Moderná liečba bez bolesti a hospitalizácie

5. septembra 2022

Pacientom s ochoreniami konečníka napadá množstvo otázok. Mám len zlatú žilu alebo je to niečo závažnejšie? Pokiaľ sa potvrdí nález hemoroidov, objavia sa ďalšie otázky: prečo a kedy vznikajú, ako sa dajú liečiť, je nevyhnutná operácia?

V oblasti konečníka sa vyskytujú aj iné ochorenia ako hemoroidy, ktoré majú veľmi podobné príznaky. Ak pociťujete akýkoľvek nekomfort, či už svrbenie, pálenie, bolesti alebo krvácanie, mali by ste zájsť na vyšetrenie k proktológovi. Pri nebolestivej ambulantnej rektoskopii sa najčastejšie zistia polypy, na druhom mieste sú hemoroidy, na treťom fistuly, no môže to byť, žiaľ, aj rakovina.

Najmä pri polypoch treba byť veľmi opatrný, lebo každý je vlastne predštádiom rakoviny a treba ho odstrániť a poslať na histologické vyšetrenie. Čím skôr sa tak stane, tým lepšie. Pokiaľ je jasné, že sa jedná o príznaky zlatej žily, v prvom rade treba zistiť, v akom je stave a štádiu. Rozlišujeme niekoľko stupňov od prvého po štvrtý a k nim môžu byť pridružené aj iné diagnózy, napríklad spomínané polypy, ktoré sú so zlatou žilou často spojené.

1. Prevencia

V skorých štádiách I. a II. stupňa, keď zlatá žila ešte nespôsobuje veľké problémy, sa môže riešiť dietetickými opatreniami, teda úpravou stravy. Vtedy musíte prijímať dostatočné množstvo tekutín a stravu s dostatkom vlákniny. Pomôcť si môžete aj výživovými doplnkami, veľmi dobrá prírodná vláknina je napríklad psyllium, ale veľakrát pomôže aj jedno jablko so šupkou denne.

Dôležité je nevysedávať dlho na toalete a silno netlačiť, to môže spôsobiť rast a prolabovanie hemoroidov. Hemoroidy sa zhoršujú aj pri zdvíhaní ťažkých bremien a intenzívnom kašľaní.

2. Konzervatívna liečba

Hemoroidy sú v podstate cievne ochorenie v oblasti konečníka, preto sa podávajú lieky na báze mikronizovaného diosminu. Užívajú sa obvykle mesiac a zlatá žila sa väčšinou zmenší. Túto liečbu je nutné zopakovať ešte dva- až trikrát do roka. Liečba vonkajších hemoroidov sa často dopĺňa lokálnymi masťami, ktoré sa aplikujú dvakrát denne. Na vnútorné hemoroidy sú účinnejšie prípravky vo forme čapíkov. Ak sa zlatá žila nestiahne, aspoň sa po nich zmenší. Pri pretrvávajúcich problémoch je možné absolvovať operačný zákrok.

3. Barova ligatúra

Pri hemoroidoch v I. a II. štádiu sa pokúšame o ich zmenšenie založením gumičky. Táto technika je takmer bezbolestná, niektorí pacienti pociťujú prvé dva až tri dni slabý tlak a o tri až päť dní gumička sama odpadne aj s odumretým hemoroidom. Na sliznici konečníka ostane malý terčík, ktorý sa asi za desať dní sám zahojí. Nevýhodou tejto techniky je, že ju treba tri- až štyrikrát zopakovať a sú časté recidívy.

Ak pociťujete akýkoľvek nekomfort, či už svrbenie, pálenie, bolesti alebo krvácanie, mali by ste zájsť na vyšetrenie k proktológovi. Foto: Shutterstock.

4. Operačné riešenia

V zariadeniach, ktoré sa venujú modernej proktológii, sa v posledných rokoch uprednostňujú zákroky v lokálnej tumescenčnej anestézii a „zadný pudendálny blok“. Táto anestézia je takmer bezbolestná, pacienti, ktorí operačné zákroky absolvovali, tvrdia, že je lepšia ako anestézia u stomatológa. Hlavnou výhodou moderných operačných riešení je, že sa vykonávajú bez hospitalizácie, bez celkovej anestézie a po zákroku, ktorý trvá asi 45 minút, odídete sami, bez bolestí domov. Môžete si hneď sadnúť za volant alebo sa najesť.

