Nech opálenie nie je popálenie

26. júna 2014
Nech opálenie nie je popálenie. Foto: Shutterstock

Jeden z najcitlivejších indikátorov sily slnečného svetla – ľudská pokožka vníma slnko s čoraz horšími zdravotnými následkami, a to nemusíme byť pri mori alebo vo vysokohorských polohách.

Citliví sme tiež pri pohybe v meste, na prechádzkach alebo pri športovaní vonku. Preto – pokiaľ hodláme svoju telesnú schránku ukazovať páliacemu slnku nezahalenú, musíme v rámci ochrany vlastného zdravia dodržiavať niektoré zásady. Slnko nemusí byť zlé.

Vieme, že slnečné lúče pôsobia blahodarne na našu náladu, máme radosť z pohybu v príjemnom teple, radi sa opaľujeme, ale zároveň vieme, že si musíme dávať veľký pozor. Láskavé slniečko totiž môže byť aj zákerné…

Zlaté pravidlá slnenia

V podstate ide o to, že na slnečné lúče si je potrebné zvykať veľmi pomaly a čas opaľovania predlžovať postupne od jednorazovej základnej časovej dávky desiatich minút po dvadsaťpäť až tridsať minút. Slnko býva totiž už v máji a júni také silné, že lekári môžu zaznamenať práve v tomto období prvé popáleniny z nadmerného vystavovania sa slnku (silné začervenanie pokožky, vyrážky, niekedy bolesť kože spojená so svrbením).

Po všetky dni, ktoré sa chystáme stráviť na priamom slnku – či už v rámci nejakej pohybovej aktivity, aktívnej regenerácie, alebo leňošenia, by bolo preto vhodné vynechať čas medzi jedenástou a pätnástou hodinou, keď sú účinky slnečného svetla asi najnebezpečnejšie.

Človek je vystavený rozptýlenému slnečnému žiareniu aj v tieni.

K spáleniu v tieni dochádza po dvojnásobne dlhšom čase ako k popáleniu na priamom slnku. Riziko je prítomné aj v prípade, že je ľahko zamračená obloha.

Vtedy totiž cez oblaky stále preniká 70 – 80 percent ultrafialového žiarenia, ktoré dopadá na pokožku, a preto „slnko-neslnko“, treba sa stále chrániť.

Najcitlivejšie na zlé pôsobenie slnečných lúčov sú nižšie vekové skupiny (školský a predškolský vek). Telá dostávajú väčšiu časť celoživotnej dávky ultrafialového žiarenia už do svojich dvadsiatich rokov. Pokiaľ sme v detstve vystavovaní slnku príliš často, zvyšuje sa u nás riziko vzniku kožných nádorov v dospelosti.

Pretrvávajúci názor, že vyzeráme oveľa zdravšie a možno krajšie, keď sme opálení, sa „bije“ s následkami. Výrazné zhnednutie kože je len dôkazom nadmernej expozície ultrafialových lúčov, dostatočnej v mnohých prípadoch pre prípadné poškodenie kože, ktoré zatiaľ zostáva v „ilegalite“.

Dospelí môžu byť príkladom pre mladších a svoje deti, ak dodržiavajú správny slnečný režim, ktorý im bol odporúčaný, vrátane ochrany exponovaných častí tela (tvár, plecia, chrbát, dekolt) používaním tričiek, šatiek alebo čiapok.

Strata lesku a pružnosti pokožky, jej silné vysúšanie, skorá tvorba vrások a vznik pigmentových škvŕn s potenciálnym vznikom onkologického ochorenia – to všetko sú negatívne následky, ktorým sa dá predchádzať.

Poznáte svoj fototyp?

Pre čo najlepšiu ochranu tela pred nežiaducimi účinkami ultrafialovej zložky (UV lúčov) denného svetla nám môže pomôcť znalosť osobného fototypu. Ľudia sú rozdelení do šiestich rozličných skupín – fototypov podľa vnímavosti UV lúčov, čo výrazne pomáha aj možnosti zvoliť si správny opaľovací krém s naozaj účinným ochranným faktorom pre čo najvýraznejšie zníženie rizika vplyvu slnka na pokožku.

Krém by mal zároveň na dlhší čas zvlhčiť kožu a podľa možnosti obsahovať minimum typických emulgátorov a parfumov. Potom sa dá použiť aj na veľmi jemnú pokožku.

Reakcia organizmu na slnečné žiarenie je čiastočne ovplyvnená genetickým kódom pigmentácie kože („zdedenou“ farbou pokožky) a určitý význam má aj farba vlasov a očí.

Ultrafialové žiarenie denného svetla sa skladá predovšetkým z UVA lúčov, ktoré tvoria 95 percent jeho spektra a podieľajú sa najmä na starnutí pleti. Zvyšných 5 percent tvoria UVB lúče s podielom na vzniku rakovinových ochorení kože, ktoré v posledných tridsiatich rokoch zvýšili svoj počet u mužov dvojnásobne a u žien až trojnásobne.

Aj preto musia podnikatelia dôkladne zvážiť dôslednú ochranu svojho tela a rozhodnúť sa pre správny opaľovací krém s príslušným ochranným faktorom. Dámy majú určitú výhodu, pretože väčšina kvalitných pleťových krémov a mejkapov už ochranný faktor 15 až 25 obsahuje. Stačí si teda len skontrolovať obal a overiť si, či potrebujeme ešte čosi pridať.

