Mŕtva veľryba na dne mora odhalila deväť nových druhov
Na dne mora pri Antarktíde vedci objavili kostru veľryby. Nie je to však miesto smútku, ale jedno z najživších oblastí v celom Južnom oceáne.
Od najpomalších po najvražednejšie. Pozrite sa, ktorý žralok si vás chce uloviť a ktorého bude zaujímať skôr vaša akváriová rybička.
Švihnutie chvostom znamená smrť.

Tri druhy žraloka líščieho žijúceho v otvorenom oceáne v hĺbke 500 metrov majú enormne veľké chvostové plutvy. Tie môžu dosahovať rovnakú dĺžku ako celý zvyšok ich tela.
Tieto chvosty slúžia na omráčenie rýb. Podľa správy publikovanej v magazíne PLOS ONE sa útok žraloka začína tým, že prsné plutvy pritiahne bližšie k telu, čím sa zmení náklon jeho tela a zadná časť je schopná rýchlo sa zdvihnúť. Žralok potom chvostom šľahne ako bičom ponad hlavu po celej dĺžke tela až k nosu. Nakoniec sa žralok otočí o 180° a svoje omráčené či mŕtve obete, zvyčajne sardinky, požerie.
Švihnutie chvostom, ktoré môže prekročiť rýchlosť 80 km/h, dokáže byť také silné, že plyn, ktorý sa takto uvoľní, sa začne tlačiť z vody von a na hladine sa vytvoria bubliny. Záľuba v sardinkách privádza žraloka líščieho, na jeho smolu, k rybárom. Žraloky sa často zamotajú do sietí práve svojimi obrovskými chvostami.
Žralok líščí sa loví pre mäso, kožu a olej z pečene, ktorý vraj pomáha hojiť rany. Všetky tri druhy žraloka líščieho sú klasifikované ako ohrozené Medzinárodnou úniou na ochranu prírody a prírodných zdrojov.
Na dne mora pri Antarktíde vedci objavili kostru veľryby. Nie je to však miesto smútku, ale jedno z najživších oblastí v celom Južnom oceáne.
Keď dinosaury vládli našej planéte pred 120 miliónmi rokov, na Mesiaci sa niečo dialo. Niečo, čo vedci dlho považovali za nemožné.
Objavte najnebezpečnejšie rastliny na svete, ich jedy a spôsob, akým lákajú korisť do svojej pasce.
Klimatická zmena nemení len hladinu morí – mení aj to, ktoré choroby sú schopné prežiť na našom území.
Aj dnes sa mnohí ľudia spoliehajú viac na domnienky ako na dôkazy. Poďme si rozobrať tie najznámejšie konšpiračné mýty
Vírusy nie sú ani zďaleka také jednoduché, ako sme si mysleli.
Spinosaury sa doteraz našli len pri pobreží. Teraz ich však objavili na Sahare. Ako sa tam dostali a v akých podmienkach tam žili?
Mount Everest možno dnes pôsobí nedostupne a nehybne, no jeho história siaha až na morské dno. Ako vznikol?
Kopytá dupú po pláňach a začína sa boj na život a na smrť. každý rok sa vo východnej afrike odohráva najväčší presun cicavcov na svete. kto z ne
Čo sa deje, keď zima začína ustupovať a jar prináša prísľub nového života?
SPORTMEDIA, S.R.O.
Lamačská cesta 45
841 03 Bratislava
sportmedia@sportmedia.sk
www.sportmedia.sk