Tomáš Čelko: Mostík je veľká výzva
Žilinčan Tomáš Čelko je slovenský bežecký rýchlik, ktorý na trati v kopci alebo na schodoch okolo vás prefrčí s ľahkosťou a úsmevom na tvári. Je prezidentom Slovenskej asociácie v behu do schodov a päťnásobným víťazom extrémnych pretekov Red Bull 400, ktoré sa bežia na skokanských mostíkoch na celom svete.
V Rakúsku pracuje pre firmu Sport 2000 a svoje zamestnanie kombinuje so športovou kariérou. Keď ostatní kolegovia idú na obed, on v rámci prestávky trénuje. A najradšej by bol, keby obedná pauza mala aspoň tri hodiny.
Začínal si klasickou disciplínou – behom na 400 metrov. Z nej si sa však preorientoval na preteky do schodov a skokanské mostíky. Kde a kedy nastal ten zlom?
Ten prechod bol postupný. Behom do schodov som sa začal venovať pred viac ako desiatimi rokmi. Prvé preteky som bežal v Olomouci na 20-poschodovú budovu a hlavnou cenou bolo Porsche. Tam sa vtedy prihlásili všetci športovci a atléti z okolia, ktorí boli schopní pohybu vpred, respektíve smerom hore.
Každý chcel vyhrať Porsche :-). To, že bolo nakoniec iba na požičanie, sme zistili, až keď som vyhral.
Vtedy ma táto disciplína oslovila, zistil som, že sa behá nielen v Česku, ale prakticky v celej Európe a na celom svete. Začal som sa tomu postupne venovať, prišli prvé úspechy. Keď sa človeku darí, tak mu to aj viac chutí, a tak som v tom pokračoval ďalej.
Tieto preteky dokáže odbehnúť každý, kto nemá nejaké zdravotné obmedzenia. Tým, že je trať krátka, vybehnú ju všetci. Akurát sa na to musíte psychicky pripraviť. Že pôjdete, nezastavíte sa a budete pomaly kráčať až na vrchol, kde dostanete medailu.
To je ľahkosť! SWIX Pace Light
Stal sa beh po rovinke a bez prevýšenia pre teba nudným alebo má aj ten ešte miesto v tvojom tréningovom pláne?
Atletiku robím stále. Behám aj po rovine a behám po nej veľa. Je to základ celého môjho tréningu. Zo štvorstovky som ale prešiel na dlhšie trate, snažím sa uspieť v 3000 m Steeplechase. Predsa len potrebujem trošku vytrvalosti na 5- až 10-minútovom výkone.
Stále ma motivuje zlepšiť sa v behu na dráhe. V atletike sa však človek veľmi ťažko prebojuje medzi svetovú elitu. Na to, aby sa niekto zo Slovenska presadil vo svetovej atletike, musí mať obrovský talent, zázemie a tréning. Keď človek nemá perfektnú kombináciu týchto vecí, svetovou špičkou nebude. Na Slovensku, žiaľ, najviac zaostáva zázemie.
Čo si na týchto krátkych, ale intenzívnych behoch do kopca alebo do schodov užívaš najviac?
Každý športovec sa chce presadiť, chce byť dobrý a chce vyhrávať. Baví ma, keď sa dostanem na strechu budovy alebo kopec, keď vidím mesto zhora. Alebo keď sa mi podarí dostať na skokanský mostík, na ktorý sa bežne človek nedostane každý deň. Toto všetko ma láka. A keď sa ešte podarí preteky aj vyhrať, alebo sa dobre umiestniť, tak to je zadosťučinenie alebo poďakovanie, že môj tréning mal význam a nakoniec príde aj odmena v podobe víťazstva.
Na ktorých pretekoch, na Slovensku či vo svete, štartuješ najradšej a tešíš sa na ne celu sezónu?
Ja sa vždy veľmi teším na Red Bull 400. Minulý rok som sa asi najviac tešil na zastávku na Slovensku, lebo sa konečne bežalo doma. A celkovo si asi najviac užívam skokanské mostíky, najmä ak sa podaria zastávky doma alebo v Česku.
