Mne Slovensko krása je. Kraj pod Veľkým Chočom.

13. mája 2019
Mne Slovensko krása je. Kraj pod Veľkým Chočom.

Keď Karol Kállay vydal pred 38 rokmi knihu fotografií Mne Slovensko krása je s úryvkami básní Pavla Országha Hviezdoslava, netušil, že nás inšpiruje k výletu do rodiska tohto slovenského velikána – na Oravu.

Orava kedysi patrila pltníkom, pestovateľom zemiakov a Jánošíkovi. Dnes je pre mnohých jej synonymom Oravský zámok, korbáčiky či turistika na končiare Roháčov.

Deti zo základných škôl sem v lete chodia na literárne exkurzie, ktorých spoločným menovateľom sú významní slovenskí spisovatelia, a v zime sa s rodičmi vracajú na lyžovačku na Kubínskej holi.

Na vlakovej stanici v Oravskom Podzámku. Foto: Miro Pochyba
Na vlakovej stanici v Oravskom Podzámku. Foto: Miro Pochyba

Ak radi trávite voľný čas spoznávaním kútov Slovenska, sadnite na vlak a vydajte sa s rodinou a priateľmi na výlet.

Kultúrne jadro 19. storočia

Kto z nás by sa nepamätal, ako sa počas školského roka učil básničku na súťaž v prednese Hviezdoslavov Kubín.

Kto z nás by sa nepamätal, ako sa počas školského roka učil básničku na súťaž v prednese Hviezdoslavov Kubín. Foto: Miro Pochyba
Kto z nás by sa nepamätal, ako sa počas školského roka učil básničku na súťaž v prednese Hviezdoslavov Kubín. Foto: Miro Pochyba

Mesto Dolný Kubín, okrem toho, že sa tam pred 170 rokmi narodil básnik, podľa ktorého sú okrem literárnej súťaže pomenované aj mnohé slovenské ulice či námestia, je tiež pomyselnou vstupnou bránou do najsevernejšieho regiónu Slovenska.

Najväčší rozkvet tomuto mestu prinieslo 19. storočie, v jeho priebehu sa smelo považovalo za kultúrne centrum vtedajšieho Slovenska, pretože tu pôsobilo „tvrdé jadro“ významných osobností, akými boli Anton Bernolák, kodifikátor prvej spisovnej slovenčiny, literáti a spisovatelia Pavol Országh Hviezdoslav, Samo Chalupka, Martin Kukučín, Ladislav Nádaši-Jégé i mnohí ďalší.

Dnes si pamiatku týchto osobností môžete oživiť návštevou najstaršieho literárneho múzea na Slovensku, Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, ktoré bolo postavené začiatkom 20. storočia ako knižnica V. Čaploviča, ktorého knižné zbierky sú tu umiestnené dodnes. Nemusíte však zostať len pri prehliadke múzeí a kostolov.

Medzi vyhľadávané atrakcie moderného mesta patrí kolonádový most, ktorý spája sídlisko Bysterec so starým mestom či kuriózne binárne hodiny na Námestí slobody, ktoré ho zdobia od roku 2002 a vznikli podľa návrhu rodáka Ing. Pavla Nováka.

Najobľúbenejšia upírska „kulisa“

Z malej pevnosti na brale, ktorá vznikla v 13. storočí, vznikol v priebehu nasledujúcich rokov rozsiahly hradný areál, ktorý má dnes 154 miestností a patrí mu prvenstvo v návštevnosti medzi slovenskými hradmi a zámkami.

V roku 1921, teda takmer pred storočím, sa práve na Oravskom hrade natáčal prvý čiernobiely horor na motívy románu Brama Stokera z roku 1897 Upír Nosferatu.

Najobľúbenejšia upírska „kulisa“. Foto: Miro Pochyba
Najobľúbenejšia upírska „kulisa“. Foto: Miro Pochyba

Producentov slávnych filmov s upírskou tematikou neinšpiroval Oravský hrad len raz a v prvý marcový víkend v tomto roku sa tu opäť natáčala prvá časť trojdielnej série filmu s upírskou tematikou Drakula.

Tajuplnú majestátnosť hradu si tí, ktorí sa neboja tmy, môžu vychutnať počas čoraz populárnejších nočných prehliadok hradu v hlavnej turistickej sezóne, ktoré sú spestrené o rôzne divadelné predstavenia a strašidelné výjavy.

Romantické duše počas prehliadky v slnečný deň upúta Kaplnka sv. Michala a Klenotnica Oravského hradu. Spestrením výletu do Oravského podzámku môže byť návšteva Múzea šľachtických kočiarov a saní a prehliadka jedinečnej a najrozsiahlejšej zbierky kočiarov a saní na Slovensku.

Zubatá ozdoba Sedliackej Dubovej

Keď po prehliadke hradu naskočíte v Oravskom Podzámku na vlak a o necelých 15 minút vystúpite v dedinke Sedliacka Dubová, naskytne sa vám pohľad na dva kostoly.

Kostol svätého Michala archanjela v Sedliackej Dubovej. Foto: Miro Pochyba
Kostol svätého
Michala archanjela v Sedliackej Dubovej. Foto: Miro Pochyba

Novší Kostol svätého Michala archanjela sa nachádza v strede obce hneď pri vlakovej stanici a zubaté ruiny Kostola svätých Kozmu a Damiána sú na kopci. Ide o bývalý rímskokatolícky kostol zo 14. storočia, ktorý schátral, pretože obec sa z úpätia vrchu Žiar postupom stáročí rozšírila do údolia, kde sa postavil nový, ľahšie dostupný kostol.

