Rodičovstvo je možnosť: Čo znamená život bez detí?

Rovnako ako rozhodnutie mať deti, aj rozhodnutie ostať bezdetná je slobodnou osobnou voľbou, ktorá často vedie k dobre mieneným, ale nevyžiadaným komentárom rodinných príslušníkov a okolia. Najmä po dovŕšení tridsiatky sú naše reprodukčné schopnosti sledované a analyzované.

Spoločenské tlaky a očakávania udržiavajú predstavu, že voľba nemať deti je poľutovaniahodným rozhodnutím. „Zmeníš názor“ a „Oľutuješ to“ sú dve najfrustrujúcejšie poznámky, s ktorými sa musí vyrovnať každá dobrovoľne bezdetná žena. Rozhodnutie ženy nemať deti spoločnosť stále ťažko akceptuje. Od starovekej mytológie až po súčasnosť je totiž rola matky oslavovaná a uctievaná do takej miery, že jej osobnosť ako ženy sa často obchádza.

Ako by ste vy zareagovali na to, ak by vám iná žena povedala, že nechce mať dieťa? Ak by išlo o mladú ženu, možno by ste mávli rukou a povedali, že ešte máš čas, to príde. Ak by išlo o ženu v strednom veku, možno by ste jej povedali, či sa nebojí, že to bude neskôr ľutovať. A čo keby išlo o už staršiu ženu, ktorá svoj život prežila bez detí? Pozreli by ste sa na ňu s nepochopením? Možno pred pár rokmi áno.

Súčasný život mimo spoločenských vzorcov

Dnešní mladí ľudia už tento tlak vnímajú inak. Čoraz viac sa zaoberajú otázkou, či mať alebo nemať dieťa. Kedysi ani neprichádzalo do úvahy o niečom takom uvažovať, mať dieťa bola súčasť životného plánu. Škola, partner, dom, dieťa… Kto vybočil z línie, bol za outsidera.

Mladá generácia už v týchto zaužívaných škatuľkách nerozmýšľa. Kladie si otázky: aký chcem mať život, čo je pre mňa dôležité, čo je cieľom môjho života, ako ho chcem prežiť? Možno sa títo mladí ľudia rozhodnú, že svoj život chcú venovať kariére alebo cestovaniu, možno cítia, že materstvo/otcovstvo nie je pre nich to pravé. S najväčšou pravdepodobnosťou by ho nejako zvládli, tak ako generácie predtým, ale stálo by ich to mnoho síl a v podvedomí by mali pocit, že o niečo prichádzajú.

Childfree alebo childless
V angličtine sa na označenie bezdetných žien používa pojem childless – teda bez detí, pričom less v angličtine znamená menej. V súčasnosti sa pri dobrovoľne bezdetných ženách preferuje pojem childfree, voľne preložené oslobodená od detí. Slovo less akcentuje niečo chýbajúce, ale dobrovoľne bezdetné ženy nemajú pocit, že im niečo chýba.

Sebecká žena

Dnes je pre ženy spoločensky prijateľnejšie ako kedykoľvek predtým nemať deti. Napriek tomu tie, ktoré sa rozhodli zostať bez detí, hovoria, že majú pocit, že musia neustále vysvetľovať svoje rozhodnutie ostatným. Nazývajú ich sebeckými, obviňujú ich z nenávisti k deťom a hovoria im, že neskôr v živote budú ľutovať svoje rozhodnutie, keď sa ocitnú samy. Ľudia bez detí sú posudzovaní ako povrchní, pritom tí, ktorí sa rozhodli byť bez detí, o tomto kroku veľa premýšľajú.

Existuje mnoho dôvodov, prečo sa žena rozhodne, že mať deti nie je pre ňu, a či už je to preľudnenie, duševné zdravie, sloboda, finančná situácia, alebo jednoducho deti nechce, nie je na druhých, aby kritizovali jej rozhodnutie. Názory, ktorými ľudia reagujú na rozhodnutie ženy byť bez detí, často vyvolávajú pocit, že je to niečo zlé. Si žena, takže ak nemáš deti, čo iné sa od teba očakáva?

Môže vás zaujímať:

Existenciálna kríza ako nový začiatok

Hodnotenie ženskosti

Voľba vzdať sa materstva je stále pomerne zriedkavá. Približne 15 % žien na Slovensku nemá deti. Táto štatistika zahŕňa ženy, ktoré chcú deti, ale nemôžu ich mať, ako aj ženy, ktoré sa rozhodli nestať matkami dobrovoľne, pričom v tom druhom prípade ide stále o jednotky percent.

Vyrastáme v spoločnosti, ktorá považuje plodenie za povinnosť a učí nás, že ženskosť rovná sa materstvo. Naša kultúra vedie ženy od prvého dňa ich života k materstvu. Už malým dievčatám kupujeme kočíky s bábikami, aby sa pripravovali na svoju rolu. Napriek všetkým úspechom, ktoré ženy dosiahli, stále čelia obrovskému tlaku a očakávaniam, že sa stanú matkami. Žena bez detí je často považovaná za divnú alebo sebeckú.

Ženy bez detí sa cítia stigmatizované, nepochopené a osamelé. Niektoré sa nakoniec rozhodnú mať deti nie z túžby, ale zo strachu – zo strachu z odsúdenia, zo strachu zo sociálnej izolácie, zo strachu zo samoty v starobe.

Z rozhovorov so ženami, ktoré sa rozhodli nemať deti, vyplynulo, že mnohé z nich v tom mali jasno už pomerne skoro počas dospievania. Väčšina žien sa cíti byť povolaná stať sa matkou alebo to berú ako samozrejmosť, nepociťujú pri tom žiaden vnútorný konflikt. Potom je skupina, ktorá má úplne jasno v tom, že deti nechce.

Tretia skupina žien má k deťom ambivalentný vzťah a svoju úlohu ženy-matky hľadajú. Najdôležitejšie je pozorne počúvať svoje vlastné vnútro a oddeliť svoju túžbu od túžby iných ľudí a širšej spoločnosti. Treba si tiež čo najviac uvedomiť svoje obavy. Máte strach z toho, že budete zlý rodič, že stratíte slobodu, bojíte sa preťaženia?

Stať sa úprimnou sama k sebe ohľadom svojich pocitov je oslobodzujúce. Načúvajte svojmu vnútornému hlasu a nerobte unáhlené rozhodnutia. Buďte trpezlivá.