Pitcairn – našli sme neexistujúci ostrov uprostred ničoho

Najvzdialenejšie či najizolovanejšie miesto sveta. Ako vyzerá najunikátnejší kus našej planéty, ku ktorému mierila najväčšia slovenská expedícia roka?

Na ostrov Pitcairn v Tichom oceáne sa v 18. storočí dostali britskí vzbúrenci odsúdení na smrť. Nik ich nevedel nájsť, ostrov bol zle zaznačený v mapách a prakticky neexistoval, a boli tak v bezpečí. Dodnes ide o miesto, kam sa prakticky nedá dostať a žije tu už iba 35 ľudí.

Veľkofilmy a raj na zemi

Možno ste čítali o príbehu lode HMS Bounty, ktorý bol aj sfilmovaný – Vzbura na Bounty z roku 1962 s Marlonom Brandom či film z roku 1984 s Anthonym Hopkinsom a Melom Gibsonom. Britská posádka našla na Tahiti raj na zemi a jej členom sa nechcelo odísť. Pre spor s prísnym kapitánom ukradla loď, za čo sa trestalo smrťou, a tak neostalo nič iné, ako dôjsť sa ukryť na „neexistujúci ostrov“.

Vzbúrenci tu založili najmenší národ sveta. Izolácia Pitcairnu nemá obdoby. Najbližšia obývaná pevnina je vzdialená viac ako 4 800 kilometrov, nikde nič iba šíry oceán. Nedá sa sem doletieť a musíte sa iba doplaviť. Navyše, lodná doprava z Nového Zélandu či Francúzskej Polynézie premáva minimálne a nepravidelne.

Plánovať sem hocijakú cestu je risk, šéf cestovnej kancelárie BUBO a najscestovanejší Slovák Ľuboš Fellner všetko riešil polroka vopred. „Zaplatili sme extrémne drahú loď, zobrali sme všetky miesta a nastal problém. Bolo treba vystaviť extrémne drahé letenky už na konkrétne mená. Do mesta Mangareva vo Francúzskej Polynézii (časť Gambierové ostrovy), odkiaľ loď vyráža, sa nelieta denne. Plus ide o malé lietadielka, kde je náročné získať miesto. Pri návšteve Pitcairnov musia veci sadnúť dokopy,“ opisuje.

Pitcairn - cestovanie s BUBO — Vylodenie nie je isté, musia byť na to dobré podmienky. Foto: Ľuboš Fellner, BUBO.

Ako vyzerá izolovaný ostrov?

Náročné je aj vylodenie a v prípade búrky či vysokých vĺn doslova nemožné. Okolo lodí krúžia stovky žralokov, a tak sa kopí problém za problémom. Slovenská expedičná skupinka však úspešne zakotvila. Ako to vôbec vyzerá na samotnom ostrove Pitcairn?

„Je tu nádherne, prenádherne. Obrovské banány spúšťajú nové korene desiatky metrov od materského kmeňa, kokosovníkových paliem sú stovky, je to krajšie, než som si dokázal predstaviť. Neuveriteľne čisté prostredie a Pitcairnčania sa evidentne o svoj ostrov náležite starajú. Majú tu upratané ako v obývačke, ako u vás doma. Neskôr zistím, že doma tak čisto ako vonku nemajú,“ rozjímal Fellner.

Ubytovanie bolo podľa neho krásne, hoci bez klimatizácie, no rovno pod top atrakciou, ktorou je jaskyňa s výhľadom na šíry oceán. Ubytovanie tu dnes ponúkajú potomkovia vzbúrencov. Obchod je tu otvorený iba zopár hodín týždenne, poštu otvoria pre hŕstku turistov aj mimo otváracích hodín, keď o to požiadajú a známky odtiaľto sú veľmi vzácne.

Ide tiež o daňový raj. Na Pitcairne neexistuje žiadne zdanenie alkoholu, cigariet a predajných produktov – miestnych či celosvetových. Ani žiadna daň ż príjmu, dedičstva, kapitálových ziskov, dividend… Pôda je tu taktiež zdarma a ak potrebujete pozemok na svoj dom či novú záhradku, skrátka oň požiadate a je váš.

Čo robiť na Pitcairne?

Krčma tu síce nechýba, no iné aktivity si turisti musia hľadať sami. „Nedajú sa tu kúpiť fakultatívne výlety a vlastne ani domáci nevedia, prečo ste sem prišli a čo očakávate. Snažia sa, ako keď príde americký turista na Kysuce, ale vlastne ani nevedia, či robia správne,“ hovorí šéf BUBO.

Domáci chodia na rybačku, keďže okolo Pitcairnu je 840 000 km² vôd a hoci je tu oficiálne zakázaná, Pitcairnčania tvrdia, že pre účely hŕstky domácich zákony ochranárov neplatia.

Turisti si môžu urobiť krátky výstup k jaskyni pomenovanej po vodcovi vzbury Fletcherovi Christianovi, zahrať si tenis na rozbitejšom betónovom ihrisku, obísť ostrov na štvorkolkách či okúpať sa v scénickom prírodnom morskom bazéne St. Paul’s Pool. To ale nie je samozrejmosť.

„Je to krása plávať v mori, kde viete, že za skaliskami, ktoré oddeľujú váš prírodný bazén, sú obrovské žraloky a vy ste tu chránení. Keď však vyjdem a otočím sa, vidím, že príliv sa zdvihol, a to miesto, ktoré ma tak prijemne masírovalo, je totálne zatopené. Keby som tam bol teraz, tak ma vlna rozmliaždi o skalu a ostane po mne červený fľak,“ šokuje Ľuboš Fellner.

Dnes už má Pitcairn len 35 obyvateľov a čoskoro možno prestane existovať. „Mám dojem, že Pitcairn vymiera a ostane bez Pitcairnčanov. Ich priemerný vek je podľa mňa niečo medzi 60 až 65 rokov. Oficiálny údaj z magistrátu je, že tretina obyvateľov má nad 65 rokov,“ myslí si s dodatkom, že mladí tu odchádzajú do „blízkej“ Austrálie za lepším životom.