Kompromisy viac nie sú potrebné: Ako značka On dobýva svet
Účasť alebo výhra na ktorých pretekoch je zatiaľ tvojím nesplneným snom?
Olympijské hry. Tie sú pre každého športovca alebo bežca to najviac, čo môže v športe byť. Či niekedy bude beh do schodov na olympiáde, to je otázka ďalších, v ideálnom prípade, 50 rokov. Ale možno moje deti to stihnú :-).
Ktoré preteky sú vo vašej bežeckej komunite považované za vrchol sezóny?
Každé dva roky bývajú Majstrovstvá sveta v behu do schodov a potom ešte pravidelné najväčšie preteky, už historické, ktoré majú veľkú hodnotu – beh na Empire State Building v New Yorku. Toto je niečo ako Vasov beh pre bežkárov. Ale teraz už začína byť veľmi populárny aj beh na Eiffelovu vežu v Paríži. Takže máme dve celosvetové ikony, ktoré si chce odbehnúť každý, kto sa venuje behu do schodov. Mne sa zatiaľ nepodarilo vyhrať ani jedny z nich, ale na obidvoch som bol tretí. Asi to bude na tréningu veľmi bolieť, ale verím, že sa mi tam raz podarí aj zvíťaziť!
V posledných rokoch môžeme sledovať popularizáciu behov do schodov a na skokanské mostíky. Sleduješ aj ty tento boom pretekov a akcií?
Vidím ten posun. Škoda, že na Slovensku nemáme viacej skokanských mostíkov, aby mohlo tých akcií bývať ešte viac. Mostík je veľká výzva. Takéto monumenty sú totiž v každom štáte veľmi zaujímavé a ľudia ich chcú zdolať. Za posledných desať rokov vzniklo skutočne veľa podobných eventov a pribudli aj preteky do schodov v rôznych lokalitách. Je to populárne. Je to dostupné. A ľudia pri tom spália veľa energie.
Bolo by super, keby nás zo Slovenska behalo viac, je to jednoduché a človek spozná celý svet. Miest v asociácii máme dosť.
Minulý rok si v mužskej kategórii zvíťazil na premiérovom Red Bull 400 na Štrbskom Plese. Bežalo sa ti na domácej pôde lepšie ako vo svete alebo si bojoval aj s určitou nervozitou?
Na tieto preteky som sa tešil asi najviac zo všetkých. Že si to zabehnem doma, medzi známymi a kamarátmi. To je vždy pridaná hodnota. Ale áno, bol som aj nervózny z toho, ako to dopadne. Ten pocit síce počas pretekov vyprchal, ale ešte pár dní pred nimi som rozmýšľal, ako budú bežať ostatní chalani. Na Štrbskom Plese boli mnohí šikovní, napríklad Tomáš Maceček a Jakub Šiarnik, ktorí síce Red Bull 400 nikdy predtým nebežali, ale skončili na druhom a treťom mieste. Netušil som, ako im táto disciplína sadne, a trocha som sa aj obával výsledkov. Im to nakoniec sadlo teda výborne, ale ja som bol celkom dobre pripravený a vyhral som. A bol to o to lepší pocit, som veľmi rád, že to takto dopadlo.
Na koľkých pretekoch Red Bull 400 si už štartoval?
Štartoval som zatiaľ na dvadsiatich. Bežal som aj na úplne prvom Red Bull 400, na ktorom vtedy ešte nikto netušil, čo to vlastne bude. To bolo v Rakúsku asi pred desiatimi rokmi. Následne som bežal aj v Nemecku, Česku, Poľsku, na Slovensku, v Taliansku a v Slovinsku, kde som odbehol štafetu. Dúfam, že ešte pribudnú aj ďalšie, vysnívanou lokalitou je Sapporo v Japonsku.
Rozhovor s legendou backcountry Sethom Morrisonom
A z koľkých si si odniesol aj víťazstvo?
