Dom plný smiechu. Viki Ráková na chvíľu zamenila herectvo za rodinu, bicyklovanie a záhradu.

Ako prežívate koronu? Ak som to dobre spočítala, Benjamín mal minulý rok v marci pol roka…  

Aj nás korona zasiahla, našu slobodu, duševnú rovnováhu aj istoty, ale nemôžeme sa sťažovať, sme zdraví a snažíme sa prežiť toto obdobie tak, aby si naše deti pamätali z neho čo najmenej. Starší syn Bendegúz si už veru aj poplakal za kamarátmi a chýba mu atletika. Mladší Benjamín má skoro rok a pol, je vo veku, kedy ho musíme mať nonstop na očiach. Nevieme sa dočkať, kedy sa oteplí a budeme môcť vyraziť von.

S Benjamínom v brušku ste hrali v seriáli. Po narodení oboch chlapcov ste boli na klasickej materskej dovolenke alebo ste začali rýchlo zase pracovať?

S oboma chlapcami som bola a s mladším ešte stále som na materskej dovolenke. Seriál Susedia sme začali opäť nakrúcať, keď mal Benjamín tri mesiace, ale boli to vždy najviac štyri dni v mesiaci. Veľmi mi pomáhala naša Babi, moja svokra ma sprevádzala na natáčanie a starala sa o Benjamína, kým som bola „na pľaci“. 

• 

• 

Ozaj, nepoburuje vás to slovo „dovolenka“?

Naše trojročné obdobie by som dovolenkou rozhodne nenazvala. Aj keď je krásne, neustále musím byť v strehu. Niekedy je celkom náročné vychystať obe deti načas napríklad do škôlky. 

Bolo ťažké prerušiť kariéru? 

Keď som otehotnela s Bendegúzom, nemala som, našťastie, stály angažmán v kamennom divadle. S Benjamínom to bolo trochu iné, točili sme Susedov, musela som s našimi plánmi oboznámiť aj tvorcov a produkciu. Prijali to veľmi pozitívne a držali nám palce, za čo som im veľmi vďačná. 

Musia herečky zvažovať rodičovstvo viac?

Herectvo nie je veľmi ideálne zamestnanie pre ženy, ktoré túžia po rodine. Odkedy mám deti, nebola som zamestnaná v divadle ani sa na to zatiaľ necítim. Viem, ako to chodí, bolo by mi to ľúto, keby som nemohla moje deti uspávať každú noc. Nehovorím, že sa to nikdy nestalo, keď som s niektorým predstavením hosťovala alebo bola na niekoľkodňovom zájazde, ale to bola skôr výnimka. Divadlo by mi zobralo presne ten čas, keď ma moje deti najviac potrebujú. Myšlienkami by som bola aj tak doma, a tak sa divadlo robiť nedá.  

Je to iné byť mamou jedného a dvoch chlapcov?

Pri jednom to bolo med lízať, ale rozdeliť pozornosť medzi dve deti, keď som doma sama, je niekedy veľmi náročné. Kým sa narodil Benjamín, všetka moja pozornosť sa sústredila na Bendegúza. Mala som naňho veľa času a veľmi sme si to užívali. Teraz je tu náš malinký a nemôžme hrať spoločenské hry, lebo sa do toho v okamihu ,,zapojí“, nemôžme si kresliť, lebo nám rozoberie všetky farbičky alebo počmára výkresy a keď ho uspávam, Bendegúz musí byť tichučko vo vedľajšej miestnosti a ja tŕpnem, aby náhodou niečo nevyviedol. Napriek tomu sa chlapci neskutočne ľúbia a my rodičia sa učíme hľadať rovnováhu, aby sme k nim obom boli spravodliví.

Aká ste mama? Čoho by ste sa chceli pri výchove vyvarovať?

Deťom znesiem aj modré z neba, ale snažím sa ich viesť k tomu, aby si to vážili. Majú všelijaké obdobia, napríklad teraz je náš starší syn veľký bordelár. Istý čas som to riešila, veľmi mi to prekážalo, ale priznám sa, vzdala som to. Nechcem, aby si ma pamätal z detstva, ako naňho neustále hulákam pre neporiadok. Snažím sa vidieť najmä jeho dobrú stránku, je citlivý, empaticky, má plnú hlavu nápadov, je slušný, páli mu to a má aj zmysel pre humor, to je pre mňa dôležitejšie ako to, či má upratanú izbu. Vyriešila som to tak, že tých, o ktorých viem, že by im neporiadok prekáža, k nám jednoducho nepozvem… U nás určite nenájdete tip-top poriadok, ale máme domov plný smiechu a života.  

Pamätáte si, čo vám vravievala mama a ktoré teraz, chtiac-nechtiac, opakujete vašim deťom?  

