Kremnica alebo Martin?Hoďte si mincou

9. marca 2020
Stĺp Najsvätejšej Trojice je najvýznamnejšia pamiatka svojho druhu na Slovensku. Foto: Miro Pochyba

Previezli sme sa vlakom z Kremnice až do Martina a zistili, že je to vskutku pekná poznávacia expedícia v ktoromkoľvek ročnom období. Navyše, Turčianska kotlina je zo všetkých strán lemovaná pohoriami ideálnymi na turistiku, takže na svoje si tu príde naozaj každý.

Mesto Kremnica leží v kotline Kremnických vrchov, odkiaľ vedie cesta Turčianskou kotlinou až do Martina.

Pomedzie Žilinského a Banskobystrického kraja je štedré k milovníkom prírody, pretože oblasť Turčianskej kotliny je lemovaná pohoriami ideálnymi na turistiku či cyklistiku. Z východnej strany je to Veľká Fatra, zo západu Malá Fatra a z juhu Kremnické vrchy.

Železničná stanica Kremnica. Foto: Miro Pochyba
Železničná stanica Kremnica. Foto: Miro Pochyba

Samozrejme, že ani ak sa rozhodnete spoznávať kultúru v mestách, neobídete skrátka. Kremnica je vskutku čarovné mesto a je škoda cez ňu len prejsť. Trasa cez Teplice je štedrá na výhľady, ktoré budete mať z vlaku celou cestou až do Martina, najnárodnejšieho mesta Slovenska, v ktorom nie je o múzeá núdza. V tomto kraji sa oplatí zostať aspoň na víkend, pretože má rozhodne čo ponúknuť.

Tradícia razenia mincí

Zlatým mestom sa Kremnica nazýva vďaka histórii spätej s baníctvom a razbou mincí. Kremnická mincovňa totiž pracuje nepretržite od svojho vzniku v roku 1328 až dodnes a jej návštevníkom je prístupný dokonca najzaujímavejší priestor každej mincovne – pôvodná aj nová ražebňa.

Kremnica. Foto: Miro Pochyba
Kremnica. Foto: Miro Pochyba

Návšteva štôlne Andrej umožňuje zase zažiť atmosféru podzemia na vlastnej koži. Kremnicu chráni na Slovensku jedinečný dvojitý obranný systém, vďaka ktorému nebola nikdy dobytá.

Stĺp Najsvätejšej Trojice postavený na námestí na pamiatku morovej epidémie je vysoký vyše dvadsať metrov a je to najvýznamnejšia pamiatka svojho druhu na Slovensku.

Dve z troch diamantových klenieb v meštianskych domoch na Slovensku sú práve v Kremnici. Akustika v Kostole sv. Kataríny a nainštalovaný koncertný organ Rieger Kloss tvoria jedinečnú kombináciu, ktorá sa nikde inde na Slovensku nevyskytuje a umožňuje interpretovať najnáročnejšie umelecké diela na vysokej úrovni.

Velestúr v Kremnických vrchoch je mýtické miesto, kde bolo objavené rúnové písmo.

A toto sú „iba“ pamiatky mesta. Jeho okolie ponúka oveľa viac. Kremnické vrchy sú rajom pre cyklistov a v zime aj bežkárov. Neďaleký areál Skalka je najobľúbenejší práve pre tento šport.

Smer kúpeľné mesto

Cesta z Kremnice vedie ťahavým stúpaním, a ak z vlaku vystúpite na stanici Kremnické Bane, môžete si spestriť výlet návštevou rozhľadne na Krahulskom vrchu, z ktorej za pekného počasia vidno až Malú Fatru.

My sme boli zvedaví aj na geografický stred Európy – Kremnické bane. Tvorí ho stred veže Kostola sv. Jána Krstiteľa z prvej polovice 14. storočia aj s prírodným amfiteátrom.

Stred Európy leží neďaleko Kremnice. Foto: Miro Pochyba
Stred Európy leží neďaleko Kremnice. Foto: Miro Pochyba

Celé stredisko Krahule blízko nad stredom Európy ponúka návštevníkom rôzne možnosti vyžitia počas celého roka. Z obce Krahule v bezprostrednej blízkosti nástupnej stanice lyžiarskych vlekov a po skončení zimnej sezóny je skvelé vymeniť lyže za bicykel a spoznávať okolie na dvoch kolesách.

