PLAZIACE SA KAMENE V DOLINE SMRTI

Skaly cestujú púšťou až stovky metrov. Vedci zvuk vyvetľovali tak, že ide o hučanie v ušiach, narážanie vĺn o pobrežie či priemyselný hluk.

V kalifornskom Národnom parku Dolina smrti to vyzerá, akoby tu vystrájali záhadné sily. Ťažké kamene sa totiž presúvajú po dne vyschnutého jazera. Vedci si nad stopami, ktoré za sebou zanechávajú, lámali hlavy od začiatku 20. storočia.

Kalifornskí geológovia spustili v 60. rokoch monitorovací program a zaznamenali presun 30 kameňov s hmotnosťou až 25 kg. 28 z týchto kameňov sa v priebehu siedmich rokov presunulo o viac ako 200 metrov. Vo väčšine prípadov sa kamene presúvali v zime.

V nasledujúcich desaťročiach preto získali na popularite hypotézy, ktoré presun vysvetľovali činnosťou ľadu a vetra. Iné uprednostňovali riasovitý povlak či seizmické otrasy. Čo sa teda v skutočnosti deje?

Záhadu pomohla vyriešiť šťastná náhoda. Paleobiológovi Richardovi Norrisovi a jeho bratrancovi Jamesovi Norrisovi sa fenomén podarilo pozorovať a zaznamenať priamo v akcii.

„Počul som praskanie všade naokolo a Jamesovi hovorím: To je ono!“ hovorí Richard Norris. Dvojica celkovo pozorovala presun 60 kameňov, ktoré za sebou zanechali známe plytké stopy. Niektoré kamene vážili takmer 20 kilogramov.

Zistili, že zvaný snehovo-ľadový splaz, ktorý je dobre známy v arktických oblastiach. Kamene sa presúvajú vďaka tenkým, no širokým vrstvám ľadu a vcelku slabému vetru s rýchlosťou 5 metrov za minútu. Norrisovcom sa tak podarilo vylúštiť takmer pohyb skál vyvolal mechanizmus storočie starú hádanku.