Veľký únik: Salzkammergut

17. augusta 2021
Almsee je na salzkammergutské pomery malé jazero v západní části regionu, ktoré je obklopené horským masívom s výškou 2400 m n. m. Foto: Miro Pochyba

V Hornom Rakúsku sa medzi horami prerastenými hustými, tmavo zelenými lesmi rozkladá sedemdesiatšesť ľadovcových jazier vo všetkých odtieňoch modrej. Na ich brehoch ležia menšie a väčšie mestečká, v ktorých si kedysi Sommerfrische, pokojné letné radovánky pri vode, vychutnával aj cisár František Josef s manželkou Sissi alebo maliar Gustav Klimt.

Almsee je na salzkammergutské pomery malé jazero v západnej časti regiónu, ktoré je obklopené horským masívom s výškou 2400 m n. m.

Jazero je súčasťou prírodnej rezervácie, a nie je teda náhodou, že to tu v prírode žije. Na hladine sa spokojne pohojdáva kačka s niekoľkými mláďatami, po drevenom mostíku nad krištáľovo čistou riečkou občas prebehne tmavohnedá myš a v korunách vysokých ihličnanov a listnatých stromov spievajú vtáci. Počas víkendu do seba upokojujúcu zelenú farbu celého okolia nasáva mnoho návštevníkov, ale počas pracovných dní sa do prašnej kamennej cesty, ktorá sa ťahá okolo jazera, otlačí iba málo podrážok. Pokoj, čerstvý vzduch, dych berúce výhľady a žiadny zhon. „Príroda je náš poklad,“ hovorí náš sprievodca Stefan, keď kráčame pozdĺž jazera smerom k horskému masívu oproti nám. Cesta je súčasťou 300 km pešej trasy, na ktorej leží dokonca aj Salzburg (salzburger-almenweg.at/en).

Piknikový stôl s lavičkou pred pohorím Dachstein pri jazere Almsee. Foto: Miro Pochyba

Okolo jazera nie sú vybudované žiadne hotely ani veľké reštaurácie, iba jedna základná študentská chata a bufet, kde si návštevníci radi pochutnávajú na desiatej. Pokiaľ ale behom prechádzky dostanete smäd a bufet už bude ďaleko, nič sa nedeje. Voda z Almsee, z riek vlievajúcich sa do jazera aj zo všetkých ďalších ľadovcových jazier v Salzkammergute je pitná. Behom horúcich letných dní si navyše v prítokoch môžete schladiť unavené chodidlá a dopriať si prírodné Kneippove kúpele.

Waldness

Odpočinok priamo na lehátkach na boroviciach, ktoré uvoľňujú množstvo zdraviu prospešných silíc – to je jedna z aktivít na lesných pobytoch Waldness neďaleko jazera Almsee. Človek sa tu dostane do toho najbližšieho spojenia s prírodou. Odpočíva, medituje, dozvedá sa zaujímavosti o živote lesa a naberá nové zásoby energie (waldness.at).

Prechádzka okolo celého jazera Almsee zaberie asi 1,5 hodiny. Je ideálna na praktikovanie filozofie japonských lesných kúpeľov shinrin joku, ktorým sa tu v borovicových lesoch okolo jazera venujú aj profesionálni lektori a milovníci lesa aj na pobytových kurzoch Waldness alebo „lesnosti“.

Jazero v strede Wildparku s horami v pozadí. Foto: Miro Pochyba

Ukážkou miestneho obdivuhodného prístupu k prírode je tiež Wildpark Cumberland, prírodná rezervácia, ktorá leží len dva kilometre od jazera Almsee. Nazvať tento park s miestnou faunou a flórou zoologickou záhradou by bola urážka. Rozkladá sa na 5 000 ha lesa, do ktorého má drvivá väčšina zvierat voľný prístup. Deväťdesiat percent zvierat, ktoré tu žijú, patrí výhradne k faune salzkammergutských lesov.