Vlakové spojenie následne pokračuje do kúpeľného mesta Turčianske Teplice. Teplé pramene sa na jeho dnešnom území po prvý raz spomínajú už v 13 storočí.

Okrem návštevy kúpeľov, ktoré sú jedny z najstarších na Slovensku, určite nevynechajte relax v kúpeľnom parku s celkovou plochou až 14 hektárov. Rastie tu až 2 369 stromov.

V parku sa nachádza historická lipová aleja, ktorej stromy pozitívne ovplyvňujú bioenergetické dráhy človeka a ozdravujúco pôsobia na telo i dušu. Unikátom parku je však inštalácia lavičiek všakovakých tvarov. Každá je iná a jedinečná – vtipná, netradičná alebo venovaná známej osobnosti.

Z Teplíc vedie cesta ďalej do Martina po rovinatej ceste a predovšetkým scenéria polí, lúk, hôr a domčekov akoby len náhodne rozhodených po krajine nás dostala.

Centrum slovenskej kultúry

Po revolučnom roku 1848 sa Martin stal centrom prebúdzajúceho sa slovenského národného a kultúrneho života. Vyhlásili tu Memorandum slovenského národa, ktorého najvýznamnejším výsledkom bolo založenie Matice slovenskej.

Mesto Martin sa stalo symbolom slovenského národného a kultúrneho života. Foto: Miro Pochyba
Mesto Martin sa stalo symbolom slovenského národného a kultúrneho života. Foto: Miro Pochyba

V októbri 1918 tu Slovenská národná rada prijala dokument známy ako Martinská deklarácia, ktorý vyjadroval vôľu slovenského národa vstúpiť spolu s českým národom do spoločného štátneho zväzku.

Historické centrum Martina tvorené pešou zónou a priľahlými ulicami siaha od Kostola sv. Martina po Memorandové námestie s evanjelickým kostolom. Dominantou Námestia SNP je budova bývalého Župného domu z roku 1740, kam po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 1983 umiestnili Turčiansku galériu.

Neďaleko Národného domu stojí prvá budova Slovenského národného múzea z roku 1908, v ktorej sa v súčasnosti nachádza Turčianske múzeum Andreja Kmeťa. Druhá budova Slovenského národného múzea stojí na Malej hore a jej priestory dnes využíva Etnografické múzeum.

V Martine sa narodili viaceré slovenské osobnosti, pôsobili tu mnohí spisovatelia, básnici a osvetoví pracovníci. Mnohí z nich sú pochovaní na Národnom cintoríne, ktorý vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

Múzeum slovenskej dediny v Martina. Foto: Miro Pochyba
Múzeum slovenskej dediny v Martina. Foto: Miro Pochyba

Nás najviac zaujalo čarovné Múzeum slovenskej dediny, kde si aspoň na chvíľu oddýchnete od reklám, bilbordov, elektriny a vaša duša sa ponorí do obrazu čistého života v spojení s prírodou bez všetkých moderných rušivých elementov.

Určite navštívte:

Mestský hrad v Kremnici

Mestský hrad bol v roku 1970 ako ojedinelá architektonická pamiatka stredovekého osídlenia vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Tvorí ho súbor stavieb zo 14. – 15. stor., chránený dvojitým opevnením, na ktoré sa pripájajú jedny z najzachovalejších mestských hradieb na Slovensku.

Výlet do Kremnice. Foto: Miro Pochyba
Výlet do Kremnice. Foto: Miro Pochyba

Dominantou stavbou hradného areálu je Kostol sv. Kataríny. Hradný komplex s expozíciami spravuje Múzeum mincí a medailí patriace pod Národnú banku Slovenska.

Otváracie hodiny:

  • jún – september: 8.30 – 17.30 utorok – nedeľa,
  • október – máj: 9.00 – 16.30 utorok – sobota.

Mincovňa

Mincovňa, ktorej príbeh sa začal odvíjať s udelením privilégií mestu Kremnica v roku 1328, je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete.

