Svetové pohoria, ktoré sršia farbami dúhy
Objavte najfarebnejšie pohoria sveta – od Peru až po Čínu.
Za posledných 10 000 rokov mali muži väčší prístup k mäsu ako ženy – bez ohľadu na obdobie či kultúru.
Naši prapredkovia nežili v spoločnosti, kde by sa jedlo delilo rovnomerne. Nová rozsiahla štúdia analyzovala kosti viac ako 12 000 európskych jedincov za posledných 10 000 rokov (od roku cca 1800 hlbšie do minulosti) a dospela k jednoznačnému záveru: muži mali k dispozícii väčšie množstvo mäsa vo svojom jedálnom lístku ako ženy. A platilo to v každom historickom období bez výnimky.
Výskum analyzoval pomery uhlíkových a dusíkových izotopov v kostiach 12 281 jedincov. Tí žili v 393 európskych lokalitách v priebehu 10 000 rokov. Pomery izotopov dusíka odrážajú množstvo zjedeného mäsa, zatiaľ čo pomery izotopov uhlíka odhaľujú podiel rastlinnej stravy.
Kosti fungujú ako hodnoverný záznam stravy. To, čo človek zjedol počas života, sa ukladá do kostného kolagénu v podobe charakteristických izotopových „odtlačkov“. Vedci tak mohli zrekonštruovať jedálniček konkrétnych jedincov bez akýchkoľvek písomných prameňov.
Poznáte 7 divov starovekého sveta?
Zistilo sa, že muži jedli konzistentne viac mäsa ako ženy – a platilo to v každom skúmanom období. Najmenšie rozdiely zaznamenali vedci v období neolitu, keď vznikali prvé poľnohospodárske spoločnosti. Ani vtedy však nerovnosť úplne nezmizla.
V predpriemyselnej Európe bolo mäso potravinou, ktorá bola spojená s vysokým sociálnym statusom a k tomuto statusu mali ženy prístup len zriedka.
Porovnávanie izotopových hodnôt medzi rôznymi lokalitami je tradične problematické, pretože výsledky ovplyvňuje používanie hnojív, klimatické podmienky aj podvýživa.
Vedci tento problém obišli tak, že využili index rozptylu stravy. To znamená, že porovnali stravu tých, ktorí jedli mäsa najmenej, s tými, ktorí ho jedli najviac. Potom odmerali, aký veľký je medzi nimi rozdiel.
Čo nájdete v druhom vydaní Pravdivej histórie?
Podľa autorov výsledky podčiarkujú pretrvávajúcu nerovnosť v prístupe k živočíšnym bielkovinám v Európe za posledných 10 000 rokov.
Tieto nerovnosti môžu mať korene v potravinových tabu, kozmologických presvedčeniach, v nepochopení proteínových potrieb žien aj v sociálnych normách, ktoré uprednostňujú potreby mužov pred potrebami žien.
Záver je nepríjemný: rodová nerovnosť pri stole nie je výdobytok neskorších civilizácií. Zdá sa, že je stará takmer rovnako ako história ľudstva.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock