Nová štúdia publikovaná v časopise Science prináša prekvapivý dôkaz: Mesiac bol sopečne aktívny omnoho dlhšie, než sme si mysleli. Jeho posledné erupcie sa odohrali v ére Iguanodonov či Utaraptorov.

Tri guľôčky, ktoré zmenili históriu

Dôkaz o dlhodobej sopečnej činnosti pochádza z troch drobných sklenených guľôčok, ktoré na mesačnom povrchu zozbieral a doviezol na Zem čínsky rover v roku 2020. Chemické zloženie týchto guľôčok naznačuje, že na Mesiaci boli aktívne sopky ešte pred 120 miliónmi rokov, teda oveľa nedávnejšie, než vedci predpokladali.

Výskumný tím z Inštitútu geológie a geofyziky Čínskej akadémie vied detailne skúmal štyri vzorky a separoval zo vzoriek mesačnej pôdy a z jadrových vzoriek okolo 3 000 sklenených guľôčok s veľkosťou od 20 do 400 mikrometrov.

Väčšina guľôčok bola klasifikovaná ako sklo, ktoré sa vytvorilo po náraze. Muselo teda vzniknúť pôsobením extrémneho tepla po náraze meteoritu či asteroidu. Tri z nich však boli identifikované ako sopečného pôvodu na základe ich chemického zloženia a izotopov síry.

Rádiometrické datovanie určilo vek týchto guľôčok na 123 miliónov rokov (± 15 miliónov rokov). To z nich robí najmladší dôkaz o prítomnosti sopečnej aktivity na Mesiaci.

Mesiac nemal byť taký horúci

Objav je prekvapivý aj z fyzikálneho hľadiska. Časové harmonogramy naznačovali, že Mesiac mal byť už ochladený natoľko, že by tam už sopečná aktivita v tom čase nebola.

„Malo by to inšpirovať ďalšie štúdie, ktoré sa budú snažiť pochopiť, ako to mohlo nastať,“ poznamenala Julie Stopar, vedecká pracovníčka Lunárneho a planetárneho inštitútu v americkom Houstone, ktorá sa na výskume nezúčastnila.

Teplo, ktoré poháňalo pôvodnú sopečnú aktivitu Mesiaca, pochádzalo predovšetkým z jeho vzniku. Mesiac vznikol pred asi 4,5 miliardami rokov zrejme z úlomkov, ktoré sa oddelili pri kolízii telesa veľkosti Marsu so Zemou.

Po čase sa Mesiac začal ochladzovať, ale rozpad rádioaktívnych prvkov, ako sú urán, tórium a draslík, prispel k udržiavaniu sopečnej aktivity miliardy rokov.

Čo to znamená pre ďalší výskum?

Existencia takejto nedávnej sopečnej aktivity na Mesiaci „naznačuje, že aj malé telesá, ako je Mesiac, by mohli mať dostatočné teplo na zachovanie vnútornej vitality až do veľmi neskorého štádia,“ uviedli profesor Li Čchiu-Li a docent He Jüjang z Čínskej akadémie vied.

Qian Yuqi, výskumníčka sopečnej aktivity na Mesiaci z Hongkongskej univerzity, tvrdí, že objav takýchto relatívne mladých sopiek má „významné dôsledky“ pre evolúciu Mesiaca. „Kde sú zdroje týchto sopiek? Toto môže viesť k štartu nových misií, ktoré budú v budúcnosti hľadať tieto zdroje.“

A tak sa Mesiac, ktorý sa dlho považoval za geologicky mŕtvy objekt, ukázal byť oveľa živším telesom, ako sme si mysleli. A dokázali to tri mikroskopické guľôčky skla.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock