Quito – začnite cestu po Ekvádore objavovaním koloniálnych pamiatok a miestnych obchodíkov

7. septembra 2021

Prenikavé modré svetlo úsvitu vo vysokej nadmorskej výške zalieva Staré Mesto Quita, zatiaľ čo psy prenasledujú pickupy prepravujúce tovar na trh. Nákladné autá rachotia po nerovných uliciach dláždených kameňmi zo svahov sopky Pichincha, ktorá sa rysuje nad nami.

Obchodníci vyťahujú rolety, navzájom sa zdravia a postupne vynášajú tovar pred svoje obchodíky: vrecia kmínu a škorice, hliníkové panvice, kôpky kravských kopýt, piňaty v tvare jednorožcov, ale aj nohavice s Minnie a SpongeBobom.

V týchto strmých a úzkych uličkách prebieha obchodný život mesta. Pred obchody vychádzajú dámy v plstených klobúkoch a vlnených pončách a na chodníky naťahujú koberce. Z nich ponúkajú kukuričné klasy, zemiaky a avokádo pestované v dedinách, z ktorých sem každý deň dochádzajú.

Typická koloniálna architektúra v historickom centre Quita. Foto: Shutterstock

„Všade sa tu hovoria chismes,“ vraví Paola Carrerová, sprievodkyňa po štvrti San Roque. „To je naše slovo pre tajomstvo, správy a klebety, ktoré do nášho hlavného mesta privážajú predajcovia z celého Ekvádoru“. Paolina matka tu prevádzkuje obchod predávajúci agua de vida (vodu života). Tento intenzívne sladký tonik sa vyrába z 25 rastlín vrátane kvetov amarantu, ktoré mu dodávajú jasne ružovú farbu, a bylín až z Amazónie.

„Vždy ma bavilo žiť tu, nad obchodom,“ hovorí Paola. „Domy v susedstve sú také tradičné, že vytvárajú veľmi osobitý charakter štvrti. Ľudia zo San Roque majú k nemu silnú väzbu a to vždy priťahovalo návštevníkov.“

Ako väčšina miestnych, ktorí prechádzajú okolo impozantného bieleho kostola svätého Františka, prechádza aj Paola jeho masívnymi drevenými dverami, niektorí sa dotýkajú aj sôch bohov slnka pri jeho vchode, čo údajne dodáva energiu.

San Francisco námestie a kostol. Foto: Shutterstock

Základný kameň kostola bol položený v roku 1535, krátko potom, čo sem z Andalúzie dorazili španielsky dobyvatelia. V pragmatickom úsilí o získanie podpory od miestnych tu františkánsky mnísi povolili náboženské symboly v podobe, v akej boli domorodcom z Quita blízke. Konkvistádori priniesli aj maurský architektonický štýl z islamskej severnej Afriky a ich bohatstvo sa odrážalo vo veľkolepom zlátení interiéru – pre obyvateľov Quita zlato predstavovalo stále trvajúcu silu ich boha slnka.

Kostol San Francisco bohato zdobený zlatom. Foto: Shutterstock

Paola kráča ďalej a predstavuje nám remeselníkov z miestnych obchodov. Don Gonzalo Gallardo sa špecializuje na reštaurovanie náboženských podobizní. Ukazuje nám plastového Ježiška, zničeného pri požiare domu, a sadrovú pannu Máriu bez rúk, ktorá bola omylom zhodená z modlitebného kútika v obývačke.

César Anchala prevádzkuje obchod s klobúkmi Sombrerería Banalcázar, ktorý založil jeho otec pred 65 rokmi. Rovnakými formami a žehličkami vytvára klobúky rozmanitých štýlov vyrobené z ovčej, kozej a králičej plsti. Jeho práca je veľmi rôznorodá, predáva aj masky, ktoré sa nosia na festivaloch, ako je Inti Raymi, ktorého pôvod sa dá vystopovať až u Inkov, ktorí sem prišli v 15. storočí. Zobrazujú mierne desivých démonov a niekoľko ekvádorských politikov.

Obyvatelia Quito s plstenými klobúkmi. Foto: Shutterstock

Na trhu San Roque sa pred stánkom Rosy Correovej vytvoril rad aj napriek výkrikom prichádzajúcich zvnútra. Spoza opony sa vynorí mladý pár, oči plné očakávania. Rovnako ako mnoho ostatných klientov platia Rosy za liečbu zameranú na odstránenie stresu a vplyvu urieknutia pohľadom okolo 60 eur týždenne. Rosa je zo štvrtej generácie šamanov, ktorá praktikuje techniku zahŕňajúcu šľahanie klientov radou rastlín. Jej police sú zásobené chilli, afrikánmi, ružovými lístkami, mätou a žihľavami. Verí v staré tradície, ktoré jej kolujú v žilách, a niekedy aj trochu poštípu.

Chodník do výšky 4300 m k sopke Pichincha. Foto: Shutterstock

Zdroj: Lonely Planet
Foto: Shutterstock

Vaše reakcie
Zavrieť reklamu