Ruiny starého kostola v Sedliackej Dubovej. Foto: Miro Pochyba
Ruiny starého kostola v Sedliackej Dubovej. Foto: Miro Pochyba

V dedine však v tých časoch nesmeli byť súčasne dva kostoly, zo starého teda strhli strechu a odniesli oltár a až v roku 1998 sa začalo pracovať na jeho záchrane.

Je to zvláštne miesto, ktoré si vyslovene „pýta“, aby ste mu venovali pozornosť, spravili si tu piknik, zahrali si bedminton či len posedeli a strávili chvíľu pozorovaním horizontu v diaľke.

Dobové podbielske drevenice

Trasa Kraľovany – Trstená je doslova zasypaná zaujímavosťami z našej histórie a dôkazom toho je aj to, že vlak sa s nami poriadne ani nerozbehol a už o pár minút sme zase vystupovali, a to v malebnej dedinke Podbiel. Jej výnimočnosť spočíva v bohatej histórii a najmä v Pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry Bobrova raľa.

Dobové podbielske drevenice. Foto: Miro Pochyba
Dobové podbielske drevenice. Foto: Miro Pochyba

Má zachovanú tradičnú ulicovú zástavbu hospodárskych dvorov aj s typickými studňami vpredu pred domami. Význam Podbiela podčiarkuje aj to, že leží na starej kupeckej ceste známej aj ako jantárová cesta či stará soľná cesta, ktorá sa už pred keltským osídlením Oravy vinula popri rieke Orava dolu, smerom cez terajšiu obec Malatiná a cez malatinský priesmyk na Liptov.

Prírodné danosti Oravy toto miesto predurčujú aj na plnohodnotné trávenie voľného času na bicykli či turistikou po kopcoch, preto budeme radi, ak sa cez prázdniny na Oravu vyberiete a tento krásny kút našej krajiny spoznáte tak ako my. Bolo nám cťou.

Tip na výlety:

Gotický drevený kostolík

Uprostred cintorína v Tvrdošíne nájdete drevený rímskokatolícky kostol z 15. storočia. V roku 1994 bol ocenený organizáciou Europa Nostra za zachovanie a vynikajúce zreštaurovanie tejto významnej pamiatky.

Od roku 2008 je kostolík zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Gotický drevený kostolík. Foto: Miro Pochyba
Gotický drevený kostolík. Foto: Miro Pochyba

Ostrov uprostred priehrady

Na Slanickom ostrove umenia, ktorý je pozostatkom zaplavenej obce Slanica, sa nachádza barokový kostol s kalváriou, lapidárium a stála expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby zo zbierok Oravskej galérie.

Vodná nádrž Oravská priehrada je súčasťou vodného diela Orava (patrí sem aj vyrovnávacia nádrž Tvrdošín), budovaného od roku 1941. Do prevádzky bola priehrada uvedená v roku 1954.

Ostrov uprostred Oravskej priehrady. Foto: Miro Pochyba
Ostrov uprostred Oravskej priehrady. Foto: Miro Pochyba

Kukučínov rodný dom

Pamätný dom Martina Kukučína sa nachádza v dedinke s výhľadom na Choč, v Jasenovej. Postavil ho spisovateľov otec Ján Bencúr roku 1856. Dom spolu s hospodárskymi budovami svojím vnútorným i vonkajším vzhľadom sprítomňuje prostredie, v ktorom sa narodil a vyrástol známy slovenský prozaik.

Kukučínov rodný dom. Foto: Miro Pochyba
Kukučínov rodný dom. Foto: Miro Pochyba

Oravská lesná železnica

Úzkorozchodná lesná železnica sa nachádza na hranici Oravy a Kysúc v katastri obce Oravská Lesná. Pôvodne bola vybudovaná na prepravu dreva. Obnovená bola v roku 2008 a premáva medzi stanicami Tanečník a Beskyd každý deň.

Oravská lesná železnica. Foto: Shutterstock
Oravská lesná železnica. Foto: Shutterstock

Odkiaľ a o koľkej?

  • Na cestovanie za krásami Oravy je možné využiť vlakové spojenie číslo 181, ktoré spája Kraľovany a Trstenú v oboch smeroch.
  • Prípoje na nadväzné spojenia sú zabezpečované v ŽST Kraľovany, kam sa v smere z východu dostanete od Ružomberka, zo západu spojom smerujúcim cez Žilinu a zo stredného Slovenska zvolíte vlak idúci na Vrútky.
Na stanici Sedlicka Dubová. Foto: Miro Pochyba
Na stanici Sedlicka Dubová. Foto: Miro Pochyba
  • Na úseku Kraľovany – Trstená zabezpečuje ZSSK dopravnú obsluhu od 3:40 až do 21:43 v dvojhodinovom intervale, ktorý je v čase dopravných špičiek zhustený o vložené spojenia.
  • Na úseku Trstená – Kraľovany zabezpečuje ZSSK dopravnú obsluhu v časoch: 4:10, 8:44, 10:43, 12:55, 16:42 a 18:40, len v pracovné dni 5:32, 6:04 a 14:10, v dni pracovného pokoja 5:11, 6:47 a 14:37 a v sobotu aj 6:47 a 14:37.

Bližšie informácie ohľadne cestovania vlakom získate na www.zssk.sk.

Text: Ivana Budajová
Foto: Miro Pochyba, Shutterstock

Vaše reakcie
Najnovšie vydanie

RELAX 3/2019

Objednať
Relax na Facebooku