Stopy ľudí sa našli na miest, kde nemajú čo hľadať. Kto ich tam zanechal?
V dnešnej Arabskej púšti vedci objavili stopy siedmich ľudí, ktorí tadiaľ prechádzali pred 120 000 rokmi. Miesto, kde ich našli, by však malo byť pr
Vlny tepla zničili v roku 2025 až 85 % koralových útesov na svete. Avšak jedno odľahlé austrálske súostrovie zostalo takmer nedotknuté.
Koraly nie sú len kamenné útvary – žijú v symbióze s mikroskopickými riasami, ktoré sídlia priamo v ich tkanivách. Tieto riasy im dodávajú až 90 % potravy prostredníctvom fotosyntézy a zároveň im dávajú charakteristické farby.
Keď sa teplota morskej vody zvýši až príliš, stačí o jeden až dva stupne Celzia nad dlhodobý letný priemer, koraly sa vystavia stresu a riasy zo svojich tkanív vyženú. Bez rias zostanú priehľadné a viditeľný je len ich biely vápenatý skelet – odtiaľ názov bielenie.
Vybielený koral nie je mŕtvy, ale je vážne oslabený a hladuje. Ak teplota vody klesne dostatočne rýchlo, riasy sa môžu vrátiť a koral prežije. Ak však tepelný stres trvá príliš dlho, koral zahynie a s ním aj celý ekosystém, ktorý hostil tisíce druhov morských živočíchov.
Rok 2025 bol pre koralové útesy katastrofický. Svetová meteorologická organizácia zaznamenala štvrté celosvetové bielenie koralov v histórii. Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) zistil, že bielenie postihlo takmer 85 % všetkých koralových útesov na svete.
V Karibiku zaznamenali vedci kolaps útesov oveľa rýchlejšie, než predpokladali modely. Koraly sa síce nevzdávajú bez boja, ale tento zápas prehrávajú.
Sú tu však aj Houtmanove Abrolhoské ostrovy a to je úplne iný príbeh.
Ako je to s vtákmi na Slovensku? Počet jarabíc klesol o viac ako 99 %.
Toto odľahlé austrálske súostrovie pri pobreží Západnej Austrálie zažilo počas vlny horúčav v roku 2025 extrémnu tepelnú záťaž.
Vedci merajú tepelný stres v jednotkách, ktoré nazývajú „stupňové zahrievacie týždne“. Čím vyššia je ich hodnota, tým väčšie je nebezpečenstvo pre prírodu. Hodnoty nad 4 považujú vedci za závažné, nad 8 za katastrofické.
Houtmanove Abrolhoské ostrovy zaznamenali do apríla 2025 hodnotu 22 stupňových zahrievacích týždňov. Ďalej na sever, pri Ningaloo Reef, zahynulo počas toho istého obdobia až 60 % koralov.
Na Abrolhosoch sa však nestalo takmer nič. Žiadne bielenie, žiadny masový úhyn, len niekoľko drobných postihnutých plôch. „Čakali sme masové bielenie s množstvom bielych kolónií a pravdepodobne úhyn útesov. Nič také sme však nevideli,“ uviedla vedúca výskumníčka Kate Quigley.
5 nečakaných spôsobov, ako nás chce príroda zabiť
Vedci priniesli vzorky viacerých druhov koralov z Abrolhosov do laboratória a podrobili ich rovnakej tepelnej záťaži. Hodnota 8 stupňových zahrievacích týždňov je úroveň, ktorá inde spôsobuje katastrofu, ale miestne koraly vykazovali výrazne vyššiu schopnosť prežiť než ich náprotivky z iných austrálskych lokalít.
Príčinou je zrejme kombinácia dvoch faktorov. Abrolhoské ostrovy ležia na hranici teplého a studeného prúdu, čo koraly vystavuje prirodzenej teplotnej variabilite.
Organizmy, ktoré si zvykli na kolísanie teplôt, sú odolnejšie proti extrémom.
Výskum navyše ukazuje, že koraly môžu obmieňať symbiotické riasy, ktoré žijú v ich tkanivách. Pri strese môžu nahradiť citlivé druhy variantmi, ktoré lepšie odolávajú teplu, čo im dáva druhú šancu na prežitie.
Vedci sa snažia tento potenciál využiť. Vznikajú programy pestovania koralov odolných proti teplu v morských škôlkach a tieto koraly sa potom presádzajú na poškodené útesy v Tichom oceáne. Na Fidži už prinášajú prvé sľubné výsledky.
Prirodzene sa vyskytujúce teplovzdorné koraly, ktoré dokážu prežiť aj pri teplote 36 °C, sa tak stávajú kľúčom pri záchranných stratégiách.
Koraly na Abrolhosoch prežili to, čo prežiť nemali. A práve to môže byť najdôležitejšia správa pre budúcnosť koralových útesov.
Text: Zázračná planéta
Foto: Flickr.com/Ernie Dingo