Je kupovanie vitamínov zbytočné vyhadzovanie peňazí?

25. septembra 2017
Je kupovanie vitamínov zbytočné vyhadzovanie peňazí? Foto: Shutterstock

Či už chcete krásnu pleť, železnú imunitu alebo zdravé srdce, vždy existuje doplnok, ktorý vám sľúbi splnenie vášho želania. Ale nie sú to len plané sľuby? Na túto problematiku sme si trochu posvietili a prinášame vám naše výsledky.

Najobľúbenejšie sú multivitamíny a rybí olej. Z jednotlivých vitamínov je najpredávanejším vitamín C a veľký nárast štúdií poukazujúcich na benefity vitamínu D značne zvyšuje aj jeho predajnosť.

Hoci vám pravidelné užívanie doplnkov výživy môže pomôcť k dobrému pocitu, že pre svoje zdravie robíte maximum, možno sa v slabej chvíľke aj vy pristihnete pri myšlienke, či sú skutočne potrebné, a či vám prinášajú očakávaný účinok.

Odborníci dokonca tvrdia, že väčšie ako odporúčané množstvo určitých látok môže byť zdraviu škodlivé.

Skutočne ich potrebujeme?

Viacero odborníkov na výživu sa zhoduje, že žiadne vitamíny a doplnky výživy by sme nepotrebovali, keby naša strava obsahovala päť porcií a ovocia denne, dve porcie nízkotučných denne (kvôli kalciu a magnéziu), chudé mäso niekoľkokrát týždenne (kvôli porcie tučných rýb týždenne (kvôli D a omega-3 mastným kyselinám), vlákninu z celozrnných potravín.

Realita je však taká, že priemerná žena u nás siahne po ovocí a zelenine len dva- trikrát denne a príjme len dve tretiny odporúčaného množstva vlákniny. Väčšina z nás napríklad prijme ani polovicu z odporúčanej dávky 140 gramov tučných rýb týždenne. Sú ale doplnky výživy tým správnym riešením?

Niektorí odborníci vyhlasujú, že viac ako užívanie doplnkov by ich potešilo, keby ľudia zlepšili svoj jedálniček. Sú totiž skeptickí voči propagovaným účinkom veľkého množstva „zázračných zdravých piluliek“. Napríklad antioxidanty, ako doplnky stravy, sú často odporúčané ako prostriedok na zlepšenie kardiovaskulárneho zdravia, ale zrejme nemajú žiaden vplyv na prevenciu pred infarktmi a mŕtvicami.

Nie je núdza ani o štúdie popredných odborníkov, tvrdia, že doplnky výživy nemajú žiaden vplyv na predchádzanie chronickým ochoreniam a ak nechceme zbytočne vyhadzovať peniaze, mali by sme sa im vyhýbať.

Keďže však málo vecí býva čierno-bielych, nájdu sa hlasy tých, ktorí upozorňujú, že problém týchto negatívnych výsledkov býva často v prístupe – výskumníci testujú výsledky, na ktoré nie sú dané produkty určené. Stáva sa, že ich účinky pozorujú na ľuďoch, ktorí už v danom čase nie sú v poriadku.


A samozrejme, nemôžeme od doplnkov výživy očakávať, že budú fungovať ako prevencia alebo liečba rakoviny alebo srdcových ochorení – doplnky nie sú lieky. Ich primárnou úlohou je zabezpečiť, aby čo najviac ľudí denne prijalo odporúčané dávky vitamínov, minerálov a omega-3 mastných kyselín.

Čo je však horšie, z niektorých štúdií vyplynulo, že užívanie určitých doplnkov výživy môže byť dokonca škodlivé. Napríklad nadmerné užívanie betakaroténu môže v skutočnosti zvýšiť riziko rakoviny pľúc u silných fajčiarov.

Ďalšia štúdia, ktorá skúmala, či vitamín E a selén ako doplnky výživy môžu pomôcť pri predchádzaní rakoviny prostaty, musela byť pozastavená po tom, čo vedci prišli k záveru, že ich užívanie v skutočnosti riziko zvyšuje. Problémom týchto štúdií však môže byť dávkovanie.

