Kam zmizli najväčšie divy sveta?

grécky historik Hérodotos (484 Artemidy, ktorý sa týčil k nebesiam, – 425 pred n. l.) miloval zoznamy. On a učenec Kallimachos z Kyrény sa vo svojich spisoch rozpísali aj o siedmich divoch sveta – starovekým cestovateľom odporúčali, aby si ich pozreli na svojom výlete do Stredomoria.

Ich spisy sa síce nezachovali, ale ich zoznamy (spolu s poznámkami, ktoré tam doplnili ľudia v stredoveku) opisujú sedem divov toho, čo dnes nazývame staroveký svet. Najstarším z listov je báseň gréckeho epigramatika Antipatra zo Sidónu z roku 140 pred n. l. Práve on dal názov šiestim zo siedmich divov sveta a obzvlášť si obľúbil Artemidin chrám.

„Díval som sa na hradby nedobytného Babylonu, pozdĺž ktorých sa pretekajú vozy, i na sochu Dia pri brehoch rieky Alfeios. Videl som visuté záhrady aj kolos Hélia, veľké, človekom postavené hory vznešených pyramíd a gigantické mauzóleum. Ale keď som uvidel svätý dom Artemidy, ktorý sa týčil k nebesiam, ostatné divy zatienil a samotné Slnko už nikdy nemalo mimo Olympu rovnocenného súpera.“ (Grécka antológia IX.58)

Aj keď sa objavilo nespočetné množstvo stavieb, ktoré chceli ľudia zaradiť k divom sveta, „starý“ zoznam sa definitívne uzavrel na čísle sedem. Mnohí historici si myslia, že toto číslo bolo vybraté jednoducho preto, lebo starovekí Gréci si ho veľmi obľúbili a verili, že reprezentuje dokonalosť a hojnosť. Okrem toho bolo sedem aj vtedy známych objektov vo vesmíre (päť planét, Slnko a Mesiac).

Šťastné číslo 7

Niet pochýb, že divy sveta boli skutočne úchvatnými stavbami. Pri ich vyberaní však môžeme vidieť veľkú kultúrnu zaujatosť. Všetky sa nachádzali pri pobreží Stredozemného mora a dalo by sa pochybovať, či konštrukcie v iných častiach sveta tiež nemohli byť zaradené do definitívneho zoznamu divov starovekého sveta – za zmienku stoja trebárs terakotová armáda a Veľký čínsky múr alebo Stonehenge v Anglicku. Tie však neboli súčasťou gréckeho sveta..

Zoznam je teda motivovaný politicky, pretože päť zo siedmich divov oslavuje grécke úspechy. Dvomi výnimkami sú Veľká pyramída v Gíze a Seramidine visuté záhrady. Zvyšok však tvoria grécke stavby – socha Dia v Olympii, Artemidin chrám v Efeze, Mauzóleum v Halikarnasse, Rodoský kolos a Alexandrijský maják.

Je zaujímavé, že do dnešných čias sa zachoval len jeden div – Veľká pyramída. To viedlo vedcov k tomu, aby pochybovali o existencii niektorých divov, predovšetkým jedného z nich. O existencii visutých záhrad nesvedčia žiadne fyzické dôkazy. Je však možné, že vedci jednoducho nehľadali na správnom mieste – visuté záhrady sa podľa Stephanie Dalleyovej z Orientálneho ústavu Oxfordskej univerzity nenachádzali
v Babylone, ale v Novom Babylone, teda v Ninive na severe Iraku.

Keď však príde na ostatné divy, môžeme vidieť rukolapné dôkazy, že existovali – ruiny týchto kedysi úchvatných stavieb sa stále nachádzajú na miestach, kde pôvodne stáli. Vezmime si taký Artemidin chrám – samotnú stavbu zničili Góti v roku 268 n. l., avšak jeho časti stále existujú.

Z divov trosky

Aj pri ostatných divoch platí, že ak ich nezničili ľudia, tak sa o ich úpadok postarala príroda. Rodoský kolos aj Mauzóleum v Halikarnasse zničili zemetrasenia a ak navštívite turecké mesto Bodrum, kde sa mauzóleum nachádzalo, nájdete tu zem pokrytú sutinami.

Vidieť tieto divy na vrchole ich slávy by nám zrejme vyrazilo dych – Veľkú pyramídu pôvodne pokrýval hladký vápenec uložený s chirurgickou presnosťou a vrchná časť bola zrejme zahalená zlatom.

Aj socha Dia na Olympe bola vraj taká pôsobivá, že návštevník Dio Crysostomos v roku 97 n. l. vyhlásil, že „ak sa muž utrápený smútkom postaví pred sochu, zabudne na všetko.“

V moderných dejinách ľudstva sme už postavili aj väčšie stavby ako tieto úžasné monumenty, ale staroveké divy pre nás zostávajú žiarivými príkladmi ľudskej vynaliezavosti a úchvatnými stavbami, ktoré neprestávajú ohromovať moderných staviteľov.

---

Zdroj: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock