Chatár spod Rozsutca založil tretí najväčší rezort v Kanade

Keďže bol nadšený lyžiar a športovec, založil okrem strediska klub a miestnu tradíciu lyžovania. Preto ho presne pred 40-timi rokmi umiestnili do siene slávy kanadského lyžovania. Dnes v jeho stredisku vyrastajú top lyžiari Svetového pohára.

Ide o klasický príbeh, páči sa nám a preto ho oprášime. Chatár spod Rozsutca v čase Slovenského štátu emigroval do Kanady. Založil tu lyžiarske stredisko Blue Mountain, ktoré je dnes po Whistleri a Tremblante tretím najväčším v Kanade.

Keďže bol nadšený lyžiar a športovec, založil okrem strediska klub a miestnu tradíciu lyžovania. Preto ho presne pred 40-timi rokmi umiestnili do siene slávy kanadského lyžovania. Dnes v jeho stredisku vyrastajú top lyžiari Svetového pohára.

Chatár sa volal Jožo Weider. Narodil sa pri Žiline a v roku 1932 postavil, dnes už neexistujúcu, chatu pod Rozsutcom. Pôsobil tu päť rokov a spomienky z času, ktorý tu strávil opísal v knihe “Päť rokov chatárom”.

Kto prvý dobehne – hodinky dostane…

Počas Jožovho pôsobenia pod Rozsutcom sem pravidelne chodievali športovci. V spolupráci s funkcionármi Športového klubu Jánošík Terchová organizoval beh mládencov od Chaty pod Rozsutcom do Štefanovej. Víťazi boli odmenení: „…ľudia, aby ste vedeli, terchovskí valasi budú bežiť, kto prvý dobehne – hodinky dostane…“  (z portálu www.terchova-info.sk)

Chatu si miestni obľúbili a často ju navštevovali. Postupne ju Jožo prerobil na 80 lôžok. K dobrej atmosfére na chate prispievala jeho vďačné povaha, keď vo voľnej chvíli turistom vyhrával na harmonike a spieval.

Tesne pred vypuknutím vojny Jozef emigroval. Chata s ním symbolicky dožila. Sklonkom roka 1944 ju podpálili Nemci.

Od chatára z Terchovej do Kanady


O Weiderových krokoch v Kanade sa dozvedáme s rôznych zdrojov a stopa, ktorú za morom zanechal je veľmi intenzívna. Na stránke strediska Mountain Blue mu v histórii venovali samostatnú kapitolu, tiež v miestnom lyžiarskom klube, wikipedii, rôznych magazínoch. Po Jozefovi nazvali hotelový komplex, lyžiarsky klub, ulice a podobne. So strediskom žil viac ako 20 rokov. Názvami prvých svahov sa inšpiroval ešte z Československa. (Kandahár, Schuss a podobne)

Cez vojnu pôsobil Jožo Weider ako lyžiarsky instruktor z donútenia. V Británii mu totiž priznali štatút utečenca a zmizol aj so ženou a ročným synom do Quebecku. Developerský apetít, na ktorý dostal chuť plne rozvinul až tu. Stretol budúceho senátora a svoje finančné zázemie. Založil rezort Blue Mountain. Vystihol a predvídal zlatú éru lyžovania v 60-tych rokoch.

Zo strediska sa stal jeden z najväčších lyžiarskych areálov v Kanade. Na 28 svahoch dnes stojí 15 vlekov, ročne sem príde viac ako 600-tisíc návštevníkov. V zime rezort zamestnáva 1600 ľudí. Kapacita vlekov je 21 690 ľudí za hodinu. Stredisko hosťuje tiež preteky Svetového pohára v Skicrosse a iné.

Miestni Kanaďania už majú viťazov Svetového pohára

Weider zomrel v roku 1971, pričom Terchovčania sa pamätajú, že naposledy ich navštívil v roku 1966. V mieste, kde prežil väčšinu emigrantského života si ho dodnes vážia. Nekrológ miestneho bulletinu: „Je veľmi málo ľudí, ktorí sa narodia s darom vízie, vytrvalosti a schopností ju presadiť. Bol jeden z najväčších propagátorov kanadského života, avšak dá sa považovať za skutočného sveto-občana myslou, poznaním a skúsenosťami…

Jožo vytvoril podmienky a v Collingwoode teda časom vyrástli skutočne dobrí lyžiari. Miestna kočka Erin Mielzynski sa stala prvou Kanaďankou po Betsy Clifford z roku 1971, ktorá vyhrala Svetový pohár. Stalo sa to iba vlani, 4. marca 2012 v Nemeckom OfterSchwangu. Dobre jazdí aj túto sezónu. V Švédskom Are skončila piata, v poslednom slalome Svetového pohára v Záhrebe zasa na 4. mieste.

Čechoslováci založili aj prvé lyžiarske stredisko južne od Sahary

Možno ste nevedeli, že emigranti z Československa začiatkom 50-tych rokov stáli pri zrode lyžovania v Juhoafrickej republike. Jediné väčšie kopce, kde je možnosť sa spúšťať, našli v Dračích horách neďaleko kráľovstva Lesotho. Dnes sa rezort volá Tiffindell a počas letných mesiacov sa stal pôsobiskom mnohých lyžiarskych inštruktorov zo Slovenska.

Prvý lanový vlek sem priniesli dvaja bratia – utečenci zo Slovenska v 40-tych rokoch minulého storočia. Najskôr sa vyvážali na miestne pomery obvyklým spôsobom – autami. Dnes sú tu postavené pomerne moderné vleky.

Zdroje:

1/1
Zavrieť reklamu