Hovorí sa, že všetkého veľa škodí. Preto nepodľahnite predstave, že viac vitamínov z vás spraví super zdravého jedinca. Držte sa odporúčaného dávkovania, ktoré nájdete na obale každého doplnku. Zvýšené dávkovanie určitého
doplnku výživy môže pomôcť v istých podmienkach, ale malo by byť konzultované s lekárom.

Skutočne potrebujeme vitamínové doplnky alebo nám stačí pestrá zdravá strava? Foto: Shutterstock
Skutočne potrebujeme vitamínové doplnky alebo nám stačí pestrá zdravá strava? Foto: Shutterstock

Poďme sa ale bližšie pozrieť na konkrétne doplnky výživy a na to, či ich kúpa nie sú zbytočne vyhodené peniaze.

Rybí tuk

Známy tým, že podporuje zdravie srdca a kĺbov, navyše pozitívne vplýva na mentálne funkcie.

Dôkazy

Bolo dokázané, že rybí tuk znižuje riziko srdcových ochorení a môže uľaviť pri zápalových stavoch, ako je napríklad reumatická artritída. Avšak dôkazy, že rybí tuk má pozitívny vplyv aj na kondíciu našej mysle, sú menej presvedčivé.

Verdikt

Zamerajte sa na to, aby ste odporúčané množstvo rybieho tuku prijali vo svojej strave. Ak vám však ryby nie sú úplne po chuti a nedokážete ich zaradiť do jedálnička dvakrát týždenne, siahnite po doplnku výživy. Ak trpíte reumatickou artritídou, podľa odborníkov budete potrebovať vyššiu dávku – 1 až 3 gramy rybieho tuku denne.

Kyselina listová

Známa ako prevencia výskytu vrodených porúch u bábätiek, hlavne spina bifida (vrodený rázštep chrbtice).

Dôkazy

Jej účinnosť je dobre etablovaná. Veľa žien, ktoré sa pokúšajú otehotnieť, berie kyselinu listovú ako súčasť svojho jedálnička. Zaujímavosťou je, že kyselina listová sa lepšie vstrebáva ako doplnok výživy v porovnaní s prírodnou, ktorá sa nachádza napríklad v zelenej listovej zelenine.

Verdikt

Ak plánujete bábätko, alebo ak ste už tehotná, určite by do 12-teho týždňa tehotenstva mala byť kyselina listová súčasťou vášho jedálnička. Pred otehotnením by ste mali prijímať 400 mcg denne aj za predpokladu, že sa zdravo stravujete. Toto zlaté pravidlo dodržovala počas tehotenstva aj Angelina Jolie. Za normálnych okolností by
vaše telo malo mať dostatok kyseliny listovej z vyváženej stravy.

Zinok

Známy zlepšovaním imunity. Často sa užíva spolu s vitamínom C, aby organizmus lepšie bojoval s prechladnutím a chrípkou. Dobrým zdrojom zinku v potrave sú predovšetkým ryby, strukoviny, cibuľa a tekvicové jadrá. Bohatým zdrojom zinku sú i hovädzie mäso a vnútornosti.

Dôkazy

Štúdie naznačujú, že podanie zinku do 24 hodín od prepuknutia symptómov prechladnutia alebo chrípky zlepší stav
a skráti dĺžku ochorenia o jeden deň.

Verdikt

Zatiaľ neexistujú žiadne dôkazy o tom, že stojí za to užívať zinok každý deň, ale nie je zlý nápad mať ho poruke a zatočiť s chorobami.

Vitamín C

Známy svojimi účinkami podporujúcimi imunitu. Tento obľúbený doplnok bol prvým vitamínom, ktorý bol syntetizovaný (v roku 1935, švajčiarskymi vedcami). Popularitu získal po tom, čo Linus Pauling, držiteľ Nobelovej ceny, prehlásil, že je efektívny pri liečení prechladnutia.

Dôkazy

Zo štúdií vyplynulo, že pravidelné vysoké dávky (1 gram denne alebo viac) môžu skrátiť trvanie prechladnutia, ale len u 8 % dospelých a 11 % detí.

