Aké sú najčastejšie chyby turistov. Rozprávali sme sa s horským sprievodcom.

19. septembra 2020
V súčasnosti je módou začínať túru až okolo desiatej hodiny, no stretnúť sa s búrkou je veľmi nebezpečné. Foto: Adam Tomajko

Ľudské telo je ako stvorené na pohyb v prírode, ale desaťročia strávené mestským životom sa podpísali pod schopnosť človeka byť v jednote s prírodou a dokázať v nej prežiť. Poďme si preto zopakovať, ako sa v prírode pohybovať, a pritom sa nezraniť.

O tom, že článkov o bezpečnosti v horách a správnej výbave nikdy nie je dosť, bohužiaľ, svedčia aj denné reportáže zo záchranných akcií na stránkach Horskej záchrannej služby.

Možno si poviete, že vás sa to netýka, vám sa nemôže nič stať, pretože vy nechodíte na vysoké štíty, len na takú bežnú turistiku. Väčšinu zásahov HZS však netvoria výjazdy k zraneným horolezcom vo Vysokých Tatrách, ale najmä k bežným turistom na výlete v nižších nadmorských výškach, ktorí niečo podcenili.

Netreba sa báť a ostávať doma, treba byť len dobre pripravený, triezvo zhodnotiť svoje schopnosti a kondíciu a dobre si výlet naplánovať. Existuje mnoho dôvodov, prečo by ste mali tráviť viac času na čerstvom vzduchu.

Prechádzka s paličkami, takzvaný nordic walking, turistika v horách či náročnejšia via ferrata vám môžu pomôcť zvládať stres a lepšie sa zregenerovať z chorôb a zranení. A nielen to. Pohyb v prírode zlepšuje náladu a zvyšuje sebavedomie. Teraz sa však poďme pozrieť na to, aké chyby robíme počas výletov v horách najčastejšie.

Rozprávali sme sa s Romanom Hricom, ktorého civilné povolanie je hasič. Aby toho nebolo málo, popri tom robí medzinárodného certifikovaného horského sprievodcu UIMLA a je aj členom Tatranskej horskej služby – dobrovoľný zbor. Má teda dobrý prehľad o tom, aké následky môže mať neuvážené ľudské konanie.

Rozprávali sme sa s Romanom Hrincom, hasičom a horským vodcom. Foto: Adam Tomajko
Rozprávali sme sa s Romanom Hrincom, hasičom a horským vodcom. Foto: Adam Tomajko

Upravuje pohyb turistov v prírode nejaká vyhláška či legislatívna úprava? Kde je možné ju nájsť?

Návštevný poriadok má každé jedno horstvo na Slovensku, pričom všetky obsahujú isté špecifiká príznačné pre danú lokalitu. Dajú sa nájsť na internete.

Návštevníci každého národného parku sú povinní sa správať tak, aby nedochádzalo k poškodeniu alebo k úhynu rastlín a živočíchov alebo k poškodzovaniu a ničeniu ich životného prostredia vrátane znečisťovania národného parku odpadkami. Poriadok následne upravuje pohyb všetkých skupín návštevníkov, akými sú turisti, horolezci či skialpinisti, a to na turistických a náučných chodníkoch aj mimo nich.

Naposledy zarezonoval nový poriadok pre TANAP, kde kompetentní s hrôzou zistili, že bol už 12 rokov neplatný, a preto vyšla krátka a stručná vyhláška, ktorá obnovila ten starý. No, žiaľ, predložený nový návrh sa stretol s kritikou najmä športovcov, pretože bol extrémne prísny a veľmi obmedzoval pohyb v Tatrách. Momentálne je v pripomienkovom konaní po tom, ako JAMES, SSA a KST spísali názory a požiadavky.

Čo turisti v prírode porušujú „najradšej“?