Objekty mincovne v opevnenom meste sú postavené na mieste niekoľkých starších meštianskych domov. Súbor zachovaných výrobných, administratívnych a obytných budov je výsledkom zložitých stavebných premien od 15. stor. dodnes.

Mincovňa v Kremnici. Foto: Miro Pochyba
Mincovňa v Kremnici. Foto: Miro Pochyba

Mincovňa mala pôvodne charakter gotickej obrannej pevnosti začlenenej do mestských hradieb. V priebehu času došlo k viacerým renesančným i neskorším slohovým úpravám. Kremnická mincovňa sa spolu s budínskou stala najdôležitejšou mincovňou vtedajšieho Uhorska, svoje výsostné postavenie (popri Viedni) si udržala aj počas trvania monarchie a ostala jedinou mincovňou v časoch československého štátu.

Múzeum slovenskej dediny

Múzeum slovenskej dediny je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. Expozícia podáva obraz tradičného ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života obyvateľov oblastí severozápadného Slovenska v období druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia.

Múzeum slovenskej dediny v Martina. Foto: Miro Pochyba
Múzeum slovenskej dediny v Martina. Foto: Miro Pochyba

Pôvodným zámerom Slovenského národného múzea v Martine bolo vybudovať expozíciu podávajúcu ucelený obraz o tradičnej stavebnej kultúre a bývaní na území celého Slovenska (s jednotlivými typovými a regionálnymi stavebnými špecifikami). Do súčasnosti sa zatiaľ zrealizovali celky expozičných objektov z Oravy, Liptova, Kysúc-Podjavorníkov. Región Turiec v zmysle pôvodného zámeru zatiaľ nie je dokončený.

Ferrata Martin

Turistická trasa na Martinské hole je považovaná za jednu z najstarších na Slovensku. Jej súčasťou je aj Ferrata Horskej záchrannej služby.

Ferrata pri Martine. Foto: Miro Pochyba
Ferrata pri Martine. Foto: Miro Pochyba

Táto stredne ťažká túra vedie pôsobivou prírodou – je zasadená do kaňonu, ktorý vytvoril Pivovarský potok, ktorý steká spod hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry do Martina. Je prístupná od apríla do novembra a vhodná aj pre deti od 10 rokov. Chodník je jednosmerný, na cestu späť sa používa iná trasa.

Odkiaľ a o koľkej?

Železničná stanica Martin. Foto: Miro Pochyba
Železničná stanica Martin. Foto: Miro Pochyba

Na výlet do Kremnice a Martina si môžete zvoliť nasledujúce vlakové spojenia:

  • Na úseku Zvolen – Kremnica – Horná Štubňa – Vrútky a späť je doprava zabezpečená v pracovných dňoch piatimi pármi osobných regionálnych vlakov. V sobotu jazdia tri páry a v nedeľu tri a pol páru vlakov.
  • Na úseku Vrútky – Martin – Horná Štubňa premávajú regionálne vlaky cez pracovné dni v čase rannej a popoludňajšej špičky v hodinovom intervale, mimo pracovných dní a v čase dopravného sedla je zabezpečovaná doprava v dvojhodinovom intervale.
    Vo Vrútkach je zabezpečený prestup na diaľkové vlaky linky Bratislava – Košice, ako aj na regionálne vlaky smer Žilina a Liptov.
    V Hornej Štubni je zabezpečený prestup na vlaky smer a zo smeru Prievidza (jeden pár vlakov vedený pria ­mo do/z Prievidze). Vybrané spojenia sú vedené do Zvolena cez Kremnicu.
  • Diaľkové vlaky linky (Zvolen) – Banská Bystrica – Vrútky – Žilina – (Ostrava) sú tu vedené denne každé dve hodiny, v pracovných dňoch s jedným vloženým vlakom ráno v smere do Banskej Bystrice, popoludní v smere z Banskej Bystrice.

Bližšie informácie ohľadne cestovania vlakom nájdete na www.zssk.sk .

Text: Ivana Budajová
Foto: Miro Pochyba

Vaše reakcie
Najnovšie vydanie

RELAX 4/2020

Objednať
Relax na Facebooku
Zavrieť reklamu sportmedia sportmedia
sportmedia sportmedia