Naše vnímanie vesmíru sa navždy zmenilo v roku 1995. Dvaja švajčiarski astronómovia ohlásili, že majú dôkazy o planéte krúžiacej okolo inej hviezdy, ako je Slnko. Bol to dôkaz o tom, že Zem a ďalšie planéty slnečnej sústavy nie sú jedinými obiehajúcimi planétami vo vesmíre.

Predstavy o takýchto svetoch – exoplanétach – siahajú až do staroveku. Ale len koncom
20. storočia sme konečne dokázali, že skutočne existujú. K dnešnému dňu sa ich podarilo objaviť vyše 2000. Majú rozmanité veľkosti a rôznorodé zloženie a mnohé sú diametrálne odlišné od všetkého, čo poznáme v slnečnej sústave.

Niektoré sú černejšie ako uhlie, iné sú úplne zaplavené lávou. Niektoré majú na oblohe dve slnká, iné pokrývajú po celej ploche oceány. Napriek týmto zvláštnostiam si astronómovia cenia najviac tie, ktoré sú podobné nášmu vesmírnemu domovu. Vďaka technologickému pokroku sa darí objavovať čoraz menšie planéty.

Dokonca dokážeme bežne objavovať aj kamenné telesá podobné veľkosti Zeme. A tak sa vedci logicky pýtajú: existuje na niektorej z týchto planét život? Profesorka Sara Seagerová z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) patrí medzi najrešpektovanejších lovcov planét na svete.

Vytvorila rovnicu, pomocou ktorej možno odhadnúť, koľko planét so známkami života sa podarí objaviť v najbližších rokoch. Jej výsledok je pozoruhodný. Ak do rovnice dosadíme rôzne hodnoty, ako napríklad počet hviezd, ktoré skúmame, a percento, koľko z nich pripadá na kamenné planéty obiehajúce v obývateľnej zóne (vzdialenosti, kde nie je príliš horúco ani príliš chladno na život), vyjde nám že v najbližšom desaťročí objavíme dve planéty obývané mimozemskými bytosťami.

Seagerovej rovnica je variantom známej Drakeovej rovnice, ktorá sa snaží odhadnúť počet technologicky vyspelých civilizácií v našej galaxii. Seagerovej cieľom je vniesť myšlienku lovu mimozemského života do povedomia verejnosti. „Chcela som, aby svet vedel, že sa venujeme skutočnému hľadaniu mimozemského života,“ hovorí vedkyňa.

Možno to neznie až tak dôležito, ale význam objavu čo i len jednej obývanej planéty nemožno podceniť. „Ľudia chcú vedieť už stovky, ak nie tisícky rokov, či aj na iných planétach existuje život,“ hovorí Seagerová.

Tradične sa táto otázka považuje za špekuláciu či hádanie. V súčasnosti pritom stojíme len krok od nájdenia odpovede. Od roku 2009 pátra po vzdialených planétach Kepler, teleskop agentúry NASA.

Nachádzaich tak, že astronómom umožňuje rozpoznať drobný pokles vo svietivosti hviezd, ktorý je spôsobený „tienením“ planétami, keď sa pri obehu dostanú medzi svoju materskú hviezdu a teleskop. Kepler pomohol objaviť 1000 potvrdených exoplanét a ďalších 3 600 zostáva zatiaľ nepotvrdených.