Štúdie nepotvrdili, že vitamín C môže liečiť včasné symptómy prechladnutia alebo mu predchádzať. Vo všeobecnosti nie je veľa presvedčivých dôkazov, že vitamín C by mohol zlepšovať imunitu.

Je to vitamín rozpustný vo vode, čo znamená, že naše telo si nedokáže uložiť jeho nadbytok do zásoby „na horšie časy“. Ak užívate jeho vysoké dávky, všetko, čo vaše telo nevyužije, vylúčite, keď pôjdete na toaletu.

Verdikt

Odporúčaná denná dávka vitamínu C je 40 mg. Ak sa primerane stravujete, jete päť jedál denne, mali by ste sa k tomuto cieľu dopracovať. Napríklad jeden pomaranč vám dodá 70 mg vitamínu C. Radšej teda investujte do ovocia a zeleniny namiesto „céčka v prášku“ – telu tak dodáte aj iné živiny a vlákninu.

Antioxidanty

Známe tým, že bojujú s voľnými radikálmi, ktoré sa spájajú s rakovinou, srdcovými ochoreniami a starnutím.

Dôkazy

V poslednom období si odborníci poriadne posvietili na účinky antioxidantov. Z výsledkov vyplynulo, že antioxidanty ako doplnky výživy nemajú žiadne účinky ani na chorých ani na zdravých ľudí. Dokonca sa prišlo na to, že vyššie dávky antioxidantov môžu byť zdraviu škodlivé.

Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že voľné radikály nie sú až takí nepriatelia, ako sa o nich hovorí. Nazdávajú sa, že hrajú dôležitú rolu v obrannom systéme nášho organizmu, takže zničiť ich vysokými dávkami antioxidantov môže potenciálne zvýšiť riziko určitých ochorení.

Verdikt

Zamerajte sa na to, aby ste antioxidanty prijímali prirodzene vo vašej strave – jedzte rôzne druhy  rôznofarebného ovocia a zeleniny.

Vitamíny, minerály, antioxidanty a omnoho viac živín sa ukrýva v ovocí a zelenine. Foto: Shutterstock
Vitamíny, minerály, antioxidanty a omnoho viac živín sa ukrýva v ovocí a zelenine. Foto: Shutterstock

Glukosamín

Známy tým, že uľavuje od bolesti a stuhnutosti kĺbov, ktoré bývajú následkom osteoartritídy. Glukosamín je stavebným kameňom chrupaviek.

Človek najčastejšie získava glukosamín z krabov, ustríc a ulít kreviet. Medzi exotickejšie zdroje môžeme zaradiť výťažok z indického stromu boswelia a výťažok z celerových semien.

Ak toto nepatrí do vášho bežného jedálnička, tak glukosamín ako doplnok výživy sa považuje za ideálny spôsob ako telu pomôcť zachovať zdravie kĺbov.

Dôkazy

Niektorí lekári odporúčajú vyskúšať glukosamín ľuďom, ktorí trpia osteoartitídou. Avšak, dôkazy, ktoré by mali dokázať priaznivé účinky, nie sú presvedčivé.

Štúdie sa v odporúčaniach rozchádzajú – niektoré naznačujú, že glukosamín by mal uľavovať od symptómov, ako je napríklad bolesť a problémy s chôdzou, zatiaľ čo iné ukazujú, že ide len o placebo.

Verdikt

Ak trpíte osteoartritídou, vyskúšajte, či vám glukosamín pomôže. Nemal by vám priniesť žiadne negatívne účinky – pre istotu však jeho užívanie prekonzultujte so svojim lekárom.

Probiotiká a prebiotiká

Známe zlepšovaním črevnej mikroflóry a imunity. Probiotiká sú „dobré“ baktérie, ktoré pomáhajú tráveniu a najčastejšie sa podávajú vo forme kapsúl, prípadne bývajú súčasťou nápojov alebo jogurtov.

Prebiotiká sú v podstate nestráviteľné potravinové zložky, ktoré podporujú množenie mikroflóry v hrubom čreve.

Dôkazy

Existujú tisíce štúdií, ktoré dokazujú, že probiotiká a prebiotiká zlepšujú kondíciu nášho trávenia a zlepšujú imunitu. Môžu pomôcť, ak trpíte syndrómom dráždivého čreva a znižujú riziko otravy jedlom.

