Ide o širokú, prevažne rovinatú oblasť medzi riekami Dunaj a Morava, ktorá vďaka svojej úrodnej pôde patrí dodnes k najväčším dodávateľom zeleniny v Rakúsku.  

Zámok Schloss Hof, majestátne situovaný na úrodnom Moravskom poli, je považovaný za jedno z najpôsobivejších barokových sídiel Rakúska. Princ Eugen Savojský tu premenil pôvodný renesančný kaštieľ na harmonickú kompozíciu architektúry, prírody a hospodárskej praktickosti. Terasovité záhrady, fontány, pestrofarebné kvetinové záhony a sochárska výzdoba robia z areálu miesto, kde sa barokový luxus snúbi s noblesou aristokratického života.  

V jeho srdci stojí baroková kaplnka, ktorá je majstrovským dielom barokovej architektúry a spája náboženskú funkciu s reprezentatívnym pôvabom aristokratického sídla. Architekt Johann Lucas von Hildebrandt, ktorý premenil pôvodný kaštieľ na reprezentatívny zámok, venoval veľkú pozornosť aj kaplnke. Svetlé priestory, bohaté štukové dekorácie, fresky zobrazujúce sväté scény vytvárajú dojem prepychu a zároveň pokory pred náboženskou tradíciou. Každý detail – od jemných ornamentov po monumentálny oltárny obraz – podčiarkuje ducha baroka, kde umenie a viera spolu tvoria jednotný estetický zážitok. Kaplnka sa stala svedkom významných udalostí, ktoré spájajú históriu zámku s osudmi významných osobností.  

Mohlo by vás zaujímať

asides

6. decembra 2021

Čarovný advent na zámku Schloss Hof

Anna Viktória Savojská – dedička a nevesta 

Po smrti princa Eugena Savojského v roku 1736 sa jeho dedičstvo stalo predmetom záujmu celej aristokratickej Európy. Princ Eugen zanechal obrovský majetok – zámky, pozemky, knižnicu a vzácne umelecké zbierky. Celý tento majetok pripadol jeho neteri, Anne Viktórii Savojsko-Soissonskej, ešte slobodnej, už 52-rocnej šľachtičnej. Anna Viktória, dcéra Ludwiga Thomasa, brata princa Eugena, žila dlhé roky v kláštore a až po smrti svojho známeho strýka sa stala jednou z najbohatších dedičiek Európy.

Dva roky po nadobudnutí dedičstva sa však jej život úplne zmenil. Anna Viktória sa rozhodla opustiť kláštorný život a 17. apríla 1738 sa v kaplnke zámku Schloss Hof vydala za 20 rokov mladšieho vojvodu Jozefa Fridricha Sasko-Hildburghausenského. Svadba bola nielen spoločenskou udalosťou, ale aj symbolom prestíže. Zámocká kaplnka sa zaplnila vznešenými hosťami a atmosféra bola preplnená očakávaním a noblesou. Dokonca ženích získal zámky Schloss Hof a Niederweiden ako svadobný dar.

Pre novomanželov začal život plný luxusu – Jozef Fridrich bol známy svojou extravagantnosťou, a Anna Viktória s ním ochotne „vyplácala“ dedičstvo svojho strýka, pričom sa obaja obklopili bohatými dekoráciami, umeleckými zbierkami a prestížou. Manželstvo však nebolo založené na láske. Anna Viktória čoskoro zistila, že jej dedičstvo – zámky, umelecké zbierky a finančné prostriedky – slúži skôr záujmom manžela než spoločnému životu. Novomanžel, zameraný na okázalý životný štýl, dokončil výzdobu záhrad zámku Schloss Hof, postavil malé divadlo a pokračoval v realizácii veľkolepých dekorácií, no zároveň rozhadzoval dedičstvo princa Eugena.

Po rokoch bola situácia neznesiteľná. Z mladomanžela sa zakrátko vykľul tyran, ktorý od svojej ženy neustále vyžadoval ďalšie a ďalšie peniaze. „Nedostala som od neho nič okrem pohŕdania a nenávisti“, sťažovala sa naňho v jednom liste princezná Anna Viktória. Manželstvo sa skončilo rozvodom. Po odchode Anny Viktórie sa osud zámku Schloss Hof premenil.  