Vlci žijú v prostredí Wildparku spolu s medveďmi, preto sú stále ostražití. Foto: Miro Pochyba

Na päť kilometrovom okruhu po parku teda možno narazíte na kúpajúceho sa medveďa hnedého, zuby ceriacu svorku vlkov, divoké prasatá, ako sa váľajú v obrovské bahennej mláke, snežnú sovu, ktorá stráži práve vyliahnuté mláďatá, stádo srniek, ktoré odpočívajú v tieni pod smrekmi, mačku divú, ktorá namyslene pozoruje okolie, alebo dokonca vrčiaceho rysa ostrovida. Všetky zvieratá vo Wildparku Cumberland však majú k dispozícií obrovské územie, preto je len na nich, či sa vám ukážu alebo radšej zostanú ukryté v lese.

Počas horúcich letných dní sa zvieratá obvykle schovávajú v tieni stromov a lesa. Tento medveď sa ale rozhodol, že sa radšej schladí v rybníku. Foto: Miro Pochyba

Pokiaľ si na prechádzku parkom chcete dopriať dostatok času, vyhraďte si aspoň 2 hodiny. Budete tak mať priestor na niektorých miestach vyčkať, kým sa zvieratá objavia, alebo sa pri jazere zvaliť do trávy a urobiť si piknik pri vode. Na prehliadke sa vám budú hodiť pevné topánky a užitočný môže byť aj ďalekohľad (a rovnako aj nemecká slovná zásoba z oblasti zvieracej ríše, nakoľko popisky zvierat sú tu zatiaľ iba v tomto jazyku). Park ponúka sedem tematických prehliadok, ale prehliadnuť si ho samozrejme môžete aj sami. Behom pracovných dní sa vyhnete vysokej víkendovej návštevnosti a v reštaurácii priamo v parku nebudete musieť dlho čakať na jedlo (parkovanie zdarma; vstup: 6,50–10 €/160–250 Kč; wildpark.at).

Riaditeľ parku Wildpark Cumberland. Foto: Miro Pochyba

Od Almsee pozdĺž niekoľkonásobne väčšieho Travenského jazera, na ktorého brehu leží aj mestečko Gmunden s takmer prímorskou atmosférou, sa po hodine jazdy dostávame do cisárskeho kúpeľného mesta Bad Ischl.

Leto za letom tu trávil svoje Sommerfrische okrem mnohých ďalších obyvateľov Viedne aj František Josef I. s manželkou Sissi, ktorým sa vďaka vode z miestnych kúpeľov podarilo po rokoch márnych pokusov splodiť niekoľko potomkov.

Kaiserville, letné sídlo Františka Josefa I. a Sissi. Foto: Miro Pochyba

Cisársky manželský pár si tu vybudoval letnú Kaiservillu, ktorá sa však neskôr preslávila niečím celkom iným než oslavou plodnosti. Po sarajevskom atentáte na Františka Ferdinanda, ktorý mal byť nasledovníkom Františka Jozefa I. a ktorý bol jeho synovcom, podpísal cisár v Kaiserville listinu, ktorá viedla k vypuknutiu 1. svetovej vojny v Európe. Okrem 2 500 loveckých trofejí si teda môžete vo vile prehliadnuť aj originál dokumentu, ktorý spečatil na štyri ťažké roky osud takmer celej Európy. Doposiaľ leží na stole muža, ktorý o ňom v roku 1914 rozhodol…

Bad Ischl je samozrejme na svojho cisára doposiaľ pyšné, a tak mesto každoročne slávi cisárove narodeniny. Oslavy začínajú vždy 18. augusta v podvečer slávnostnej omše a pokračujú v nasledujúcich dňoch, behom ktorých sa koná spústa kultúrnych akcií vrátane veľkolepej prehliadky s koňmi a záprahmi.

Ku Kaiserville vedie stromami lemovaná cesta nad riekou Ischl, kedysi určená na konské záprahy. V strede stojí sprievodkyňa Noelia, ktorá sa rakúskych tradícií a krojov drží aj napriek svojmu guatemalskému pôvodu. Foto: Miro Pochyba

Bad Ischl však nežije len z minulosti. Je to mesto s ukážkovým komunitným životom, ktoré nedávno získalo v konkurencii 700 ďalších európskych miest najvyššie skóre v hodnotení životnej úrovne. Dôkazom je aj ocenenie Európske hlavné mesto kultúry 2024, ktoré Bad Ischl získalo aj napriek tomu, že tu žije iba 14 000 obyvateľov.

