Ako chytiť športového podvodníka

10. apríla 2020
Foto: Shuttersstock

Športovci, ktorí chcú podvádzať, si na to nájdu spôsoby. Existujú však aj vedci, ktorí vyvíjajú metódy, ako ich v tom zastaviť.

V roku 1954 sa lekár John Ziegler stretol so svojím kolegom zo Sovietskeho zväzu. Obaja vedci pracovali pre vzpieračské reprezentačné tímy svojich krajín a v tom čase boli sovietski športovci popredu. Boli jednoducho príliš silní. Ziegler chcel odpovede a vysvetlenia a jeho sovietsky kolega mu aj jedno dal – jeho tím užíval testosterón na vybudovanie svalovej hmoty a výsledky hovorili za seba. Anabolické steroidy v tom čase ešte neboli v profesionálnych súťažiach zakázané, a tak sa Ziegler rýchlo vrátil k svojmu tímu a prezradil, čo zistil. Čoskoro si na americký aj sovietsky tím posvietili dopingoví agenti.

Toto boli preteky v zbrojení vo veľmi agresívnom zmysle slova. Ale USA a Sovietsky zväz neboli v tejto hre jedinými hráčmi. Športovci na celom svete sa v rámci rôznych športov obracali k drogám, ktoré mali zvýšiť ich výkonnosť. Príliv dopingu dokonca opísal istý cyklista tak, že na to, aby sa počas pretekov dokázal držať najlepších, jediné, čo musel urobiť, bolo „nasledovať stopu prázdnych striekačiek a gumených obväzov“. Prirodzené schopnosti nahradili u športovcov umelé vylepšenia a antidopingové agentúry museli zasiahnuť – potrebovali nové testy, a to rýchlo.

Doping. Foto: Shutterstock
Doping. Foto: Shutterstock

Našťastie, testy vznikli. Dnes používa Svetová antidopingová agentúra (SAA) zhruba 30 najmodernejších laboratórií, ktoré sú špičkovo vybavené na zaznamenanie stoviek dopingových zložiek. Dokážu odhaliť anabolické steroidy, stimulanty, diuretiká, narkotiká, alkohol, umelé dopravovače kyslíka a ďalšie prostriedky. Väčšina z týchto testov sa vykonáva na moči športovcov. Krv sa takisto monitoruje, ale získať moč je jednoduchšie – športovec sa jednoducho vymočí do dvoch nádobiek s označením „vzorka A“ a „vzorka B“, ktoré sa odvezú do laboratória. Vzorka B (poistka pre každý prípad) sa uloží do mrazničky aj na celých desať rokov, ak je to potrebné, a vzorka A sa otvorí a testuje.

Prefíkaní podvodníci, ešte bystrejší vedci

Aby sa zabránilo falšovaniu vzoriek moču počas prevozu, kontajnery s týmito vzorkami sa musia pred otvorením zlomiť. Ak sa toto stane pred príchodom vzoriek do laboratória, pri testovaní sa musí použiť vzorka B. Keď už sa otvorí, koncentrácia moču sa vypočíta pred jeho filtráciou, z tekutiny sa odstránia nepotrebné zložky a ponechajú sa len tie, ktoré potrebujú výskumníci posúdiť. Zariadenie zvané hmotnostný spektrometer (ktorý vypočíta hmotnosť zložiek prechádzajúcich týmto strojom) dokáže identifikovať väčšinu zakázaných dopingových zložiek – ak sú vo vzorke prítomné.

V prípade dômyselnejších látok používajú vedci protilátky, ktoré sa naviažu na zakázané látky, ktoré sa stanú viditeľnými na géli – opäť však len vtedy, ak sú vo vzorke prítomné. Ďalšie zložky sa dajú určiť využitím metódy zvanej SDS-PAGE, ktorá ukazuje veľkosť bielkovín, ktoré prechádzajú cez gélovú membránu. Ak sa teda zapoja všetky tri techniky, nezostáva toho veľa, čo by vedci nevedeli odhaliť.

Metóda SDS-PAGE. Foto: Shutterstock
Metóda SDS-PAGE. Foto: Shutterstock

Avšak napriek tomu, že dnes existujú technológie dostupné vládnym a iným orgánom, podvodníci sa stále nedávajú odradiť. Niektorí sa snažia obchádzať testy, a to niekedy priam geniálnymi spôsobmi. Pokúšajú sa používať „maskovacie látky“, ktoré zakrývajú iné látky podporujúce výkonnosť, a pichajú si dopingové prostriedky, ktoré sa rýchlo rozložia, takže je ich ťažké po čase zachytiť. Hormón, ktorý kontroluje produkciu červených krviniek, erytropoetín, spadá práve do tej poslednej kategórie. Umelo vytvorený erytropoetín má polčas rozpadu len niekoľko hodín, ale za ten čas dokáže stimulovať produkciu červených krviniek, ktorá trvá celé týždne.

Pomôžu dlhodobé testy?

Aby sme mohli bojovať s takýmito problémami, niektoré antidopingové agentúry už začali využívať program biologického pasu. To zahŕňa pravidelné zbieranie a testovanie krvi a moču športovca, pričom výsledky sa postupne zaznamenávajú. Ak športovec náhle vykáže nárast v istej látke, vedci začnú zisťovať, prečo sa tak stalo – zmenil športovec svoj tréningový režim alebo sa deje niečo nekalé? Popri využívaní biologického pasu je tak na dopujúcich športovcov v sledovaných športoch vyvíjaný veľmi veľký tlak, aby sa ani nepokúšali podvádzať.

