Bežecká poradňa: bolesti kolena, bolesti v dolnej časti chrbta, Achillova šľacha a ako na správny došľap

Bežecká technika. Foto: Shutterstock

Čo robiť, ak počas behu pociťujete bolesti v dolnej časti chrbta alebo ak vás počas behu ma bolí v kolene? Ako vyzerá liečba pretrhnutej Achillovej šľachy? Môžem zmenou bežeckého došľapu zabrániť problémom s nohami?

Na otázky odpovedajú:

MUDr. Juraj Mareček
primár oddelenia FBLR, ProCare Trnavské Mýto, rehabilitačný lekár

MUDr. Martin Šmida
Ambulancia FBLR, ProCare Trnavské Mýto, fyziater

Čo robiť, ak počas behu pociťujem bolesti v dolnej časti chrbta?

Najbežnejším typom bolesti v dolnej časti chrbta, ktorá súvisí s behom, je lokalizovaná bolesť vznikajúca v dôsledku preťažovania vzpriamovačov chrbta a povrchových svalov v driekovokrížovej oblasti.

Ide o nesúlad medzi oslabenými hlbokými svalmi zabezpečujúcimi sagitálnu stabilizáciu chrbtice a preťaženými a skrátenými povrchovými svalmi v driekovokrížovej oblasti. Jedná sa teda o funkčný problém, ktorý súvisí so svalovou nerovnováhou.

Pri bolestiach počas behu môže pomôcť aj kineziotejping. Foto: Shutterstock
Pri bolestiach počas behu môže pomôcť aj kineziotejping. Foto: Shutterstock

Svalovú nerovnováhu možnou ovplyvniť  tzv. „selfcare“ technikami:

  • krátkodobý pokojový režim,
  • jemné uvoľnenie zvýšeného napätia svalov, teda strečing,
  • lokálne suché teplo pomôže svalom relaxovať,
  • rehabilitácia pod dozorom fyzioterapeuta s vhodnými cvikmi, doplnenými o mäkké techniky či cielenú masáž,
  • vhodnou pomôckou môže byť driekový pás,

Dlhotrvajúca bolesť bez možnosti nájsť úľavovú polohu, bolesť s tendenciou k vyžarovaniu, teda šíreniu sa z driekovej oblasti do iných lokalít, napr. do dolných končatín, poukazuje na vážnejší problém.

Ide už pravdepodobne o štrukturálnu poruchu na úrovni skeletu, medzistavcových platničiek a nervových koreňov.

Počas behu ma bolí v kolene. Čo tieto bolesti spôsobuje?

Bolesti, ktoré môžete pociťovať počas behu a nie sú dôsledkom úrazu, sú spôsobené väčšinou nesprávnou technikou či preťažovaním sa, ak ide o bolesť z vonkajšej strany kolena, ktorá sa vyskytuje v mieste pod kolenným zhybom. Lokalizujeme ju v úrovni píšťaly z vonkajšej strany jabĺčka. Jedná sa o entezopatiu – chronické preťažovanie iliotibiálneho ligamenta.

Príčiny:

  • nesprávna technika behu,
  • nestabilita v kolennom alebo bedrovom kĺbe,
  • plochonožie
  • pronačné postavenie členka a pod.
Bolesti kolena sú spôsobené väčšinou nesprávnou technikou či preťažovaním sa. Foto: Shutterstock
Bolesti kolena sú spôsobené väčšinou nesprávnou technikou či preťažovaním sa. Foto: Shutterstock

Riešenia:

  • pokojový režim
  • korigovanie záťaže
  • alternatívne formy tréningu – bicykel, plávanie
  • lokálne chladenie
  • strečing – uvoľnenie skrátených svalov a šliach
  • lokálne využitie účinkov gélov alebo krémov

Po konzultácii s rehabilitačným lekárom je možné regeneráciu tkaniva urýchliť aplikovaním lasera alebo razovej vlny na bolestivý úpon.

Skutočná príčina vzniku ITBS však často býva v preťažení iných porúch – dlhodobé riešenie je v odhalení skutočného problému (napr. chybné postavenie panvy a pod.).

Ako vyzerá liečba pretrhnutej Achillovej šľachy?

Ruptúra Achillovej šľachy je väčšinou indikovaná na operačné riešenie – sutúru s následnou imobilizáciou dolnej končatiny v špeciálnej chodiacej ortéze, ako je napríklad VacoAchill.

Štandardnou metódou liečby Achillovej šľachy je operácia. Foto: Shutterstock
Štandardnou metódou liečby Achillovej šľachy je operácia. Foto: Shutterstock

Pokiaľ je ruptúra v typickej úrovni zhruba štyroch centimetrov nad úponom na pätovú kosť, je možné vykonať tzv. perkutánne zošitie.

Štandardnou metódou je rozrezanie kože a zošitie šľachy. Pokiaľ sa šľacha odtrhne aj s kúskom kosti, je treba ju prišiť na pätovú kosť.

Po operácii sa prikladá sadrová fixácia alebo špeciálna ortéza na obdobie šiestich až ôsmich týždňov a potom prichádza na rad rehabilitácia. V prípade nemožnosti operačného riešenia pre vážnejšie ochorenia srdca, pľúc a pod. alebo pre zlý lokálny nález, kde by hrozil vznik infekcie /nehojace sa rany, vredy predkolenia/, je možné postupovať konzervatívne len fixáciou.

Môžem zmenou bežeckého došľapu zabrániť problémom s nohami?

Najprirodzenejší spôsob dopadu nie je len na pätu či len na špičku, ale na strednú, prípadne stredo-prednú časť chodidla.

Doskok na pätu môže byť správny a užitočný napríklad pri behu z kopca na sypkom a hlbokom povrchu, akým je napríklad piesok alebo sneh. Vtedy nám päta dáva stabilitu, istotu pohybu a znižuje sa riziko zranenia.

Pri ladení vášho bežeckého štýlu teda postupujte pozvoľna, postupne a opatrne. Foto: Shutterstock
Pri ladení vášho bežeckého štýlu teda postupujte pozvoľna, postupne a opatrne. Foto: Shutterstock

Dlhší krok nemusí znamenať, že zrýchlite. Pri dopade na pätu to môže byť presne naopak. Noha totiž dopadá ďaleko pred ťažisko tela. Pri každom došľape tak spätný ráz pracuje priamo proti smeru vášho pohybu.

Keď natiahnete krok, často dochádza k zníženiu kadencie krokov a vaše ťažisko viac poskakuje nahor a nadol, pohyb sa stáva neefektívnym.

Ak počas behu „vystreľujete” nohy ďaleko pred seba, a tak dopadáte na päty, nohy sa dostávajú do kontaktu s podložkou v okamihu, keď sú väzy a svaly v oblasti kolenného a členkového kĺbu povolené, a tak vzniká väčšia námaha kĺbov a väzov. Prehnaná snaha o dopad cez špičku zase môže viesť k poraneniu Achillovej šľachy alebo lýtka.

Na zvýšenú opatrnosť treba dbať najmä v prípade, že so zmenou techniky behu len začínate. Pri ladení vášho bežeckého štýlu teda postupujte pozvoľna, postupne a opatrne.


Foto: Shutterstock

1/1
Zavrieť reklamu