoby vriedok s bielym povlakom, s veľkosťou štyri až päť milimetrov, ktorá začne postihnutého znervózňovať a bolieť. Musí na ňu myslieť doslova každú chvíľku – pri každom pokuse niečo zjesť, pri rozprávaní, alebo keď si len tak prejde jazykom po vnútri úst.

Afty vznikajú väčšinou na jar alebo jeseň, u niektorých však aj po celý rok. Zvyčajne sa vyskytujú od pubertálneho veku do asi 35 rokov a ich najčastejšou príčinou je narušenie rovnováhy imunitného systému (obranyschopnosti). U niekoho však môžu afty vznikať aj ako reakcia na určité potraviny – napríklad po konzumácii orechov, inokedy stačí malé pohryznutie do jazyka alebo drobné poranenie ústnej sliznice.

Veľmi často sa tvoria afty aj v krízových situáciách, keď človek podľahne náporu stresu, rozčúlenia alebo má citové problémy. Po niekoľkých dňoch sa afty začnú strácať akoby samé od seba, ale medicína dosiaľ nenašla účinný liek na to, aby sa už viackrát neobjavili.

Na zmiernenie príznakov pomôže do určitej miery užívanie komplexu vitamínov B (najmä kyseliny pantoténovej) a kyseliny listovej, ľahké potieranie postihnutých miest na sliznici jódovou alebo propolisovou tinktúrou a návrat duševného i telesného pokoja. Pri častejšom objavovaní áft sa odporúčajú výtery zo sliznice ústnej dutiny a imunologické vyšetrenie.

Ak sú afty väčšie ako jeden centimeter, je ich viacej ako desať a nemiznú ani po niekoľkých dňoch, je vhodné navštíviť špecialistu – stomatológa alebo odborníka na ušné, nosné a krčné ochorenia, ktorý situáciu rieši inými liekmi, prípadne konštatuje vnútorné ochorenie vyvolávajúce afty.

„Zaručené recepty“ na liečbu áft – experimenty ako potieranie alpou, zubnou pastou alebo práškom z rozdrveného acylpyrínu môžu situáciu zhoršiť.

Skôr sa hodí použiť „babský“ recept – nechať si v ústach rozpustiť kocku cukru viackrát za deň.

Vykašlite sa na to…

Dýchacie cesty privádzajú do pľúc vzduch s potrebným kyslíkom, okrem toho však majú aj ochrannú funkciu. Sú vystlané riasinkovou výstelkou (epitelom), v ktorej sú umiestnené tzv. sekrečné bunky, produkujúce za normálnych okolností malé množstvo hlienu. V ňom sa pohlcujú vdýchnuté cudzorodé čiastočky (napríklad prach) a mikróby. Hlien sa posúva riasinkovým epitelom hlbšie do dýchacích ciest (hrtan, priedušnica).

Napadnutie sliznice dýchacích ciest vírusmi alebo baktériami veľmi často spôsobuje zvýšenú produkciu hlienu, ktorý je hustý a môže sa lepiť na steny dýchacích ciest, čím spôsobí ich zníženú priechodnosť.

Kašeľ je obranný reflex, ktorý udržuje dýchacie cesty priechodné.

Ak ste postihnutí ochorením dýchacích ciest, ťažko odkašliavate a vaše dýchacie cesty preplnené hlienom sú veľmi zle priechodné.

Ak sa produkcia hlienu nezvyšuje, býva kašeľ suchý, neproduktívny a dráždivý – trápite sa a nič nevykašliavate. Pre chrípku a iné vírusové ochorenia, ktoré postihujú dýchacie cesty, je typické, že v prvých dňoch je kašeľ dráždivý. Neskôr sa stáva produktívnym, pričom dochádza k zvýšenej produkcii hlienu – začnete vykašliavať hlieny s rôznorodým obsahom a farbou.

Na potláčanie kašľa sa používajú takzvané antitussiká, z ktorých väčšina tlmí kašľový reflex v mozgovom centre pre kašeľ. Použitie antitussika je namieste, ak kašeľ mimoriadne obťažuje a vyčerpáva.

Na uľahčenie odkašliavania sa používajú takzvané expektoranciá, ktoré napomáhajú prečisteniu a lepšej hygiene dýchacích ciest.

V každom prípade, viac ako týždeň trvajúci kašeľ treba konzultovať s lekárom, ktorý vás vyšetrí (kašeľ môže značiť aj iné ochorenie ako „banálne“ postihnutie dýchacích ciest) a nasadí správnu a účinnú liečbu s kontrolami v príslušných časových intervaloch a odporúčaniami pre vaše pohybové aktivity.

Lieky na potláčanie kašľa a uľahčenie odkašliavania by sa nemali brať súčasne

Vzhľadom na to, že medzi ľuďmi existuje vysoké percento samoliečiteľov, treba upozorniť, že lieky na potláčanie kašľa (antitussiká) a lieky na uľahčenie odkašliavania (expektoranciá) by sa nemali užívať súčasne, čo sa stáva pri neusmerňovanom a nekontrolovanom užívaní liečiv dosť často. Expektoranciá totiž zvyšujú produkciu hlienu a antitusiká bránia jeho odstraňovaniu tým, že kašeľ tlmia. Tak by dochádzalo k hromadeniu väčšieho množstva hlienu v dýchacích cestách bez možnosti vykašliavania.

Text: MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH.
Foto: Shutterstock

Vaše reakcie