Mesto je obklopené nádhernými zelenými kopcami so stovkami cyklociest a leží len necelú polhodinu od Travenského jazera, ideálnej lokality na vodné športy. V piatok sa v Bad Ischl v slávnej Trinkhalle na pešej zóne konajú trhy a na vonkajšom javisku v Kurparku pred divadlom za priaznivého počasia organizujú od polovice júna do začiatku septembra vonkajšie koncerty zadarmo. Ďalšie informácie o kultúrnych akciách v meste nájdete na webovej stránke hornirakousko.cz.

Na čele cukrárne Zauner s najširšou paletou sladkostí v Európe stojí Philipp, predstaviteľ siedmej generácie cukrárskej rodiny.

Jedným z pokladov hornorakúskeho mestečka Bad Ischl je aj cukráreň Zauner.

Už zvonku každému zákazníkovi do očí uderí jej cisárska duša. Konditorei Zauner bola totiž založená už v roku 1832. Dnes ju vedie Philipp, predstaviteľ už siedmej generácie rodiny cukrárov, ktorí svojimi sladkosťami kedysi zásobovali aj cisára Františka Josefa.

Philipp Zauner, predstaviteľ siedmej generácie slávneho cukrárskeho rodu. Foto: Miro Pochyba

Dnes v cukrárni pracuje okrem Philippa ďalších 35 cukrárov, vďaka čomu má Zauner najširšiu ponuku toriet zo všetkých cukrární v Európe.

Aj napriek ponuke moderných sladkostí, vrátane tých vegánskych, však celá cukráreň dýcha tradíciou a históriou… Na stenách visia fotografie Philippových predkov, ktorí stáli behom 19. a 20. storočia na čele cukrárne, a stoly a stoličky pôsobia, ako by tu boli ešte v čase, kedy sa mestom prechádzala Sissi.

Interiér cukrárne Zauner s dobovým nábytkom. Foto: Miro Pochyba

Z veľkého pultu v tvare U, ktorý je plný ovocných toriet, čokoládových praliniek, tradičných koláčov a miestnych špecialít, ako napríklad fialiek nakladaných v cukre, sa vyberá len ťažko. Pokiaľ teda pri návšteve cukrárne nebudete vedieť, čo si objednať, môžete začať najslávnejším produktom od Zaunerovcov: Zaunerstollen. V roku 1905 prišiel s receptom na túto lahôdku práve jeden z cukrárov zamestnaný u Zaunerovcov a od tej doby sa stala Zaunerstollen, čokoládou obalená štóla s nugátom a kúskami chrumkavých orieškov vo vnútri, akousi obchodnou značkou cukrárne. Konditorei Zauner nájdete na pešej zóne Pfarrgasse a pobočku aj s reštauráciou môžete využiť napríklad k obedu na promenáde pri rieke Traun (zauner.at).

Pohľad na evanjelický kostol v Halštate z drevenej loďky Zille, ktorá sa plaví po Halštatskom jazere. Foto: Miro Pochyba

Halštate doslova platí „soľ nad zlato“. Táto komodita totiž pre toto mestečko, zasadené hlboko v horskom zraze, predstavuje doslova zlaté dukáty, ktoré ho živili po tisícročia. Horu nad mestom v jej útrobách pretína najstaršia soľná jaskyňa sveta, kde sa soľ začala ťažiť pred viac ako siedmimi tisícročiami.

Na Halštat sa môžete pozrieť hneď zo štyroch uhľov pohľadu, a tak je dobré vyhradiť si na návštevu aspoň jeden deň. Parkovanie v Halštate je drahé a obvykle sa dá miesto zohnať len ťažko. Aj počet autobusov, ktoré môžu do mesta behom jedného dňa doraziť, je obmedzený. Najvhodnejšie je buď parkovanie na druhom brehu jazera v Obertraune, alebo jazda vlakom, ktorý tiež zastavuje na druhej strane jazera. V oboch prípadoch sa vám potom cestou do Halštatu na tradičných drevených člnoch Zille s prievozníkom naskytne nádherný pohlaď na mestečko z vody.

Keď navyše prídete do Halštatu vlakom, budete mať k akémukoľvek spoju okamžitý lodný spoj, ktorý vás bez čakania prepraví rovno do mesta (obojsmerný lístok 6 €/150 Kč/osoba). Mnohým návštevníkom sa plavba loďou s výhľadmi na okolité hory natoľko zapáči, že sa potom rozhodnú aj pre niektorú z tematických variant plavby na Zille, napríklad romantickú plavbu pri splne alebo naopak rannú plavbu s raňajkami.

