11 najčastejších mýtov o klimatickej zmene a prečo nie sú pravdivé
Aj vám bolo toto leto akosi príliš horúco? Môže za to globálne otepľovanie alebo sú horúčavy úplne prirodzené? Odhaľte pravdu o tom, čo sa deje s
10 najväčších fenoménov vedy
Nevysvetliteľné bzučanie, pršiace žaby či skaly, ktoré cestujú po púšti. Pozrite sa bližšie na záhady, ktoré dokázali potrápiť aj tie najlepšie vedecké mozgy.
FALOŠNÉ SKAMENELINY
Pozostatky dávno vymretých organizmov sa našli na miestach, kde za normálnych okolností nemajú čo robiť. Vďaka niektorým kurióznym pozostatkom vedci pochopili, ako sa presúvali kontinenty alebo ako vznikali hory.
Na Antarktíde sa našli skamenené tropické rastliny a na horských končiaroch fosílie mušlí. Oveľa väčšiu pozornosť však vzbudili nálezy, ktoré vyzerali ako odtlačky ľudských stôp vo vrstvách, ktoré sú príliš staré na to, aby zažili prítomnosť človeka.
Časom sa ukázalo, že mnohé z týchto stôp boli len zvetrávaním poškodené stopy ploskonohých dinosaurov, z iných sa vykľuli podvrhy.
Najslávnejším podvrhom je objav čeľuste a lebky v lome pri anglickom meste Piltdown. Amatérsky archeológ Charles Dawson ich označil za kosti 500 000 rokov starého opočloveka. Tzv. Piltdownský človek bol pre svoj veľký mozog považovaný za prechodný článok medzi ľuďmi a ľudoopmi.
V 50. rokoch sa však vďaka rádiouhlíkovému datovaniu potvrdili podozrenia viacerých vedcov, že ide o podvrh – nález vznikol spojením sánky opice s lebkou moderného človeka. Chemická analýza ukázala, že lebka bola zrejme schválne znečistená, aby vyzerala staršie. Zo záhady teda bola len veľká hanba.