Extravagantná baroková oslava  

V roku 1754 sa Jozef Fridrich rozhodol zámky predať, a aby získal čo najlepšiu cenu, zorganizoval viacdňovú barokovú oslavu, ktorá mala byť neprekonateľným vrcholom jeho spoločenského života. Na štyri dni sa Schloss Hof premenil na centrum aristokratického diania: čestnými hosťami boli samotná cisárovná Mária Terézia a František Štefan Lotrinský. Vojvoda nešetril ani peniazmi, ani snahou.

Náklady dosiahli 60 000 zlatých – suma zodpovedajúca cene veľkého paláca vo Viedni. Hoci išlo o oslavu, bola to zároveň prezentácia moci a prestíže. Hostia boli vtiahnutí do umelého divadla: na rybníkoch v Groissenbrunn sa odohrávali búrlivé scény, konali sa veľkolepé hostiny a poľovačky na stovky jeleňov.

Tieto oslavy nielenže zdôraznili exkluzívnosť a kultúrnu váhu zámku, ale aj zachovali Eugenov odkaz: Schloss Hof je viac než architektúra – je to priestor, kde história, baroková elegancia a aristokratický život stále ožívajú. Finančné náklady na tieto oslavy sa však ani zďaleka neoplatili. V roku 1755, len dvadsať rokov po smrti princa Eugena, panstvo získala Mária Terézia a darovala ho svojmu manželovi. Tak skončila éra Jozefa Fridricha, ktorý hoci krátko prežil luxus a oslavy, nakoniec musel čeliť realite straty a predaja dedičstva. 

Fotogaléria - Pozrite si viac fotografií zo zámku Schloss Hof:

Zobraziť galériu

+8

Mimi, tá najmilšia 

O dve dekády neskôr sa v tej istej kaplnke koná ďalšia veľkolepá svadba, dokonca cisárska. Obľúbená dcéra cisárovnej Márie Terézie, Mária Kristína sa vydala za vojvodu Alberta Sasko-Tešínskeho, syna saského kráľa. 

Mária Terézia väčšinu svojich dcér vydala bez ich súhlasu, ale jedna mala to šťastie, že si svojho budúceho manžela vybrala sama. Piate dieťa rakúskej panovníčky, arcivojvodkyňa Mária Kristína, sa narodila v deň matkiných 25. narodenín a stala sa najdrahšou a jedinou, ktorej Mária Terézia dovolila vydať sa z lásky a nie kvôli upevneniu politických vzťahov. V rodine ju nazývali Mimi alebo Mimerl. Bola pôvabná a umelecky veľmi talentovaná a na rozdiel od ostatných súrodencov jej matka Mária Terézia splnila všetky želania.

Okolo roku 1760 sa zoznámila s 22-ročným princom Albertom Kazimírom Sasko-Tešínskym, do ktorého sa zamilovala na prvý pohľad. Cisárovná Mária Terézia, jediná osoba v rodine na strane  tohto tajného milostného vzťahu, sa stala jeho ochrankyňou, pretože cisár František Štefan chcel dcéru vydať za svojho synovca. Cisárova smrť v Innsbrucku v roku 1765 ale pripravila pôdu pre Mimi na svadbu s Albertom.

Arcivojvodkyňa sa teda 8. apríla 1766 ako 23-ročná vydala za princa Alberta Kazimíra v barokovej kaplnke zámku Schloss Hof.  Keďže viedenský dvor stále smútil za smrťou cisára Františka I. Štefana, farba šiat zúčastnených na svadbe musela byť čierna. Manželstvo bolo pravdepodobne šťastné, ale zostali bezdetní a ako vášniví zberatelia umenia zanechali potomkom obrovské dedičstvo, zbierku „Albertina“. 

Zámok Schloss Hof nie je len barokovým sídlom, je to miesto, kde sa spája moc, prestíž a kultúrna vášeň. Svadby Anny Viktórie a Márii Kristíny zanechali stopu v histórii aristokratickej Európy a dodnes pripomínajú, ako sa barokový luxus, elegantná architektúra a ľudské osudy prelínali v jednom prepychovom prostredí. Každý kút kaplnky, každá fontána v záhrade a každý ornament terás rozpráva príbeh života, lásky, intríg i prestíže – príbeh, ktorý návštevník môže cítiť a prežiť aj dnes. Schloss Hof tak ostáva miestom, kde história ožíva a kde baroková aristokracia zostáva večne prítomná. 

Viac informácií nielen o histórii zámku Schloss Hof sa dozviete na tejto webovej stránke.

Text: Zázračná planéta
Foto: Severin Wurnig, Elias Kaltenberger, Koller, Hertha Hurnaus / Schloss Hof