Zille s prievozníkom. Foto: Miro Pochyba

Zvláštny tvar Zille vám určite okamžite uderí do očí. Loďka samozrejme nie je prispôsobená veľkým turistickým skupinám, ale svojmu pôvodnému účelu – kedysi sa totiž využívali na prepravu vyťaženej soli z Halštatského jazera po prúdu riek všetkými možnými smermi. Dalo sa do nich veľa naložiť, boli plytké, takže dokázali preplávať aj menšími a plytkými riekami, a navyše boli stabilné.

Keď sa potom ocitnete priamo v Halštate, je len na vás, ktorý uhoľ pohľadu na mesto si vyberiete ako druhý: zhora, z podzemia alebo priamo z historického centra? Pokiaľ sa návštevníci rozhodnú pre prvú možnosť, čaká ich krátka cesta strmou pozemnou lanovkou (36 €/950 Kč/osobu) ku Skywalku, špicatej vyhliadke s úžasnými výhľadmi na jazero, na dedinu Obertraun aj na horský masív Dachstein, ktorý jazero lemuje z južnej strany. Od vyhliadky je to potom 15 minút peši k soľnej jaskyni. Pokiaľ si ju zaradíte na itinerár, nezabudnite sa na ňu poriadne pripraviť. Aj v lete sú tu iba 4 °C, takže sa bude hodiť teplé oblečenie a pevné topánky (otváracie hodiny a informácie o vstupnom nájdete na salzwelten.at/de/hallstatt).

Vyhliadka Skywalk nad Halštatom s výhľadom na dedinu Obertraun, pohorie Dachstein a strmo dolu na historické centrum Halštatu. Foto: Miro Pochyba
Vyhliadka Skywalk nad Halštatom s výhľadom na dedinu Obertraun, pohorie Dachstein a strmo dolu na historické centrum Halštatu. Foto: Miro Pochyba

Dachstein

Nad Halštatským jazerom sa vypína 3000 m vysoké pohorie Dachstein, na ktoré sa môžete nechať vyviezť kabínovou lanovkou (derdachstein.at/en/tickets-infos). Hore na vás bude čakať vyhliadka Five Fingers, ktorá tiež poskytuje tematický program. Napríklad v lete za splnu sa vám tu naskytne úchvatný pohlaď na zapadajúce slnko na jednej strane a na už rozsvietený mesiac na druhej.

Vyhliadka Five Fingers. Foto: Shutterstock

Soľ v Halštate

Salzwelten je halštatským srdcom, ktoré bije v jeho útrobách vytrvalo už tisícročia. Najtradičnejším možným suvenírom, ktorý si z Halštatu môžete odniesť, je preto soľ. A fantázii sa tu medze skutočne nekladú… Okrem klasickej soli si tu zaobstaráte soľ s množstvom prírodných príchutí, soľné mlynčeky, mydlá s prídavkom soli, soľné lampy a hromadou ďalších soľných produktov. Najväčšiu kolekciu nájdete v obchode soľnej jaskyne alebo v informačnom centre.

Pretiahnuté jazero Wolfgangsee, hýriace všetkými odtieňmi modrej, lemuje veľa pláží a prístupné hory.

Pohlaď z motorového člnu na skalné útesy pri najhlbšom bode jazera Wolfgangsee. Foto: Miro Pochyba

Sadáme si na drevenú lavicu vnútri červeného vláčiku, sledujeme výpravcu, ako zatvára všetky dveřr na najstrmšej lanovke v Európe a čakáme, ako asi bude 30% stúpanie na horu vyzerať. Schafberg Bahn (salzburg-bahnen.at) jazdí od roku 1893 z mestečka St. Wolfgang na 1 732 metrov vysoký Schafberg. 130 rokov bez jedinej nehody láka každého, kto sa v St. Wolfgangu ocitne. V prípade 35-minútovej jazdy totiž skutočne platí, že cesta je cieľ, a to aj vďaka výhľadom na sedem jazier a pohorie Dachstein, ktorý sa človeku z vrcholu naskytne.