Vyhral som ich päť – dvakrát v Česku, raz doma na Slovensku, v Zakopanom v Poľsku a v Bischofshofene v Rakúsku. Preteky Red Bull 400 sa do Tatier vracajú aj tento rok.
Aký tréning by si odporučil úplným začiatočníkom, ktorí s takýmto typom behu nemajú žiadne skúsenosti?
Ak ešte máte čas na tréning a nie je sobota ráno tesne pred behom na Štrbskom Plese, tak si to určite niekde vyskúšajte. Hocijaký strmý kopec alebo aspoň doskočisko pod mostíkom. Skúste si to rýchlejšie alebo naplno vybehnúť. Zhruba 50 – 100 metrov. Aby ste aspoň zhruba vedeli, do čoho idete a ako to bude bolieť.
Skúste si to dva až trikrát v tréningu, potom môžete pridať dlhší tréning na zjazdovke, napríklad na Solisku. Alebo inú dlhšiu túru, kde si pridáte aj nejaké dva až tri výbehy, 10- až 15-minútové.
V strmom kopci bežte vkuse desať minút tak, aby ste sa nezastavili a dali to na jeden šup. Pokiaľ trošku trénujete, mali by ste tieto preteky zvládnuť bez problémov.
Treba si to však upratať aj v hlave, pripraviť sa na to, že to bude aj bolieť a že to nebude jednoduché. A treba si povedať, že to chcete dokončiť, že chcete dobehnúť!
Je to teda výzva pre každého, aj netrénovaného účastníka?
Tieto preteky dokáže odbehnúť každý, kto nemá nejaké zdravotné obmedzenia. Tým, že je trať krátka, vybehnú ju všetci. Akurát sa na to musíte psychicky pripraviť. Že pôjdete, nezastavíte sa a budete pomaly kráčať až na vrchol, kde dostanete medailu.
Je to aj o nastavení v hlave. Nie je úplne zaručené, že človek s najlepšou kondíciou tieto preteky aj vyhrá. Je to o rozhodení taktiky, ale aj o psychickej príprave.
A čo strava? Ako by mal vyzerať ideálny jedálny lístok v deň pretekov?
Ja si napríklad ráno v deň pretekov dám úplne normálne a relatívne veľké raňajky – slaninu, vajíčka. Keďže finále sa beží až podvečer, potrebujem energiu na celý deň. Ak však chcem, aby bol rozbeh môj maximálny výkon, dám si pozor na to, aby som 3 až 4 hodiny pred pretekmi nič nejedol.
Posledné jedlo odporúčam zhruba tri hodiny pred štartom a v tomto prípade by to malo byť niečo ľahšie, či už kukuričné lupienky, ovsené vločky alebo pokojne veľa čerstvého ovocia. Niečo, čo má veľa energie.
Možno na vás neskôr príde pocit hladu, ale je to len preto, že máte prázdny žalúdok. Čo však nevadí, lebo všetka energia je v pečeni, svaloch a v krvi.
Pokojne ma môžete sledovať na Instagrame (@tomascelko) a pýtať sa, prezradím aj viac, sem sa všetko z tréningov nezmestí.
5 tipov na bežecké trasy. Spojte behanie s výletom do prírody.
Telo aj myseľ počas pretekov Red Bull 400 testuje obrovská záťaž. Máš tip na strečing a regeneráciu po takomto náročnom výkone?
Určite odporúčam chladenie v studenej vode. Je to rýchla a veľmi účinná regenerácia. Ideálne hneď po pretekoch si sadnite do studeného vodopádu a ostaňte v ňom také 3 až 4 minúty. Je to jednoduché a funguje to. Večer dobre padne aj sauna.
Ak by ste si chceli vyskúšať najťažších 400 metrov v živote,
registráciu na Red Bull 400 Štrbské Pleso nájdete na redbull.sk/400.
Poznáte tieto krásne psie plemená?
Zdroj: Running 2019
Foto: Dan Vojtech, Jan Kasl, Redbull content pool
