Slovinské stredisko Kanin – bezchybné služby a terény

5. februára 2010

V tomto seriáli vám predstavíme zaujímavé a Slovákmi málo poznané strediská. Vybrali sme sa na štyri dni do Slovinska s cieľom poriadne si zalyžovať a povzbudiť šéftrénera LK Lokomotíva Igora pri Zimných svetových hrách seniorov v Kranjskej Gore. Igorove články o tréningu detí nájdete tu.

V tomto seriáli vám predstavíme zaujímavé a Slovákmi málo poznané strediská. Vybrali sme sa na štyri dni do Slovinska s cieľom poriadne si zalyžovať a povzbudiť šéftrénera LK Lokomotíva Igora pri Zimných svetových hrách seniorov v Kranjskej Gore. Igorove články o tréningu detí nájdete tu.

Z Bratislavy sme vyrazili okolo jednej poobede na smer Viedeň, Graz, Villach a Kranjska Gora. Na konci cesty nás prekvapil strmý horský prechod z Rakúska do Slovinska, cesta však bola vyfrézovaná a vynikajúco upravená. 450km sme zvládli nečakane rýchlo, dorazili sme do penzionu Avto v Kranjskej Gore, kde nás milo privítali slovinským typickým nápojom Borovnicovicou. Destilát z čučoriedok, do ktorého po spracovaní pridajú veľa celých čučoriedok. Tu sme strávili štyri noci, boli sme ich jediní hostia a starali sa o nás naozaj kráľovsky. Služby sú v Slovinsku všeobecne na vysokej úrovni, pánom sú tu, tak ako to má byť, hostia.

Kanin ski resort

Po vybalení sme hneď vyrazili do mesta na pivko. Prisadli si k nám domáci a pili sme okrem Borovnicovice aj známe čapované pivo Laško. Bola veľká zábava, keď sme spomínali na detstvo a rozprávky A je to, Včielka Maja, Bob a Bobek atď. Poradili nám, že máme určite navštíviť stredisko Kanin, Krvavec a samozrejme aj Kranjsku Goru, kde sme bývali a kde sa konali preteky v disciplínach alpského lyžovania už spomínaných Zimných svetových hier seniorov.

Ráno sme sa s veľkým očakávaním vybrali cez kopec Vršič (1611m) do strediska Kanin ski resort. Z Kranjskej Gori je dedinka Bovec (436m), v ktorej začína stredisko vzdialená len 45 km, ale cesta nám trvala vyše hodiny. Teploty boli výrazne pod nulou a samé serpentíny mi vôbec nespríjemňovali jazdu. Horská cesta bola uzučká a opäť vynikajúco upravená. Cestu lemovali krásne výhľady na vysoké hory a štíty okolo, zasnežené stromy a krajinu. Často sme uprostred kopcov stretli veľmi dobre vyzbrojených horskáčov so psami, ktorí mali lavínové cvičenie. Po prechode cez Vršič pokračuje cesta údolím rieky Soče, ktorá je známa raftingom a kaňoningom.

Za skipas zaplatíte ako v Jasnej

Keď sme prišli do Bovca už boli všetky parkoviská blízko lanovky plné (parkovanie je tu všade zdarma) a zaparkovali sme na veľké parkovisko asi 200 m od miesta, kde sme mysleli, že je lanovka. Domnievali sme sa tak, len kvôli veľkému bilboardu na malom kopčeku. Prišli sme k stanici lanovky a žiadne svahy ani vleky sme nevideli. Ba ani kabínku za budovou.

Ceny skipasov sú prijateľné, celodenný skipas stoji 28 eur. Nasadli sme na kabínku, ktorá išla poza stanicu asi jeden kilometer stále rovno a až potom začala stúpať k oblakom. Doslova k oblakom, lebo bola inverzia a po cca 15 až 20 minútach jazdy sa pred nami vynorilo veľké biele členité lyžiarske stredisko s množstvom terénov mimo zjazdoviek a nádherným pozadím skalných kopcov a brál. Rozkladala sa pred nami slovinská časť rezortu. Príjemne tu hrialo slniečko.

Slovinci sa spojili s Talianmi – väčšina zjazdoviek je pre pokročilých

Stredisko Kanin sa túto zimu spojilo s talianskym strediskom Sella Nevea. V oboch častiach rezortu je veľa krásnych freeridových terénov, ale aj zjazdoviek. Väčšina terénov je len pre pokročilých lyžiarov.