Ozubená lanovka so svojimi kovovými zubmi celú cestu hladne zatína do skalnatých zrazov, vďaka čomu pasažierom ponúka úchvatné výhľady na jazero Wolfgangsee z mnohých uhľov. Aj napriek tomu si však niektorí zvolia radšej jednu z troch peších trás, ktoré ich na Schafberg alebo Horu oviec dovedú, a výhľady z hory si radšej zaslúžia po trojhodinovej námahe. Trasa lanovky aj pešej cesty vedú cez hustý les plný pôvodných jedlí, smrekov a bukov a je možné tu občas zahliadnuť jelene alebo kamzíky.  

Výpravca na stanici na Schafberg Bahn. Foto: Miro Pochyba

Aj keď ránobolo jasné, na stanici na Schafbergu sme sa ocitli zahalení v oblakoch, ktoré sa trhali len veľmi neochotne. Namiesto fotografovania výhľadov sme sa teda venovali identifikácii lúčnych kvetov, medzi ktorými sa ukrýval aj vzácny poniklec. Miestne lúky sú plné života. Včely a motýle poletujú okolo medonosných kvetov modrých, fialových, jasne žltých a cyklámenových farieb a zatiahnutá obloha im nijako nevadí.  

Po návrate dolu, späť do krajiny slnka a jasnej oblohy, sme zamierili rovno do centra mesta St. Wolfgang, ktoré leží priamo na jazere a spája sa menom svätého Wolfganga rovnako ako španielske Santiago de Compostela so svätým Jakubom. Svätému Wolfgangovi, ktorý tu žil, sa totiž pripisuje mnoho zázrakov, a tak mu tu vyrástol nádherný kostol s dvoma vzácnymi oltármi aj fontána s vodou, o ktorej boli pútnici presvedčení, že je liečivá. Pešie putovanie, či už z dôvodu túžby po dobrodružstve alebo tradičného spirituálneho obrodenia, momentálne zažíva v Rakúsku renesanciu a víta aj pútnikov zo zahraničia.

Okrem biskupa Wolfganga sa mesto spája aj s ďalším Wolfgangom, a to tým najslávnejším, alebo skôr s jeho rovnako talentovanou sestrou Nannerl Mozartovou, ktorá však nikdy nedostala priestor svoj talent rozvíjať. Trávila tu svoje Sommerfrische aj s rodinou a po smrti brata sa stala hlavným zdrojom informácií o hudobníkovom živote. St. Gilgen, dedinu, v ktorej žila, si môžete prehliadnuť napríklad z vody behom jazdy na motorovom člne alebo môžete navštíviť aj múzeum tejto ženy, z ktorej sa slávna klaviristka nestala len preto, že sa narodila v zlom storočí (mozarthaus.info).

Fontána

Fontána sv. Wolfganga, biskupa z Regensburgu, pri kostole v meste St. Wolfgang. Foto: Miro Pochyba

Kostol sv. Wolfganga je postavený na brehu jazera a s kamenným námestíčkom za rohom pôsobí, akoby stál v Stredomorí. Vnútri nájdete 550 rokov starý gotický oltár s nádhernými zlatými sochami a v jeho strede ďalší, barokový oltár, ktorý mal nahradiť pôvodný, ale keďže autor nového oltára sa vyhrážal, že ho nedokončí, pokiaľ ten starý vyhodia, správcovia kostola sa rozhodli ponechať oba. Pred kostolom stojí Wolfgangova fontána, v ktorej sa kedysi umývali pútnici, aby si vyliečili zdravotné potiaže.

Fontána sv. Wolfganga. Foto: Miro Pochyba

Mondsee alebo Mesačné jazero má tvar pretiahnutého polmesiaca a leží pri obci Mondsee.

Jazero je plné priezračnej pitnej vody, plné kopy rýb, vrátane dvoch endemitov. Ako už to v Salzkammergute býva zvykom, výhľady z vody sú tak krásne, že sa niekedy uprostred plávania človek zabudne nadýchnuť.

Mondsee je súčasťou prírodnej rezervácie, a tak na jeho brehoch nemá miesto nič, čo zo samotnej prírody nepochádza. Aj verejné pláže lemuje rákosie a mólo, z ktorého tu milovníci vody (v lete má až 27 °C) skáču do vody, je tiež z čistého dreva. Aj keď je jazero súčasťou rezervácie, praktizujú sa tu všetky možné vodné športy. Obvykle však k jazeru návštevníci jazdia skôr, aby si odpočinuli potom, čo si dajú riadne do tela na neďalekej ferrate na Dračej skale, ktorú ročne zlezie okolo 30 000 lezcov. Jazero naviac poskytuje okoliu aj zdroj obživy – žije v ňom napríklad Reinanke, ryba, ktorú okrem Salzkammergutu nenájdete nikde inde na svete.