V poslednom období sa začali objavovať štúdie, ktoré dokonca pozitívne vplyvy probiotík a prebiotík posúvajú aj do iných oblastí – napríklad jedenie jogurtu s probiotickou kultúrou dvakrát denne znižuje stres a pocity úzkosti. Túto oblasť však ešte treba dobre preskúmať.

Verdikt

Ak trpíte syndrómom dráždivého čreva alebo máte časté infekcie, je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že probiotiká a prebiotiká vám pomôžu. Nemusíte však mať problémy, aby ste svojej črevnej mikroflóre trochu pomohli – predávkovať sa nimi nemôžete, takže vám neuškodia.

Horčík

Známy ako jeden z najuniverzálnejších stopových prvkov v našom tele.

Dôkazy

O pozitívnom účinku horčíka sú známe už z dávnej histórie. Nachádza sa vo vnútri našich buniek a je súčasťou viac ako 350 dôležitých procesov. Priaznivo pôsobí na kardiovaskulárny systém, podporuje rast kostí, posilňuje imunitný systém a pomáha udržovať normálnu funkčnosť svalov a nervov.

V strave sa nachádza najčastejšie v banánoch, mandliach, lieskových orechov, sójových bôboch, tmavej listovej zelenine alebo strukovinách. Konzumáciou alkoholu sa spotreba horčíka zvyšuje viac ako päťnásobne. Jeho vstrebávanie spomaľuje zvýšená konzumácia mastných jedál, alkoholu a sacharidov všeobecne. Kyslé dažde majú za následok znížený obsah horčíka v pôde a následne v potravinách.

Verdikt

Pri zvýšenej telesnej záťaži, únave, srdcových problémoch dbajte na dostatok horčíka. Na jeho doplnenie odporúčame nápoj z rozpustných šumivých tabliet obsahujúcich horčík.

Vitamín D

Známy zlepšovaním zdravia kostí a prevenciou pred rôznymi chorobami. Naše telá syntetizujú vitamín D zo slnečného svetla, ale malé množstvo dokážeme prijať aj vďaka strave (napríklad vajíčka a mastné ryby).

Dôkazy

Je známe, že vitamín D je dôležitý pre zdravé kosti a nedostatok slnka je dôvodom zdravotných problémov, ako je napríklad rachitída (krivica) u detí.

Nedávne výskumy ukázali, že môže hrať dôležitú úlohu pri znižovaní rizika rôznych ďalších ochorení, vrátane rakoviny čreva, rakoviny prsníka, cukrovky 2. typu a sklerózy.

Čo je však otázne je, koľko z nás trpí naozaj nedostatkom vitamínu D. Odborníci predpokladajú, že viac ako 50 % z nás by si na príjem vitamínu D malo dávať pozor. Dôvodom je aj to, že veľa ľudí kvôli „kancelárskemu“ životnému štýlu nemôže stráviť dostatok času na slnku, prípadne, keď sa naň dostanú, „zakryjú“ sa opaľovacími krémami s vysokým ochranným faktorom. Na konci leta tak má veľa ľudí nízku hladinu vitamínu D.

Štúdie však ukázali, že ani nadmerné užívanie vitamínu D nie je vhodné – hrozia problémy s obličkami a kosťami.

Verdikt

Odborníci radia nasledovné dávkovanie vitamínu D: 10 mcg denne ľudia nad 65 rokov, tehotné a dojčiace ženy; 7-8,5 mcg deti vo veku 6 mesiacov až 5 rokov.

Pre nás ostatných platí, že sa máme snažiť čo najviac využiť slnečné lúče v letných mesiacoch – ideálne je stráviť na slnku aspoň 15 minút denne (bez opaľovacieho krému, presne tak, ako to robí známa herečka Anne Hathaway), čo mohol byť problém, zvlášť tento rok, keďže sa s nami leto hralo tak trochu na schovávačku. Preto je dobré hladiny vitamínu D dopĺňať aj stravou.

