Oblačný prales v Ekvádore a čo všetko tu môžete stretnúť.

8. septembra 2021

Obujte si gumáky a vydajte sa na prechádzku do hlbín dažďového pralesa, kde môžete v hustom lístí a víriacej sa hmle zahliadnuť tajomné tvory.

V oblačnom pralese sa vo výške 1200 m ladí džungľa na svoj koncert. Prichádzajúci hrom nastavuje basový tón. Kvapky bubnujú do rytmu a narážajú na popínavé rastliny, obrovskú papraď a tučné políčka machu. Do rytmu sa pridáva cvrlikanie hymzu. A potom, čo sa v červenom bahne zastaví čľapkanie topánok, naplní sa vzduch neznámym bzučaním.

Ekologická rezervácia Mashpi, Ekvádor. Foto: Shutterstock

„Kolibrík bielofúzy,“ šepká sprievodca José Napa. „Vrchárik fialovec,“ dodáva o niečo vzrušenejšie. „Hmmm, ink hnedý. Kolibrík cisársky!“

José je teraz obklopený smaragdovými, rubínovými a zafírovými krídlami kolibríkov, ktorý odvážne stúpajú z hmly a približujú sa ku kŕmidlu, ktoré práve doplnil cukrovým sirupom. Malinkí vtáčikovia si určujú hierarchiu a jeden z nedočkavcov je doslova vyštípaný svojim silnejším bratrancom. „Sú také agresívne, pretože musia neustále jesť,“ vysvetľuje José. „Majú veľmi rýchly metabolizmus a kvetov, ktorými sa najradšej kŕmia, je v lese celkom pomenej.“ Jeden dokazuje svoju dychtivosť vznášaním sa len pár centimetrov od kvetinového vzoru na mojom tričku a pozorne skúma, či má šancu sa tu najesť.

Vedľa Amazonky je Chocó ďalšia ekvádorská forma dažďového pralesa, kde každoročne spadne až 6 m zrážok, pretože sa sem valia mraky od Tichého oceánu a rozbíjajú sa o spodné svahy Ánd. Jedná sa o jedno z najvlhčích a najviac biologicky rozmanitých prostredí na Zemi, ktoré však ohrozuje znečistenie vodných tokov, poľnohospodárstvo, nelegálna ťažba dreva a vypaľovanie lesa kvôli získavaniu poľnohospodárskej pôdy.

José bol najskôr sebestačný farmár, pestoval arašidy, manioku a banány. Potom sa pripojil k obchodu s drevom. Pred štrnástimi rokmi bola na pozemkoch miestnej píly postavená súkromná chata, takže prišiel pracovať sem. Z miesta sa stal eko hotel Mashpi, ktorý sa nachádza v prírodnej rezervácii s rozlohou 1200 hektárov, kde sa kedysi ťažilo drevo. Rezervácia sa nachádza v zóne pre udržateľný rozvoj, ktorá sa rozprestiera na území o rozlohe 17 000 hektárov a jej cieľom je poskytnúť zvieratám koridory k migrácii medzi jednotlivými časťami dažďového pralesa.

Chocó prales, Ekvádor. Foto: Shutterstock

José pozná tento prales ako svoje topánky, pretože po ňom putoval väčšinu svojho života. Podľa slabého zašuchotania listov v poraste predpovedá, že blízko je prepelica. Zavedie nás na mýtinu pod hučiacim vodopádom, kde sa v noci zlietavajú svätojánske mušky. Ukazuje nám ovocie, ktoré milujú tukany z Chocó (snáď preto, že sú z neho trochu v rauši), a hubu známu ako prsty mŕtveho muža, z ktorej po rozrezaní vyteká antibiotická vodička, ktorú miestni ľudia používajú ako liek na zapálené oči. Na vyhliadke, ktorá ponúka výhľad na údolie, cez ktoré sa valí hmla, José hlasno zavolá a z diaľky príde odpoveď. „Vrešťany,“ vysvetľuje.

Vrešťany, Ekvádor. Foto: Shutterstock

Tímy vedcov teraz trvalo sídlia v rezervácii Mashpi, kde skúmajú mnoho druhov motýľov, plánujú sem znovu umiestniť kriticky ohrozený druh opíc (chápany hnedohlavé) a pomocou fotopascí natáčajú cicavce, ktoré sa schovávajú hlboko v hustom lese. Nedávne zábery ukazujú, ako blízko bol jeden návštevník od vzácneho stretnutia. Na záberoch je najskôr vidieť muža na rannej prechádzke pár minút od chaty. Bez toho, že by to tušil, ho sleduje pár očí a čoskoro tesne za ním zastaví veľká zvedavá puma.

Chocó prales, Ekvádor. Foto: Shutterstock

Zdroj: Lonely Planet
Foto: Shutterstock

1/1
Zavrieť reklamu