Lezkyňa na ferrate na Dračej skale nad jazerom Mondsee. Foto: Shutterstock

Okolo jazera leží niekoľko verejných pláží, na ktoré sa neplatí žiadny vstup. Dostanete sa k nim autami, na bicykloch alebo si sem môžete vyraziť napríklad na segwayi. Prehliadky na tomto dopravnom prostriedku tu na rozdiel od európskych metropolí nenarušuje život chodcov na chodníkoch a je tu kopec ciest, ktoré môžete k tejto ekologickej jazde využiť (funflitzer.at). Inštruktori vám zostavia tak dlhú trasu, po akej túžite, a so zastávkami, aké si zvolíte. Ľahko a bez nutnosti parkovania sa tak napríklad dostanete k menej známym plážam, o ktorých návštevníci obvykle nevedia.

Segway prehliadka mesta Mondsee so zastávkou na obľúbenej pláži Schwarzindien. Foto: Miro Pochyba

Drachenwand

Dračia stena je jednou z najkrajších ferrát v celom Rakúsku. Nie je príliš náročná, takže by ju mali zvládnuť aj mierne pokročilí. Či už patríte k nim alebo k profesionálom, behom lezenia budú vašu pozornosť neustále upútavať výhľady na jazero Mondsee a na nádherné alpské predhorie. Súčasťou je aj lanový mostík a romantická lavička (hornirakousko.cz).

Bazilika svätého Michaela (pfarre-mondsee.at) bola v roku 2009 celkom zrekonštruovaná vrátane všetkých sôch a obrazov. Biele steny v kombinácii so staroružovými klenbami a tmavým drevom na 17 barokových oltároch dopĺňajú živé farby na obrazoch a okamžite po vstupe otvárajú pohľad do duchovnej histórie mesta.

Bazilika svätého Michaela. Foto: Miro Pochyba

Bazilika, ktorá je súčasťou jedného z najstarších benediktínskych kláštorných komplexov v Európe, sa dnes využíva najmä na kultúrne akcie. Nepreslávila sa však len svojou krásou či históriou, ale predovšetkým druhom „turizmu“, ktorým do Mondsee každoročne láka tisíce návštevníkov z celého sveta. Ročne sa tu totiž koná okolo 250 svadieb, z toho asi 100 priamo v bazilike a zvyšok v ostatných kláštorných priestoroch. Jednu sobotu tak môžete pred bazilikou stretnúť pokojne aj osem neviest… Rakúsko možno nie je v našom ponímaní zapísané ako najromantickejšia zem Európy, ale pokiaľ partnerku požiadate o ruku napríklad počas idylickej plavby na Zille na Halštatskom jazere (ako už to podľa slov prievozníka urobilo mnoho mladých mužov), samotnú svadbu si potom môžete užiť len o pár kilometrov ďalej, u ďalšieho romantického jazera, kde sa svadobné agentúry pretekajú v tom, akú svadbu vám pripravia.

Interiér baziliky, ktorá sa objavila aj v slávnom muzikáli Za zvukov hudby. Foto: Miro Pochyba

Pri Atterskom jazere trávil rok čo rok leto aj Gustav Klimt, ktorý tu namaľoval štyridsaťšesť obrazov.

Možno aj preto tu vládne okrem tradičnej atmosféry Sommerfrische aj akýsi umelecký duch, ktorý sa vznáša všade okolo jazera. Človek má takmer chuť kúpiť si plátno a farby a niečo si tiež namaľovať. Dvadsaťjeden kilometrov dlhé jazero lákalo z rovnakého dôvodu aj maliara Gustava Klimta, ktorý trávil čas počas roka prevážne vo Viedni. Na obrazoch, kde zachytáva kombináciu svetla a vĺn na hladine jazera, často využíva desiatky odtieňov farieb.