6 fototypov ľudí

  1. Prvý fototyp je ten, ktorý sa „vždy spáli a nikdy neopáli“ – pokožka mu sčervená, ale nezhnedne. Väčšinou sú to jedinci s veľmi svetlou až bielou „mliečnou“ kožou, tendenciou k výraznej tvorbe pieh a majú hrdzavé alebo svetlé vlasy. Mali by používať opaľovacie krémy s ochranným faktorom až 50 a viac.
  2. Druhý fototyp je ten, ktorý sa „vždy spáli, ale niekedy aj opáli“ – pokožka mu sčervená, ale občas zhnedne. Často ide o ľudí so svetlou kožou, plavými vlasmi a niekedy pehami. Ich opaľovací ochranný faktor by mal byť v rozpätí 30 až 40.
  3. Tretí fototyp je zasa ten, ktorý sa „niekedy spáli, ale väčšinou opáli“. Koža mu môže sčervenať, ale následne takmer vždy zhnedne. Týmto jedincom, ktorí mávajú svetlú až mierne pigmentovanú pokožku, hnedé vlasy a občas pehy, sa odporúča opaľovací krém s ochranným faktorom 20 až 30.
  4. Štvrtý fototyp je ten, ktorý sa „nikdy nespáli a väčšinou hneď opáli“. Koža je v tomto prípade prirodzene počerná, vlasy hnedé a čierne. Odporúčané opaľovacie krémy mávajú ochranný faktor 15 až 20.
  5. Piaty fototyp majú ľudia s málo citlivou pigmentovanou kožou, väčšinou iné etnické skupiny (Arabi, Ázijci, Rómovia). V súčasnosti už aj tí potrebujú v prvých dňoch častejšieho pobytu na slnku ochranné krémy s faktorom 15.
  6. Šiesty fototyp sú jedinci s necitlivou a veľmi pigmentovanou kožou (černosi), ktorí zvyčajne nepotrebujú krémy s ochranným faktorom.
Podľa toho, aký je váš fototyp, by ste sa mali na slnku chrániť. Foto: Shutterstock
Podľa toho, aký je váš fototyp, by ste sa mali na slnku chrániť. Foto: Shutterstock

Čo je SPF?

SPF (ochranný faktor pred slnkom) vyjadruje účinnosť ochrany pred UVB žiarením. Časti tela ošetrené v dostatočnom množstve správnym ochranným opaľovacím prostriedkom (krém, emulzia, sprej, telové mlieko) s patričným faktorom je možné vystaviť slnku na oveľa dlhší čas ako nechránenú pokožku. Je však potrebné rešpektovať individuálny fototyp.

Extrémne UV žiarenie je najrizikovejšie vo vysokohorskom prostredí a v subtropických aj tropických oblastiach. Na dosiahnutie správnej úrovne ochrany treba ochranný prostriedok nanášať v množstve 2 miligramy na štvorcový centimeter, čo sa pre dospelú osobu rovná asi siedmim čajovým lyžičkám prípravku. Ak je prípravok vo vysokej kvalite, stačí sa natrieť jedekrát za deň – účinky vydržia až osem hodín. Preparát by mal „držať“ a byť odolný proti vode, poteniu a utieraniu pokožky.

Kto je extrémne precitlivený?

Existuje niekoľko typov prehnaných reakcií na slnečné lúče, ktoré sa zvyčajne prejavujú svrbiacimi, bolestivými a začervenanými pľuzgierikmi, niekedy naliatymi čistou alebo skalenou tekutinou.

U jedincov, ktorí majú skutočnú slnečnú alergiu, sa objaví takýto „výsyp“ už po krátkom pobyte na slnku prvý deň, ale po prechode do tieňa mizne. Po viacerých dňoch sa môže objaviť takzvaná polymorfná svetelná erupcia, postihujúca najmä mladé ženy a dievčatá, čo je asi tento prípad.

Existuje aj fotosenzibilizácia – alergická reakcia na slnko vyvolaná užívaním tetracyklínových antibiotík, liekov proti reume alebo zápalom kĺbov, šliach a svalov alebo preparátov na liečbu cukrovky, prípadne aplikáciou niektorých parfumovaných kozmetických prípravkov. Niekedy môže byť kožná precitlivelosť na slnečné lúče (fotosenzitivita) prejavom psoriázy (lupienky) alebo ťažkostí s pečeňou.

Keďže problém prehnanej reakcie na slnko má rôzne podoby, konkrétna liečba patrí do rúk alergiológa, internistu a odborného kožného lekára. Na slnku môže byť precitlivelý človek iba s extrémne silnými opaľovacími krémami na pokožke, chrániaci sa tak proti UVB, ako aj proti UVA žiareniu (sunscreen – faktor 60 a viac, sunblock – faktor okolo 100) a kúpať by sa mal oblečený v tričku.

Stav môže niekedy zhoršiť slaná morská voda, ale aj tá chlórovaná v bazéne. Preto sa po plávaní treba hneď osprchovať. Kožné príznaky zmierňuje konzumácia tabletiek šumivého kalcia, antialergické gély aj masti a chladenie postihnutých miest studenými obkladmi alebo ľadovými kockami. Ako prevencia môže poslúžiť užívanie betakaroténových tabletiek mesiac pred pobytom na slnku.

Označenie UV ochrany
Označenie UV ochrany

Text: MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH
Foto: Shutterstock

1/1
Zavrieť reklamu