Áno, bolo to presne o tom neporiadku. Vtedy som si uvedomila, že keď som bola malá, nevnímala som to ako problém, vždy som presne vedela, kde čo nájdem! Brat bol, naopak, veľký pedant. Samozrejme, teraz už chápem mamu, prečo jej to prekážalo, aj ja by som si niekedy aspoň na pol hodinku rada sadla do pekne poupratovaného domu, kde je všetko na svojom mieste. Ale po troch minútach by som počula, ako sa zase niečo vysypalo, rozbilo, vylialo…

Môže vás zaujímať:

Pýtali sme sa Sloveniek: Ktoré ženy vás inšpirujú?

Ako sa vám podarilo udržať si počas pôrodu, ale aj po ňom takú dobrú postavu?

Sú to dobré gény, ale pravdou je, že už musím na sebe aj trošku popracovať. Cítim, ako mi svaly pomaly ochabujú. Cvičím aspoň dva-trikrát do týždňa. Začala som s cvičebným plánom Bubble Butt. Veľmi rýchlo som na sebe videla výsledky, to mi pomohlo nakopnúť sa. Okrem toho som si našla tanečné kardio, a to si naozaj užívam, lebo pri ňom poskakujú aj moje deti. Už sa ale veľmi teším, keď sa oteplí a budem môcť behať a bicyklovať s deťmi v prírode.

Chodíte bicyklovať aj s malým Benjamínom? Podľa čoho ste si vyberali cyklosedačku? 

V dedinke, kde bývame, je aj lesík, vinice, kam chodievame veľmi často. Najmä na jar a na jeseň, keď sa mení príroda, sme vonku každý deň. Na južnom Slovensku sú výborne vybudované cyklotrasy popri Dunaji. So starším synom sme chodievali veľa bicyklovať, preto som sa nevedela dočkať, kedy budem môcť do sedačky posadiť aj malého. Cyklosedačku som hľadala podľa recenzií, týmto spôsobom som sa dopracovala k značke Origos, s ktorou som nesmierne spokojná.

Koľko mal Benjamín mesiacov?

Mal vtedy asi trištvrte roka. Pri prvom „štarte“ som mala trochu obavy, či sa mu to bude páčiť. Vedela som, že prvý moment a pocit z neho bude rozhodujúci, preto som musela byť veľmi rozhodná, aby sa cítil bezpečne. Najprv sme sa vybrali len po krátkej trase po dedine. Cely čas si spieval, usmieval sa, ukazoval, čo vidí, a mohli sme sa aj pusinkovať, lebo ho zatiaľ vozím vpredu. Na ďalší deň sme si to zopakovali. 

Neverím, že môžete mať takú štíhlu postavu len z bicyklovania. Nikdy ste nedržali „šialenú“ diétu?

Jedinýkrát v živote som držala diétu pred stužkovou. Vybrala som si šaty, do ktorých som sa nezmestila. Ani za nič som sa ich nechcela vzdať. Vtedy som prvýkrát v živote mala 52 kilogramov. Spätne, keď sa pozerám na  fotografie, mala som si radšej vybrať iné šaty. Mali dosť nešťastne umiestnenú mašľu na mojom, vtedy dosť bujarom poprsí…

Ste typická Maďarka, ktorá vyvára výborné štipľavé jedlá?

S manželom milujeme dobre jedlo a veľa jeme. Doma často varíme, vypekáme a mame radi aj cudzokrajnú kuchyňu. Občas dostaneme chuť na dobrú domácu klobásu či slaninku a, veru, aj štipľavé si dávame skoro do všetkého. Veľa minieme na kvalitné suroviny, ale veľa si aj dopestujeme.

Môže vás zaujímať:

Detský vozík Qeridoo – aby športovala celá rodina

Ako sa z vás stala záhradkárka? 

Pred rokom a pol sme sa presťahovali na dedinu. K domu patrí aj veľký skleník, v ktorom som sa okamžite videla. Vyčistila som ho a celú konštrukciu som zbrúsila a premaľovala. Začiatkom jari som čítala knihy a googlila, čo a kedy pestovať. Chcela som mať bio záhradku pre deti, a tak som hľadala riešenia našich predkov. Ktorú zeleninu vysádzať spolu, aby odpudila chrobáky alebo aby sa jej lepšie darilo. Že medzi hriadky treba vysadiť kvety, aby prilákali včely a motýle. Bola som nadšená! Zo začiatku mi všetko nádherné kvitlo, úroda rástla, ale pretože som ju nestriekala, chrobáky mi ju nakoniec zničili. Ale nevzdám sa! Budem to skúšať dovtedy, kým neprídem na to, kde robím chybu. Slniečko už začína svietiť a ja pomaly zbieram semienka a v hlave rozmiestňujem, čo kam zasadím. 

Text: Alexandra Kárperová
Foto: archív Viki Rákovej