Obraz “Bozk” od Gustava Klimta. Foto: Shutterstock

Okrem jazera ho však priťahovali aj hory okolo Attersee, po ktorých sa často prechádzal v ikonických dlhých modrých šatách, a tamojšie kvety všetkých farieb sa stali ústredným motívom väčšiny jeho obrazov z Attersee. V záhrade Centra Gustava Klimta (klimt-am-attersee.at/cs) si dokonca môžete prehliadnuť jeho obrazy v pôvodnej 3D verzii: centrum vysadilo malé orámované záhrady podľa Klimtových obrazov s kvetmi.

Umelecký duch Attersee samozrejme nežije len z dôb predvojnových. vďaka mladej galeristke, ktorá sa k Atterskému jazeru presťahovala z Viedne a priniesla so sebou ducha súčasného umenia, tu vznikla Galéria Petry Seiserové (galeriepetraseiser.at), kde sa umenie nielen vystavuje, ale aj predáva. Pozrieť sa tu môžete na sochy umiestnené v záhrade alebo na tvorbu súčasných rakúskych umelcov.

Riaditeľka galérie súčasného umenia pri Attersee Petra Seiserová. Foto: Miro Pochyba

Ubytovanie

Raňajky vo Villa Weiss. Foto: Miro Pochyba

Villa Weiss predstavuje Sommerfrische per se. Bola zrekonštruovaná podľa štýlu pred 100 rokmi a ponúka osem nádherných izieb, z ktorých niektoré majú výhľad priamo na jazero. Tri minúty peši od vily leží súkromná pláž. Raňajkovať tu môžete na záhradke s výhľadom na Attersee (villaweiss.at). 

Villa Weiss so záhradkou nad Atterským jazerom. Foto: Miro Pochyba

Silná ženská postava však v oblasti umenia nie je pre Attersee ničím novým. Jedna taká totiž stála aj za Gustavom Klimtom, a dokonca aj za jeho modrým habitom, ktorý vyvolával v očiach všetkých miestnych zmiešané pocity. Emilie Louise Flögeová bola módna návrhárka z Viedne, ktorú začali strnulé šaty, ktoré ženám v 19. storočí nedali voľne dýchať, nudiť a otravovať. Vyšla preto na trh s kolekciou príjemných voľných šiat, podľa ktorých navrhla aj pánsky model pre Gustava, s ktorým pri Atterskom jazere trávila veľa času. Bola to bohémka a bola považovaná za životnú spoločníčku Klimta. Zobrazil ju aj na mnohých svojich obrazoch a kritici často špekulujú, že jeho slávny obraz Bozk zobrazuje práve jeho s Emíliou.

Iba dvadsať minút autom od Atterského jazera leží kultúrna mekka Salzburg, kde sa každoročne v lete koná slávny kultúrny festival (2. polovica júla–august; salzburgerfestspiele.at/en). Festival je oslavou umenia vo všetkých jeho formách, či už je to hudba alebo vizuálna tvorba. Ponúka pestrý program, po ktorom si návštevníci radi urobia pár dní voľna práve pri Attersee. S rozlohou 46,7 km² je Attersee tretím najväčším jazerom v Rakúsku a v lete sa tu teplota vody vyšplhá až na 25 °C. Je naviac nádherne priezračná, takže okrem jachtárov a plavcov ju celoročne využívajú aj potápači, ktorí tu majú hlavne v zime viditeľnosť až na 25 metrov.

Jachty na Attersee sa bežne dajú aj prenajať. Foto: Miro Pochyba

Oblasť Attersee bola navyše v apríli tohto roku vyhlásená za rezerváciu tmavej oblohy, čo znamená, že na pozorovanie hviezdnej oblohy sú tu jedny z najlepších podmienok v celej Európe. Svetelné znečistenie je tu minimálne a to, čo pozorujete na oblohe, sa za priaznivých podmienok nádherne odráža aj na hladine jazera (naturpark-attersee-traunsee.at).

Joga na paddleboardoch je na Attersee stále populárnejšia. Ranné lekcie prebiehajú počas leta takmer každý deň a k dispozícii sú aj súkromné večerné hodiny pri západe slnka. Foto: Miro Pochyba

Text: Hana Moravčíková @hanamoravcikova
Fotografie: Miro Pochyba @miropochyba
Ilustrace: Mariana Grenu @marianna_kmetekova

1/1
Zavrieť reklamu