Ohľaduplnosť je zadarmo

7. marca 2019
Železnice

Miera zdravého rešpektu a zdvorilosť sú v živote veľmi dôležité, no v súčasnosti sa s nimi stretávame čoraz menej. Trpíme akýmsi deficitom lojálnosti k prostrediu, v ktorom žijeme.

Slušné správanie nám vštepovali rodičia a starí rodičia už od narodenia. Ono to totiž vyplýva zo záujmu blízkych a láskavého prostredia, v ktorom žijeme, a nenaučíme sa ho ako malú násobilku naspamäť za pár dní v škole. Tvorí akýsi zlatý stred medzi tým, čo chceme, čo robíme, a rešpektom k iným ľuďom vo svojom okolí.

Ohľaduplnosť je niečo, čo dávame iným, aby sa cítili dobre, a zároveň sa cítime lepšie aj my, pretože nás doslova povznáša.

S ohľaduplnosťou či s jej nedostatkom sa najčastejšie stretávame na verejných priestranstvách a o to viac tam, odkiaľ „niet úniku“ – v kinách, divadlách, u lekára či v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy alebo vo vlakoch.

Ohľaduplnosť povznáša ducha. Hnev je síce zbytočný, no môže byť spravodlivý, ľahostajnosť nikdy.

Nešuchocte papierikmi

Pre generáciu narodenú v 80. rokoch je synonymom slušného správania aj zdôraznenie učiteliek pred návštevou výchovného koncertu, že „šuchotať“ papierikmi z cukríkov sa v kine nepatrí.

V porovnaní s tým, aké možnosti občerstvenia počas filmu máme dnes, to mnohým, najmä mladým, pripadá úsmevné. Otázkou zostáva, kde je hranica medzi pokrokovými možnosťami modernej doby a správaním sa v rámci spoločenských konvencií, teda akéhosi bontónu či etiky.

Mnoho ľudí, a to nielen mladších, sa mylne domnieva, že demokracia znamená to, že si predsa môžu robiť, čo chcú, a to aj napriek tomu, že svojím konaním obťažujú či všeobecne nejako negatívne vplývajú na ostatných. A nielen na ľudí, ale aj na okolie, prírodu, životné prostredie a podobne.

Daňou za slobodu voľby je však konfrontácia s jej následkami – ako sa hovorí: „všetko sa nám raz vráti“. To platí najmä v prípade vandalizmu či smetí, ktoré nehádžeme do koša, ale przníme nimi svoje okolie.

Cesta vlakom

Pamätáte sa na cesty vlakom na prázdniny pred tridsiatimi rokmi? Ak ich porovnáte s tými za posledných pár rokov – čo sa zmenilo?

Stále môžeme hodiny pozorovať obraz krajiny za oknom, namiesto čítania kníh dokonca vďaka dostupným elektrickým zásuvkám používať notebook či mobilný telefón, v porovnaní s autobusom sa vo vlaku môžeme prejsť, ponaťahovať sa, využiť jedálenský vozeň či toaletu. A predsa je dnes čosi inak.

Hovorí sa, že ak je človek šťastný, nemá potrebu iným ubližovať. Možno je to slovo silné, no opäť sme pri ohľaduplnosti, tá je zadarmo, a predsa taká vzácna.

Veď nevykladať si nohy na sedadlá oproti, udržovať čistotu, uvoľniť miesto starším či nepoškodzovať dopravné prostriedky či neobťažovať ostatných cestujúcich púšťaním hudby nahlas cez prenosný reproduktor je zadarmo.

Stačí len trochu chcieť a my všetci sa môžeme cítiť lepšie, začnime od seba a správajme sa tak, ako chceme, aby sa aj okolie správalo k nám.

Text: Redakcia
Foto: ŽSSK

Vaše reakcie
Najnovšie vydanie

RELAX 1/2019

Objednať
Relax na Facebooku