Keďže sme na Slovensku, tak, bohužiaľ, platí, že „príkazy sú na to, aby sa porušovali“. Najčastejšie prehrešky ľudí v horách sú v prvom rade permanentné skracovanie si chodníkov a bezdôvodný pohyb mimo nich, pretože si jednoducho povedia, že oni sa chcú ísť pozrieť tam a tam. Neuvedomujú si riziko toho, čo sa im môže stať, ak náhodou zle stúpia, nepoznajú terén, narazia na voľné kamene, exponovaný terén či, dokonca, spôsobia pád kameňov a pod. Následne si tiež neuvedomujú, že sa nachádzajú v národnom parku, kde je celé územie chránené, a mnohým to znie pateticky, ale zničenie flóry po stranách chodníka alebo v doline je porušením návštevného poriadku.

zničenie flóry po stranách chodníka alebo v doline je porušením návštevného poriadku. Foto: Adam Tomajko
zničenie flóry po stranách chodníka alebo v doline je porušením návštevného poriadku. Foto: Adam Tomajko

Veľmi často sa stáva, že si ľudia na túru vezmú psa, no mnoho ľudí ho nemá pod kontrolou. Psy majiteľov často ignorujú, a teda sa pohybujú mimo turistických chodníkov, o čom psy, samozrejme, nevedia.

Toto však vyvoláva problém, pretože voľný pohyb psov je zásadným porušením návštevného poriadku.

Ďalšou vecou je zakladanie ohňa a táborenie v prírode. Je to zakázané a povolené to je len na presne vymedzených miestach, ktorých je na SR veľmi málo, ale má to aj svoj reálny dôvod. Tým základným je, že pohyb verejnosti je limitovaný pre pohyb divej zveri, ale aj preto, že mnohí sa v prírode nedokážu správať, robia bordel, nechávajú odpadky a robia nelegálne ohniská, čo nemá dobrý vplyv na prírodu ani ostatných návštevníkov. Preto je to zakázané.

Poriadok TANAP-u tiež určuje aj to, v akom období roka sa človek môže a nemôže vydať do hôr a kam môže ísť len v sprievode horského vodcu alebo sprievodcu. Toto, bohužiaľ, tiež mnohí turisti porušujú, čím vystavujú nebezpečenstvu nielen seba, ale aj ostatných (svojím neuvedomelým sprvávaním môžu spôsobiť pád voľných kameňov a ohroziť výpravu nižšie v teréne).

Čo turisti podceňujú pri príprave túry a počas nej najčastejšie?

Mnohí už počas príprav a aj v priebehu túr najčastejšie podceňujú doslova všetko. Ľudia už pri vytýčení cieľa precenia svoje schopnosti, pretože si nezistia informácie o trase, teda náročnosť túry, jej dĺžku, povrch, prevýšenie a čo všetko by si mali so sebou vziať.

V súčasnosti je módou začínať túru až okolo desiatej hodiny, no stretnúť sa s búrkou je veľmi nebezpečné. Foto: Adam Tomajko
V súčasnosti je módou začínať túru až okolo desiatej hodiny, no stretnúť sa s búrkou je veľmi nebezpečné. Foto: Adam Tomajko

Na 2D mape, ak ju nedokážete čítať, alebo obrazovke počítača vyzerá každá túra jednoducho, no keď pred sebou vidíte vrchol, je to úplne niečo iné.

Následne sa podceňuje skorý nástup na túru. V súčasnosti je módou začínať túru až okolo desiatej hodiny, no na stredne náročnú túru je toto neskoro najmä v letnej sezóne, keď býva intenzívna búrková činnosť.

Ak ľudia nie sú na to pripravení, môžu sa dostať do veľmi vážnych problémov, medzi ktoré patrí aj zásah bleskom počas búrky. Aj v lete býva chladné popoludnie a ak turisti nemajú adekvátne oblečenie, vznikajú prípady podchladenia a úrazov.

Z toho vyplývajú ďalšie veci, napríklad výstroj, ktorý by si mali vziať, no nevezmú. Množia sa prípady nevhodnej obuvi na horských chodníkoch a rovnako neadekvátneho oblečenia. Sandále ani crocsy do hôr naozaj nepatria.

Aká je najčastejšia príčina nehôd v horskom teréne?

Príčiny nehôd v horách sú závislé od ročného obdobia. V lete je najčastejšou príčinou ľahších, ťažších alebo, dokonca, smrteľných úrazov pád. Či už z turistického chodníka, mimo neho alebo v horolezeckom teréne.

Príčinou pádu je najčastejšie ľudské zlyhanie, chyba, neopatrnosť, zdravotný problém či takzvané objektívne riziko ako pád kamenia, prudká zmena počasia a podobne.