Nezabúdajte na vajíčka a mastné ryby. Ak sa vám zdá, že by ste aj tak mohli mať nedostatok vitamínu D, prípadne ak máte tmavú pleť (tmavá pleť potrebuje viac času na syntetizovanie vitamínu D), bude pre vás dobrým riešením siahnuť po doplnku výživy.

Odborným okom

Ing. Ivan Gallo, špecialista na zdravé stravovanie

VITAMÍNY – potreba či biznis?

Vitamíny sú látky potrebné pre správne fungovanie organizmu, sú preň nevyhnutné, hoci len v malých dávkach. Ich nedostatok, ale aj prebytok, spôsobuje vážne zdravotné problémy.

Z iného hľadiska sú vitamíny jedným z najlepších zdrojov finančného zisku. Tento fakt ovplyvňuje množstvo marketingových aktivít, s ktorými sa denne stretávate, a dokonca ste už nimi možno aj posadnutí. Ktorý vitamín – výživový doplnok si kúpiť, kedy a koľko z neho užívať, aby ste boli zdraví?!

Marketing vás presviedča, že bez vitamínov „z krabičky“ nedokážete zdravo žiť. Pomocou nich budete vitálnejší, zdravší, krajší, mladší, ba vďaka nim môžete eliminovať nepriaznivé účinky fajčenia, alkoholu, stresu či smogu.

Kto sa už nad tým zamyslel? Nemám príliš veľa priestoru na rozpisovanie, tak len stručne. Keby sa míňalo len 20 % z financií, ktorými sa prezentujú tieto farmaceutické skvosty, na propagáciu toho, ako sa správne stravovať – ako zásobiť svoj organizmus všetkými vitamínmi, minerálmi a výživovými látkami v tom správnom zložení a množstve,
mali by sme len smiešne percento tých, ktorí majú zdravotné problémy. Ďalších 30 % z tohto rozpočtu by som navrhol míňať na propagáciu správneho pestovania a chovu v ekologicky čistom hospodárstve, ako aj na propagáciu dôležitosti stravovať sa, v značnej väčšine, rastlinnými produktmi, a to bez genetických modifikácií.

Marketing vás presviedča, že bez vitamínov „z krabičky“ nedokážete zdravo žiť. Zamysleli ste sa nad tým? Foto: Shutterstock
Marketing vás presviedča, že bez vitamínov „z krabičky“ nedokážete zdravo žiť. Zamysleli ste sa nad tým? Foto: Shutterstock

Možno to niekoho zarazí, že by mal jesť najmä zeleninu, ale to je preto, že ste ovplyvnení marketingom, ktorý z vás spravil fajnšmekrov mysliacich si, že gurmánstvo je len o mäse. Ten kto vie, čo jeho telo potrebuje, vie aj to, že mäso je pre človeka len doplnkovou stravou.

Ak už jesť mäso, tak potom ryby. Ja viem, toto je háklivá téma. Radšej sa vrátim k úvahe, čo všetko by sa dalo ešte financovať zo zostávajúcich 50 % (biliardy eur), ktoré sa míňajú na propagáciu tak dôležitých látok, avšak v tej nesprávnej forme. Pozor, teraz sa nebavíme o ziskoch, tie sú mnohonásobne vyššie! …a to všetko na úkor nášho zdravia.

Vedel by som, na čo minúť spomínaný zvyšok. Dal by som ho na šport a vzdelávanie. Šport pre každého, nakoľko pohyb je veľmi dôležitý, mení chemické reakcie v mozgu k lepším a ovplyvňuje náš metabolizmus. Bez neho sú nám všetky vitamíny takmer nanič.

A vzdelávanie? To je alfou a omegou! V prvom rade treba podporiť náuku o stravovaní a fyziologických procesoch v našom tele. Tak by mal každý správne informácie o tom, ako napríklad človek priberie z nesprávnej stravy a aké zdravotné problémy ho čakajú a neminú.

Veda, ako prevencia, a z toho plynie najväčší zisk – ZDRAVIE. A zároveň ušetríme na zdravotníctve! Ak vám na vašom zdraví záleží, začnite uvažovať nad tým, ako do seba dostať vitamíny – v prirodzenej forme.

Text: Redakcia
Foto: Shutterstock

Vaše reakcie