Avšak antidopingové agentúry po celom svete nesmú zaháľať. Zoznam zakázaných látok vydaný Svetovou antidopingovou agentúrou sa každým rokom obnovuje a podvodníci sa neustále snažia nachádzať medzery v systéme. Najhoršie sa však zdajú byť nové dopingové techniky, ktoré sa ešte len začínajú objavovať. „Neurodopingu“ sa prednedávnom venovali mnohé médiá – športovci si pri tomto type dopingu dobrovoľne privádzajú elektrické šoky do istých častí svojho mozgu v snahe stimulovať tvorbu neurónov. Niektorí veria, že tak zlepšia svoje akademické či športové výkony, ale dôkazy podporujúce tieto tvrdenia zatiaľ chýbajú.

Genetický doping predstavuje vážne riziko. Foto: Shutterstock
Genetický doping predstavuje vážne riziko. Foto: Shutterstock

Genetický doping však môže v budúcnosti predstavovať vážne riziko. Napriek tomu, že sa génové inžinierstvo stále dostatočne neotestovalo a je zatiaľ pre ľudí vysoko nebezpečné, Svetová antidopingová agentúra už pridala látky genetického dopingu na svoj zoznam zakázaných látok. Pre podvodníka sú klady tejto techniky jasné. Prečo by si mal pichať podporné látky alebo zakázané proteínové molekuly, ak má k dispozícii viac samotných molekúl vyprodukovaných vlastnou DNA? Ak by sme skutočne dokázali vyvinúť efektívne technológie na genetické inžinierstvo, ktorými by sa v budúcnosti liečili choroby, podvodníci by mohli zneužiť tieto technológie pre svoje vlastné nekalé potreby. Môžeme si však byť istí, že antidopingové laboratóriá budú pripravené chytiť ich.

Ako sa lieky menia na dopingové látky

Aj keď pôvodne vznikli ako pomoc pre chorých, mnohé lieky sa zneužívajú na zvýšenie výkonnosti.

Testosterón

Na čo sa používa: Na nahradenie mužského pohlavného hormónu po odstránení semenníkov, prípadne ho užívajú starší muži.

Cca 700 pred n. l. pri starovekých gréckych olympijských hrách sa športovcom odporúčalo zjesť ovčie semenníky, ktoré obsahujú testosterón, aby sa tak podporil ich výkon.

Prečo je zakázaný: Testosterón je dôležitý pre rast a vývoj svalov a kostí. Keď sa u mužov prirodzená produkcia tohto hormónu zníži alebo zastaví, je možné oslabenie kostrovo-svalových sústav a nástup tzv. zjemňovania. Ak sa berie popri normálnej produkcii tohto hormónu, dokáže syntetický testosterón prinútiť svaly rásť nad normálne hodnoty a neférovo zvyšovať nárast sily športovca.

Efedrín

Na čo sa používa: Zmierňuje upchatie nosa a uvoľňuje opuch dýchacích ciest spôsobený astmou.

Prečo je zakázaný: Stimulanty ako efedrín sú pre dopujúcich športovcov príťažlivé z dvoch dôvodov. Môžu pomôcť športovcovi zhodiť nadbytočné kilá a taktiež zvyšujú množstvo energie dostupnej športovcovi počas súťaží, a to čiastočne zvyšovaním krvného tlaku a čiastočne zvyšovaním dodávok krvi do celého tela.

Diuretiká

Na čo sa používajú: Znižujú krvný tlak, zmierňujú puchnutie tkanív a eliminujú obličkové kamene.

Prečo sú zakázané: Diuretiká, teda močopudné látky známe aj ako „vodné pilulky“, majú vplyv na fungovanie obličiek a ich výsledkom je zvýšený výdaj moču. Športovci, ktorým dopingoví agenti často testujú moč, môžu brať diuretiká na rozriedenie svojej vzorky pod rozpoznateľnú hranicu. Iní športovci, ako napríklad boxeri, ich používajú, aby umelo stratili vodu z tela a znížili si váhu pred predsúťažným vážením.

Betablokátory

Na čo sa používajú: Na upravovanie krvného tlaku u jedincov, u ktorých existuje riziko srdcového ochorenia.

Prečo sú zakázané: Betablokátory znižujú krvný tlak blokovaním pôsobenia adrenalínu – hormónu, ktorý zvyšuje cirkuláciu krvi. Výsledkom toho sa krvné cievy uvoľnia a srdcový pulz sa spomalí, čo tiež prináša zníženie nervozity u športovcov súťažiacich v športoch, ako je streľba či lukostreľba – získajú tým „pevnejšiu ruku“.

Tamoxifen

Na čo sa používa: Na liečbu rakoviny prsníka u žien aj mužov blokovaním estrogénových receptorov. Prečo je zakázaný: Keď sa športovec dopuje testosterónom, jeho telo reaguje zvýšením množstva produkcie estrogénu – ženského pohlavného hormónu –, čoho výsledkom môže byť nárast prsníkov. Blokovaním estrogénových receptorov tamoxifenom sa dá zabrániť tomuto vedľajšiemu účinku a športovcovi to pomôže v podvádzaní pomocou testosterónového dopingu.

Text: Redakcia
Foto: Shutterstock

1/1
Zavrieť reklamu