Driemajúci supervulkán pod parkom Yellowstone
Pod Národným parkom Yellowstone to naozaj žije! Drieme pod ním supervulkán, ktorý je dvakrát väčší, ako si vedci pôvodne mysleli. Máme sa teda báť globálnej kataklizmy?
Pod horami a vodopádmi číha v Národnom parku Yellowstone niečo hrozivé. Horúce mláky, diery plné bublajúceho blata a tryskajúce gejzíry svedčia o tom, že pod povrchom je poriadne horúco. Nečudo – oblasť sa nachádza priamo nad jedným z najväčších a najnebezpečnejších vulkánov na svete.
Iba prednedávnom sa podarilo odhaliť, aké obrovské množstvo magmy sa ukrýva v jeho hĺbke. Seizmické vlny sa šíria pevninou oveľa pomalšie ako tekutým prostredím, akým je napríklad magma. Vedci vytvorili zatiaľ najplastickejší obraz o množstve magmy v zemskej kôre pod Yellowstonom.
Využili pritom informácie o seizmických vlnách získaných z asi 4 500 zemetrasení. V porovnaní s pôvodnými odhadmi je množstvo magmy 2,5-násobne väčšie. Magmatický krb okrem toho obsahuje dosť magmy na to, aby prekonal posledný najväčší výbuch sopky.
Aj keď sa udial ešte pred 70 000 rokmi, tieto nové zistenia znepokojujú obyvateľov Wyomingu aj vulkanológov na celom svete.
“Je dôležité si uvedomiť, že rezervoár magmy sa už nebude zväčšovať”
Dr. Jamie Farell
VEĽKÝ VÝBUCH
Yellowstone je supervulkán, ktorý je schopný jediným výbuchom poslať do vzduchu viac ako 1 000 m3 skál. To je dosť na to, aby skaly zasypali veľké mesto do výšky niekoľkých stoviek (!) metrov. Supererupcie sú v porovnaní s bežnými výbuchmi asi tisíckrát silnejšie. V súčasnosti nevieme, čo presne erupcie spúšťa.
Pravdepodobne sú ich príčinou zemetrasenia alebo prúdenie čerstvej roztopenej skaly do magmatického krbu. Výskum z roku 2014 naznačil, že zvýšený tlak v telese magmy môže spôsobiť, že si prerazí cestu na povrch.
Supererupcie sú kataklizmatické geologické udalosti, ktoré nielenže úplne vyhladia akýkoľvek život
z daného miesta, ale majú aj vážny dopad na klímu celej planéty.
Našťastie, nie všetky erupcie supervulkánu spĺňajú kritériá supererupcie – tie sa dejú iba niekoľkokrát za približne 100 000 rokov. Zriedkavosť supererupcií je daná jednak malým počtom supervulkánov (z niekoľkých tisíc aktívnych a potenciálne aktívnych sopiek je supervulkánov menej ako 100), jednak faktom, že na supererupciu je potrebná správna zhoda okolností.
Obrovské množstvo ryolitu – lepkavej magmy bohatej na plyny – je uväznené v tekutej podobe
v zemskej kôre a v istom momente sa môže náhle uvoľniť. Nie je veľa miest, kde by mohli byť splnené všetky podmienky na supererupciu, no Yellowstone takým miestom je.
Vystupujúci horúci stĺp zemského plášťa sa topí a vytvára čadičovú magmu, ktorá sa zhromažďuje na dne zemskej kôry. Tam sa ďalej topí a vytvára ryolit v obrovských objemoch (pozri Pohľad do vnútra Yellowstonu).
