Speváčka Katka Koščová: Depresia je choroba, ktorú treba liečiť

Má dve zdravé deti, skvelého manžela, robí to, čo ju baví a napriek tomu bol jej život naplnený smútkom, strachom a panickými atakmi. Čo bolo ich spúšťačom? Kedy si začala liečiť dušu a čo ju naučila táto životná etapa?

Celé roky sa rieši tvoja hmotnosť. Prečo sa ti nedarilo schudnúť?

Najprv som sa musela nastaviť a k tomu mi veľmi pomohlo, že som vyhľadala psychiatričku. Keď mi bolo lepšie psychicky, mala som oveľa viac energie. Predtým som nebola schopná robiť nič. Každý večer hodinu, dve pred spaním som plná očakávania snívala o tom, ako ráno vstanem, upravím si jedálniček a začnem cvičiť.

A ráno som vstala, alebo aj nevstala. A keď som vstala, tak som nemala energiu, bolo mi zle, ťažko, nebola som schopná urobiť žiadne rozhodnutie. To ma ale sťahovalo ešte hlbšie. Obviňovala som sa, čo som to za človeka, že neviem dodržať žiadne predsavzatie, že mám slabú vôľu.

Naozaj som sa nemala rada. Ľudia, ktorí nikdy nezažili depresívne stavy, asi nikdy nepochopia, čo presne sa vtedy deje. Asi tomu aj rozumiem. Povedia si, čo tu také hovadiny vymýšľame, môžeme byť radi, že máme zdravé deti a dobrú prácu. Ale tak to nie je. Naozaj nikomu neprajem, aby tým musel prejsť, len by bolo skvelé, keby boli ľudia empatickí k tým, ktorí to zažívajú.

Je to naozaj hnusný močiar, ktorý vás ťahá ku dnu aj napriek tomu, že objektívne by ste mali byť absolútne spokojní.

Môže vás zaujímať:

Lieky na spanie by mali byť posledným riešením nespavosti

Ako sa vtedy zachovať?

Kristína Tormová raz od psychológov zdieľala termín toxická pozitivita a ja som si uvedomila, že to bolo ono, čo mi robilo veľmi zle. Ľudia, ktorí ma majú radi, mi vraveli, ako si to mám zľahčiť, ako sa mám od rána usmievať, aby mi bolo lepšie. Ak chcete pomôcť človeku, ktorý sa trápi, možno ho iba prijať, možno objať, povedať Rozumiem ti.

Nehovorte mu, že to prejde, že si stačí ísť zabehať. Keď prechádzate tým bahnom, chýba vám akákoľvek sila, vôľa niečo urobiť, cítite sa celý ulepený a ťažký.

Ako to prežíval s tebou manžel?

Manžel je úplne fantastický. Poznáme sa od jedenástich alebo dvanástich rokov. Chodili sme spolu na skauting. Je to najempatickejší a najtrpezlivejší človek, akého poznám.

To znie až neuveriteľne…

Takých mužov mám vo svojom okolí veľa. Manžel je môj najlepší priateľ, ktorý vie o mne úplne všetko. Prešiel tým všetkým so mnou. Nikdy mi nepovedal, že mám schudnúť, aby som sa mu viac páčila. Ani mi nič nenaznačil. Bola som pre neho sexi predtým a som aj teraz.

Keď som bola v zlom psychickom i fyzickom stave, výrazne sa mi zhoršila aj astma. Mala som zlé výsledky krvi, ktoré poukazovali na dlhodobý zápal. Alergologička mi vysvetlila, že to spôsobuje obezita. Nemala som silu, ani energiu. Veľmi sa o mňa bál, nevedel si predstaviť, ako by ma zdvihol zo zeme, keby som omdlela.

Nehovoril to s výčitkou, ale s láskou a jediné, čo si prial, bolo, aby mi už bolo dobre.

Čo ťa toto ťažké obdobie naučilo?

Keď sa spätne obzriem, cítim trošku ľútosť za rokmi, ktoré som stratila. O to viac si uvedomujem, aké skvelé je to, čo mám teraz. Netreba sa báť požiadať o pomoc. Viem, že to býva veľmi ťažké, trvá aj dva, tri mesiace, kým sa dostanete k psychológovi alebo psychiatrovi.

Ale máme aj linky pomoci, ako sú Nezábudka alebo IPčko, občianske združenie Chuť žiť, ktoré rieši poruchy príjmu potravy. Môžete tam aspoň zavolať, keď potrebujete akútnu pomoc, alebo poradiť, ak vidíte, že sa vaši priatelia trápia.

Odložte tú toxickú pozitivitu a posmeľte ich, aby vyhľadali pomoc. A keď nemajú silu, objednajte ich a choďte tam spolu.

Môže vás zaujímať:

Psychológ Marek Madro z IPčka: „Hovorme o duševnom zdraví ako o súčasti nášho zdravia, myseľ si zaslúži rovnakú pozornosť ako telo.“

Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste Všeobecne o zdraví na Apple Podcasts, Spotify, YouTube a na www.vszp.sk. Tento rozhovor bol publikovaný so súhlasom Všeobecnej zdravotnej poisťovne.