Jamy a jaskyne. Sneh a vietor.

Hneď na začiatok nás upozornila domáca lyžiarka, že si máme dávať veľký pozor ak chceme freeridovať. Najmä v slovinskej časti strediska sa nachádza pod snehom veľké množstvo jaskýň a jám, kde sa možno prepadnúť. Je tu aj najdlhšia jaskyňa v Slovinsku Postojna jama, dlhá 20,5 km a tiež najhlbšia Čehi, hlboká až 1500 metrov. Tiež je v stredisku veľa útesov a zrázov.

Každoročne sa tu organizujú známe freeridové preteky Freeride Battle. Minulý rok sa sem prišlo pozrieť viac ako 8000 ľudí na pretek. Toho roku sa preteky uskutočnia začiatkom marca.

V stredisku je možnosť objednať si sprievodcu freeridovým terénom, čo by som všetkým kvôli bezpečnosti odporučila. Tiež tu každoročne organizujú freeridový camp. (Snowmagazín zasa organizuje freeridový kemp na Kamennej chate)

Ľudí veľmi málo, terénov veľa

Zo začiatku sme lyžovali na zjazdovkách slovinskej časti a potom sme sa presunuli do Talianska. Sneh bol vynikajúci prachový. Ľudí veľmi málo a terénov veľa. Zažili sme tu najúžasnejšiu lyžovačku, rovnako dobrú, ako v amerických strediskách, kde sa tiež lyžuje na prírodnom snehu. Tak sa nám páčilo a sme si to užívali, že sme sa ani nenazdali a bolo pol štvrtej a my sme boli ešte len na talianskej strane. Samozrejme veľká talianska kabínka pre 100 ľudí premávala len do 15.20 a to bola jediná cesta ako sa dostať späť na slovinskú stranu, kde sme parkovali. Pešo vyšliapať sa nedalo, lebo kým by sme tak urobili, vypli by aj približovaciu sedačku a tiež slovinskú kabínku, ktorou sa treba zviesť dole do dedinky Bovec.

Naspäť z talianskej strany stopom

Jediná  cesta teda bola zlyžovať to do Sella Nevea a zobrať si taxi, keďže autobusové spojenie Sella Nevea – Bovec zatiaľ nie je. Je to cca 30 km. Pohotovo sme sa opýtali prvého veľkého auta na parkovisku, či nás vezme, veľmi boli milí a zobrali nás asi 15km po odbočku do Slovinska. Tam sme sa pofotili a potom nám hneď zastavilo jedno autíčko a slečna, nás zobrala až do Bovca na parkovisko k nášmu autíčku, ktoré tam stálo osamotené.

Späť do Kranjskej Gori sme išli cez Taliansko, neboli tam toľké serpentíny, ani horský prechod a cesta nám trvala len 45 minút.

Stredisko Kanin – Sella Nevea sa nám veľmi páčilo, jeho talianska časť je k Bratislave bližšie, vzdialená len 470km, cesta trvá cca 4 a pol hodiny. Všetkým vrelo odporúčame navštíviť toto stredisko, patrí medzi najlepšie freeridové strediská. Snehové podmienky sú tu vynikajúce, jedinou nevýhodou je, že ak fúka silný vietor, stredisko musia zatvoriť.

Zaujímavé fakty:

  • Otváracie hodiny vlekov: 08:30 do 16:00 (pozor na spojovacie kabínky a niektoré sedačky)
  • Stredisko sa rozprestiera v nadmorkej výške 1150 – 2300 m.
  • Nachádza sa tu 30 km zjazdoviek + freeridové terény.
  • Všetky svahy do 1800 mnm sú vybavené zasnežovaním.
  • Slovinská časť je slnečná, talianska chladná, ale rozprávková.
  • Stredisko s najviac snehom v Európe, v roku 2009 mali 13 metrov snehu.
  • Nová spojovacia gondola DOPPELMAYER FUNIFOR pre 100 osôb spája obe časti strediska.
  • Vleky a lanovky: 12
  • Kapacita: 15000/hod.

www.boveckanin.si
www.sellanevea.net

[nggallery id=42]

1/1
Zavrieť reklamu