Existujú mimozemšťania?
Mohli by sa mimozemšťania ukrývať v našom najbližšom vesmírnom susedstve?
Aj vám bolo toto leto akosi príliš horúco? Môže za to globálne otepľovanie alebo sú horúčavy úplne prirodzené? Odhaľte pravdu o tom, čo sa deje s našou planétou.
Klimatické zmeny sú kľúčovým problémom našej doby. Pozrime sa na fakty: Od roku 1880 stúpla priemerná teplota na svete o 0,8 °C.
Desať najteplejších rokov bolo zaznamenaných za posledné dve desaťročia. Svetová hladina morí stúpla za posledné storočie o 17 centimetrov a v roku 2013 prekročilo množstvo oxidu uhličitého v atmosfére rekordnú úroveň 400 čiastočiek na milión. Svet sa mení a vedci už majú veľké obavy.
Nejde tu ani tak o množstvo zmien, ktoré sa dejú. Ide o rýchlosť týchto zmien. Za posledných 100 rokov sa rýchlosť zvyšovania teploty zvýšila o takmer polovicu. To je varovné znamenie, že niečo nie je v poriadku.
Odhaduje sa, že ak nezmeníme spôsob, ako sa správať k planéte, úroveň oxidu uhličitého môže v nasledujúcich niekoľkých sto rokoch dosiahnuť až hodnoty 1 500 čiastočiek na milión. Ľad sa roztopí, úroveň mora stúpne, počasie a životné prostredie sa zmenia a dôsledky budú ľudia pociťovať po tisícročia. Ešte sme však nezažili to najhoršie a to je práve ten problém.

Ľadovce síce začínajú ustupovať, arktický ľad sa stenčuje a zvieratá sa už prispôsobujú zmenám vo svojom okolí, ale pre väčšinu ľudí sa ich každodenný život nezmenil. Je pre nich teda ťažké uveriť, aké môže mať globálne otepľovanie dramatické následky.
Vedci sledujú stav planéty a vytvárajú modely dôsledkov, ktoré prinesú zmeny v našej klíme. Satelity sú namierené na Zem, fotia prírodné zmeny, robia rôzne merania a vedci na Zemi sa snažia prísť na to, čo sa nám to tu deje, čo sa stalo v minulosti a čo môže prísť v budúcnosti.
Ako nám tak pribúdajú rôzne dáta, vlády mnohých krajín sa snažia so situáciou niečo urobiť. Berú do úvahy rady expertov z viacerých oblastí a pracujú na spôsoboch, ako zmierniť riziko, ktoré predstavujú klimatické zmeny pre planétu.
Ak zasiahneme teraz, môžeme ešte zvrátiť škody, ktoré ľudstvo na Zemi napáchalo. Kroky, ktoré musíme podniknúť, však budú drastické a bolestivé. Problém je, že máme len jednu planétu – ak budeme čakať, ako sa dôsledky klimatických zmien vyvrbia, môže byť už neskoro.
Počas zimy 2016/2017 boli v južnej Európe teploty aj -10 °C a krajiny zvyknuté na mierne počasie pokryla hrubá vrstva snehu. V USA zasa namerala Národná oceánska a atmosférická asociácia (NOAA) v druhej polovici 20. storočia dvojnásobný počet extrémnych snehových búrok ako v prvej polovici. Zoči-voči arktickému počasiu sa preto nemôžeme čudovať skeptikom, ktorí globálnemu otepľovaniu jednoducho neveria.
Medzi počasím a klímou je však zásadný rozdiel – počasie je atmosférický stav, ktorý platí len krátky čas, klíma opisuje javy, ktoré sa dejú dlhodobo.
Arktída je obklopená polárnym vortexom – krúžiacim vírom mrazivého vzduchu. Na svojich hraniciach sa vortex dostáva do kontaktu s teplým vzduchom od rovníka. Najtvrdšie zimné mrazy často spôsobuje práve tento pohyb vzduchu – zvýšenie tlaku vzduchu nad Arktídou alebo prerušenie teplého veterného prúdenia totiž môže poslať mrazivé počasie až na juh.
Vo všeobecnosti však globálne teploty stúpajú a faktom je, že je na Zemi takmer o stupeň teplejšie ako v roku 1880. Zatiaľ čo studené počasie zasahuje hlboko na juh Severnej Ameriky, Európy a Ázie, zvýšené priemerné teploty prekonávajú najhoršie očakávania.
