Severské živočíchy sa dokázali prispôsobiť extrémnym podmienkam a sú bez pochýb jedným z najväčších ťahákov cestovateľov do polárnych oblastí. Rovnako ako začínajúca sezóna polárnej žiary, počas ktorej sa na oblohe odohráva fantastické farebné divadlo.
Miky Sliacky bol členom slovenskej expedície, prvej ktorá vyrazila na pól v ére samostatnosti. Svoje zážitky priniesol na snowmagazíne, aby sa aj tí mladší dozvedeli, aké to bolo pred sedemnástimi rokmi putovať do Arktídy. Toto je posledná časť putovania aj o tom, ako expedícia núdzovo pristála ana ostrovčeku našla ruského Robinsona...
Vidieť čierny dym z dymovnice, dajú sa rozoznať aj maličké stany a postavy s rozpaženými rukami. Vrhnem sa s fotoaparátom k voľnému okienku, aby som ten historický okamih zachytil... Foťák mi vypadne z premrznutých rúk, dekel sa otvorí, zbohom film, osvetlil sa. Našťastie doma som zistil, že sa znehodnotili len dva – tri zábery.
S určovaním času je to tu vôbec zaujímavé. Na póle sa zbiehajú všetky poludníky a časové pásma. Prejdete pár metrov a je o dve hodiny menej. Alebo viac, ak idete opačným smerom. Prejdete okruh okolo pólu a vlastne sa zmenil dátum... Dočerta, možno by sa oplatilo spraviť tých kolečiek niekoľko, človek by nebodaj omladol.
Pristátie sa vydarilo. Zo snehu tu trčí anténa. Pod snehom je úplne zafúkaný baračik. V baračiku sedí rádioamatér z Moskvy Valerij Kubľakov. Je to fanatik. Vo dne v noci stláča gombíky vlastnoručne vyrobenej vysielačky a vypytuje sa kolegu Koľu, ktorý je s našimi na póle, ako sa darí, a rapoce informácie ďalej. Ukazuje mi dlhý zoznam rovnakých bláznov ako on, s ktorými sa už dnes spojil a informoval ich, čo robia naši polárnici.
Miky Sliacky bol členom slovenskej expedície, prvej ktorá vyrazila na pól v ére samostatnosti. Svoje zážitky opäť prinesie na snowmagazíne, aby sa aj tí mladší dozvedeli, aké to bolo pred sedemnástimi rokmi putovať do Arktídy.