Od roku 2560 pred n.l. až do roku 247 bolo len krátkych 60 rokov, keď stáli všetky divy sveta naraz. Potom ich jeden po druhom zničili ľudia alebo príroda.
Veľká pyramída v Gíze
2560 pred n.l.
Faraón Chufu vládol egyptu pred 4 500 rokmi a práve on dal postaviť veľkú pyramídu v Gíze, ktorej stavba trvala 10 až 20 rokov. Pyramída je teda najstarším zo siedmich divov.
Boli to skôr prekrývajúce sa terasy ako visuté záhrady. Seramidine záhrady mal dať postaviť kráľ Nebukadnesar II. pre svoju manželku, výskumy však ukazujú, že tak zrejme urobil asýrsky kráľ Sinacherib.
Veľká pyramída v Gíze je najstarším zo siedmich divov. Foto: Shutterstock.
Socha Dia na Olympe
432 pred n.l.
Socha, ktorú vytvoril umelec menom Fídias, merala vyše 12 metrov. Diova pravá ruka držala figúrku Niké a v jeho ľavej ruke bolo žezlo s orlom.
Mauzóleum v Halikarnasse
353–350 pred n.l.
Mauzóleum bolo postavené na počesť Mausóla II., miestodržiteľa perzského kráľa v Halikarnasse. Miesto bolo také slávne, že slovo „mauzóleum“ sa dnes používa na pomenovanie akejkoľvek veľkej hrobky.
Zdroj: Martin Heemskerck / Wikipédia.
Artemidin chrám
323 pred n.l.
Chrám bohyne Artemis bol prvýkrát postavený v roku 800 pred n. l. Bol však zničený, a tak ho postavili nanovo. Vo finálnej verzii bola prvá budova vytesaná čisto z mramoru.
Rodoský kolos
292–280 pred n.l.
Túto obrovskú sochu gréckeho titana Hélia dal na ostrove rodos vztýčiť Cháres z Lindosu, aby stavba oslavovala jeho víťazstvo nad panovníkom Cypru. Socha však mala krátke trvanie – zemetrasenie ju zničilo v roku 226 pred n. l.
Maják v Alexandrii
280–247 pred n.l.
Bol postavený, aby jeho svetlo naviedlo námorníkov bezpečne do prístavu. Maják na ostrove Pharos neďaleko Alexandrie bol po celé stáročia jednou z najvyšších stavieb, aké človek dokázal postaviť.
Maják v Alexandrii. Foto: Shutterstock.
Zničenie Rodoského kolosa
226 pred n.l.
Trosky zostali na mieste stáročia po zemetrasení, ktoré zničilo sochu Hélia. Prístav v Rodose stále stojí, ale trosky sú už dávno preč.