V našom zdravotníckom zariadení Proktovena robíme operačné zákroky v lokálnej tumescenčnej anestézii. Používame pri nej špeciálny roztok Kleinova formula, do infúzie sa pridávajú substancie, aby ste necítili bolesť. Operujeme v polohe na bruchu. Pri operácii používame operačné anoskopy, ktoré sú celé vysvietené, a operatér má okrem toho aj čelové svetlo, vďaka čomu dokonale vidí celý konečník. Na anoskope sú lupy, ktoré obraz konečníka dva a pol násobne zväčšia. Pri zavedení anoskopu nepocítite žiadnu bolesť, iba mierny tlak. Používame tri najmodernejšie techniky.

Prvou možnosťou je „Parksova operácia“, ktorá je ku konečníku veľmi šetrná a vzniká po nej len mierny opuch. Musíme podviazať prívodnú žilu, aby sa zastavil prítok krvi v danom mieste, a hemoroid potom vyrežeme pomocou rádiofrekvenčného skalpela. Žiadne stehy, krvácanie ani bolesti po zákroku. Laserová technika sa využíva pri operácii typu LHP (laser-hemoroido-plastika). Zvonku spravíme maličký dvojmilimetrový vpich a doň zavedieme laserové vlákno. Na konci sa okolo vlákna radiálne tvorí teplo zhruba 120 stupňov Celzia, laser zlatú žilu skoaguluje tak, aby nebola poškodená sliznica. Asi v 20 percentách prípadov sa môže od druhého dňa vytvoriť opuch, na piaty deň sa ale zmenší a do mesiaca celý vtiahne.

Ďalšou technikou je rádiofrekvenčná ablácia. Je to operácia „metódou Rafaelo“, ktorá sa podobá na tú predošlú, ale zdrojom tepla na konci nie je laser, ale rádiofrekvenčné vlny (rovnaký prístroj používame aj pri operácii kŕčových žíl). Tu je teplota 100 až 120 stupňov Celzia, zlatá žila sa vplyvom tepla skoaguluje, a tým sa stiahne.

Najmodernejšia je technika MWA, ide o „microwave abláciu“, pri ktorej sú zdrojom tepla mikrovlny. Podľa doterajších poznatkov sa ukazuje, že majú lepší koagulačný efekt pri menšom percente komplikácií. Pri tomto type operácie vzniká menší opuch, pacient má menšie bolesti a hemoroid sa dokonalejšie spáli. Operatér sa podľa stavu ochorenia rozhoduje, ktorý typ operácie je v danom prípade najvhodnejší. Ja sám uprednostňujem MWA operáciu, pri ktorej je efekt stiahnutia žily lepší.

Moderná technika verzus klasika

Moderná technika pri operácii konečníka má v porovnaní s klasickými postupmi v nemocniciach mnohé výhody. Po klasickej operácii musíte ležať minimálne tri a viac dní. Bude vás to teda „stáť“ tri dni hospitalizácie, nehovoriac o tom, že pred samotným zákrokom si musíte „obehať“ predoperačné vyšetrenia. V Proctovene robíme zákroky v lokálnej tumescenčnej anestéze, takže predoperačné vyšetrenia nepotrebujete. Urobíme vám odbery krvi, krvný obraz, biochémiu a, samozrejme, rektoskopiu a kolonoskopiu.

V nemocnici robia operáciu buď v celkovej anestéze, čo je pri pacientoch vo vyššom veku vždy riziko, alebo v epidurálnej, čiže spinálnej anestézii, pri ktorej sa anestetický roztok vpichuje do miechy, čo so sebou prináša isté riziko a stáva sa, že po nej nastávajú neznesiteľné bolesti hlavy alebo nôh. Po epidurálke alebo celkovej anestézii musíte byť minimálne dvanásť hodín v pokoji, nemôžete vstávať, hýbať sa, lebo ste čiastočne ochrnutí.

Nemôžete jesť, aby ste nezvracali, a domov môžete byť prepustení najskôr po 24 hodinách. U nás, práve naopak, nútime pacientov jesť a piť čo najskôr, lebo ak dlhšie nejete a stratíte tekutiny, obyčajne sa „zapečiete“ a pri prvom vyprázdňovaní budete pociťovať veľký tlak. Po zákroku vás hneď posadíme aj postavíme, môžete nasadnúť do auta a bez bolestí sami šoférovať domov.

Doma môžete pociťovať minimálne bolesti, podobne ako napríklad po zákroku u zubára. Hneď na druhý deň prídete na prvú kontrolu a keď je všetko v poriadku, druhá kontrola je až po dva a pol týždni. Prvé dva až tri dni po zákroku by ste sa mali trochu šetriť. Do piatich dní je 80 percent našich pacientov naspäť v práci, po operáciách v nemocnici trvá práceneschopnosť niekedy tri až šesť týždňov a bolesti bývajú často väčšie.


TEXT: Pavel Ištok
FOTO: isifa/shutterstock

1/1
Vaše reakcie
Zavrieť reklamu