Svoju úlohu často zohráva aj konzumácia alkoholu, ktorá je častejšia v zime, no vrcholový hlt z ploskačky či osvieženie nejedným oroseným pivom si mnohí doprajú aj v horúcom lete. Tento pôžitok si nechajte až na záver lyžovačky či túry alebo až na večer „ku krbu“.

Po požití alkoholu by ste už nemali vykonávať žiaden šport aj z dôvodu, že všetkým účastníkom nehody sa automaticky dáva „fúkať“ či sa inak preveruje požitie alkoholu. Ak je zistená prítomnosť alkoholu, poisťovňa neprepláca náhradu škody.

Požitie alkoholu, drog či iných omamných látok predstavuje výluku v poistnom krytí.

Keď už príde k tomu, že sme nútení volať si HZS, je to spoplatnené alebo to pokrýva poistka?

Ak v prípade nehody na horách voláte na číslo Horskej záchrannej služby 18 300, ktorá vám následne príde na pomoc, je potrebné mať špeciálne poistenie kryjúce náklady na ich zásah. Na území SR podľa platného ustanovenia Zákona o Horskej záchrannej službe je totiž osoba nachádzajúca sa v horskej oblasti povinná uhradiť horskej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním, ktoré sa jej týkajú. Uvedená povinnosť sa nevzťahuje na fyzické osoby, ktoré nie sú plnoleté – deti a fyzické osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony.

Ak voláte na číslo záchrannej zdravotnej služby 155, vrtuľníkovej záchrannej služby 18 155, je zásah hradený z povinnej zdravotnej poistky, ktorú má každý občan Slovenskej republiky. Lenže nie je to také jednoduché. Môže sa vám totiž stať, že ani v tomto prípade vám povinné zdravotné poistenie nepostačí. Kedy? Keď je z nejakého dôvodu k zásahu privolaný člen Horskej záchrannej služby, čo však poškodený nedokáže ovplyvniť. Či už voláte na číslo 112, 155, priamo na 18 155 alebo 18 300, o postupe záchrannej akcie a prítomnosti jednotlivých zložiek na pomoc postihnutému rozhoduje krajské operačné stredisko, nie vy.

Pre akékoľvek záchranárske zložky je totiž prvoradá záchrana života a to, či máte alebo nemáte poistenie na hory, nerozhoduje. A verte, že v prípade, keď vám pôjde o život, bude pre vás záchrana jediné, na čo budete v kritickej situácii myslieť.

Je však nejaká šanca, že ak si zavoláte priamo 18 155, príde po vás len vrtuľník a za záchranu platiť nebudete.

Áno, laicky povedané, vrtuľník je „zadarmo“. Pozemná záchrana a znáška postihnutého je drahšia ako prevoz vrtuľníkom, ktorý však po vás nemôže ísť vždy, a s tým treba, najmä vo vysokohorskom prostredí, počítať.

Ako sa správať v prírode

Turistika, horolezectvo, ferraty, trailový beh, nordic walking a ďalšie pohybové aktivity, ktorým sa v našich krásnych horách venujeme, majú spoločný cieľ – vrátiť sa domov bez zranení. Nesmieme však zabúdať na to, že rovnako ako my chceme prežiť pobyt v prírode, aj príroda si zaslúži „prežiť“ aktivity nás, ľudí. Nezabúdajte sa k nej preto správať s úctou, rešpektom a ona vám to vráti v podobe nádherných prírodných scenérií a zážitkov.

  • Prečítajte si návštevný poriadok národného parku, ktorý sa chystáte navštíviť, a dodržujte ho.
  • Nikdy neschádzajte z vyznačeného chodníka a vysvetlite to aj deťom.
  • Psa držte na vôdzke.
  • Žiadne odpadky vrátane ohorkov z cigariet a vreckoviek po vykonaní potreby nehádžte na zem, ale vezmite si ich so sebou a vyhoďte do najbližšieho koša.
  • Neničte turistické značenie, nelepte naň nálepky, a to ani na stĺpiky, pretože tým sťažujete ich renováciu v budúcnosti.
  • Na horách nie ste sami, preto nerušte hlasnou hudbou pustenou z prenosných reproduktorov či mobilov ostatných turistov a zver.
  • Za žiadnych okolností netrhajte rastliny a neničte stromy.

Text: Ivana Budajová
Foto: Adam Tomajko

Vaše reakcie
Zavrieť reklamu