Psy po úraze, ktoré si zvyknú na tri nohy, sú dôkazom prispôsobivosti. Žiadne zviera sa však s tromi nohami nenarodilo. Nie je to náhoda – je to dôsledok evolučného rozhodnutia, ktoré život urobil stovky miliónov rokov pred dinosaurami.

Tri nohy by geometricky dávali zmysel. Trojnožka je totiž zo všetkých stojanov najstabilnejšia. Fotografické statívy, kuchynské hrnce, kempingové stolíky – všetky využívajú tento princíp. A predsa v celej histórii života na Zemi nevznikol ani jeden druh, ktorý by sa na troch nohách narodil a pohyboval. Prečo?

Zakázané tvary prírody

Tracy Thomson z Kalifornskej univerzity v Davise sa týmto problémom začal zaoberať po hodine evolúcie, ktorú mal u paleontológa Geerata Vermeija. Ten dal študentom nezvyčajnú úlohu: vymyslite „zakázaný fenotyp“, teda tvar živočícha, ktorý neexistuje a existovať nemôže. Thomson si vybral trojnožca. Po hlbšom skúmaní zistil, že ide o jeden z najzaujímavejších príkladov evolučných obmedzení vôbec.

Svoju analýzu publikoval v časopise BioEssays pod výstižným názvom: „Trojnohá lokomócia a obmedzenia počtu končatín: Prečo trojnožec nemá pevnú pôdu pod nohami.“

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

17. februára 2025

Ako vznikol Mount Everest?

Symetria vpísaná do DNA

Odpoveď leží hlboko v evolučnej histórii. Viac ako 99 % všetkých živočíšnych druhov je bilaterálne symetrických. To znamená, že stavba ich tela je rovnaká na ľavej aj na pravej strane.

Táto vlastnosť sa zakódovala do živočíšnej DNA mimoriadne skoro, zrejme ešte pred tým, než sa vôbec vyvinuli končatiny, ako sú plutvy, nohy alebo ruky.

Hneď ako sa bilaterálna symetria stala súčasťou základného genetického plánu, bolo mimoriadne ťažké ju zmeniť.

Evolúcia totiž nefunguje ako inžinier, ktorý navrhuje od základov. Funguje skôr ako domáci majster, ktorý pracuje s tým, čo má. A to, čo mala evolúcia, bolo telo s párnym počtom všetkého.

Výskum navyše ukázal, že bilaterálna symetria nie je len historická náhoda – má funkčnú výhodu. Zvieratá s bilaterálnou symetriou dokážu maximalizovať svoju schopnosť manévrovať pri pohybe v trojrozmernom priestore.

Iba bilaterálna symetria umožňuje vytvoriť okamžitú „odrážaciu plochu“ v akomkoľvek smere. To je kľúčové pri utekaní pred predátorom aj pri love.

Mohlo by vás zaujímať

Cestovanie

26. júla 2019

Voľný čas na dovolenke v Burgenlande

Trojnožce v praxi existujú, ale inak

Príroda sa však trojnohému postoju nevyhýba úplne. Surikaty sa vzpriamia a opierajú sa chvostom o zem, čím vytvárajú trojnohý stojan. Ďatle sa perím opierajú o kôru stromu. Klokany používajú chvost pri pomalom pohybe ako tretiu „nohu“. Kengury dokonca pri pomalom pohybe vytvárajú päť kontaktných bodov – štyri nohy a chvost.

Vždy však ide len o dočasnú polohu, nie o trvalý telesný plán. Skutočný trojnohý živočích, teda taký, ktorý sa tak narodil a tak sa aj pohybuje, neexistuje.

Thomson uzatvoril svoju esej provokujúcou myšlienkou: možno na iných planétach, kde život nevznikol z bilaterálneho predka, existujú aj trilaterálne bytosti. A možno majú rovnaký problém predstaviť si dvojnohé tvory.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock