Anglický biológ Thomas Huxley v roku 1880 napísal: „Veda je zdravý rozum v najlepšej forme.“

Je to vyhlásenie, ktoré má zmysel obzvlášť vtedy, ak pomyslíme na svetové oceány a na život, ktorý v nich existuje. Koniec koncov, 70 % planéty pokrýva voda a väčšina tej vody nie je dôkladne preskúmaná. Zdravý rozum nám teda hovorí, že existuje ešte poriadne veľa morských živočíchov, ktoré musíme nájsť.

A skutočne, nedávne výskumy naznačujú, že väčšina oceánskych druhov zostáva neobjavená, a to aj napriek novým nálezom, ktoré prichádzajú rýchlosťou takmer 1 500 nových druhov za rok.

„Myslíme si, že neobjavených zostáva 500 000 až 750 000 druhov,“ hovorí Dr. Jan Mees, podpredseda Svetového registra morských druhov (WoRMS). Táto organizácia spravuje tzv. hlavný zoznam, ktorý má v pláne zaznamenať všetky morské druhy.

Dôvod, prečo stále objavujeme počesť speváčky portorického pôvodu nové druhy, je ten, že oceán je jednoducho obrovský, neuveriteľne nepreskúmaný a stále z neho nemáme dosť vzoriek, pokračuje Dr. Mees. „Existuje veľa miest, na ktoré sme sa ešte nepozreli. Ďalšou vecou je, že mnohé morské druhy sú vzácne a je zložité ich pozorovať alebo odchytiť. A je tu aj istá „tajomná rozmanitosť“ – druhy, ktoré nie je možné rozlíšiť ich zovňajškom, ale až novými spôsobmi genetického výskumu. Takže nové druhy sa dajú nájsť aj v dobre preskúmaných častiach sveta.“

Objav hrbáča

V roku 2014 bolo do zoznamu WoRMS pridaných 1 451 nových druhov. Patrí
k nim napríklad austrálsky delfín hrbatý (plachý, stredne veľký delfín nájdený pri pobreží severnej Austrálie) alebo žralok objavený pri brehoch Namíbie Chlamydoselachus Africana.

Veľká väčšina nových objavov sa však týka oveľa menších druhov. Maličký Areospora rohanae je napríklad nový rod a druh parazita. Prvýkrát si ho všimli čilskí rybári – parazit napadol a spôsobil lézie u kraba kráľovského – a istý klasifikátor druhov ho nazval po svojej dcére Rohane.

V Portoriku zasa biológovia našli nový druh roztoča, a to na koralovom útese v hĺbke 70 m. Nazvali ho Litarachna lopezae na počesť speváčky portorického pôvodu Jennifer Lopez.

Počas výskumnej cesty vraj vedci často počúvali jej hudbu. Do registra tiež pribudla medúza Keesingia gigas pomenovaná po biológovi Johnovi Keesingovi. Je nezvyčajná v tom, že nemá chápadlá, ale spôsobuje nebezpečný syndróm Irukandji. Ten môže u ľudí viesť až k zlyhaniu srdca a smrti.

Táto austrálska medúza si prívlastok gigas (obrovský, gigantický) vyslúžila preto, lebo iné medúzy spôsobujúce syndróm Irukandji majú skôr veľkosť končeka prsta – táto je však veľká asi ako ľudská ruka.

Najnovší obľúbený druh Dr. Meesa, odborníka na rakovce, je však Mysidopsis zsilaveczi. „Tento druh krevety bol pomenovaný na počesť potápača Guida Zsilavicza, ktorý ho uvidel ako prvý, vyniesol na povrch a poslal na univerzitu na ďalšie preskúmanie – skutočný vedecký hrdina-civilista!“ vysvetľuje Dr. Mees.

Táto juhoafrická kreveta má výrazne zafarbené oči, vďaka ktorým vyzerá, že sa stále pozerá nahor.

Hromadný objav

Register WoRMS zaznamenáva iba druhy, ktoré prešli dlhých procesom rozpoznávania, analýzy a opisu. Jedným z prvých tvorcov zoznamu je Dr. Terry Gosliner, kurátor zoológie bezstavovcov na Kalifornskej akadémii vied.

Bol tiež hlavným výskumníkom pri expedícii na Filipínach v roku 2015, počas ktorej vedci objavili a zozbierali viac ako 100 nových druhov, napríklad dobiela sfarbeného nahožiabrovca z rodu Halgerda. V tzv. zóne súmraku – na území hlbokom 50 až 150 m – objavili rozmanitú oblasť mezofotických útesov, kde žijú zvieratá v čiastočnej tme.

„Potrebovali sme na to zložité potápačské prístroje so sofistikovanými počítačmi a motorizované podvodné skútre,“ vysvetľuje Dr. Gosliner.

„Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré sme zistili, je, že veľa druhov zo zóny súmraku má blízkych príbuzných v plytkých vodách. Koniec koncov, zóna súmraku bola osídľovaná niekoľkokrát. Tým sa odlišuje od hlbokého mora (hlbšie ako 1 000 m), kde takmer žiadne živočíchy nemajú blízkych príbuzných v plytkých vodách.

Tieto objavy sú extrémne dôležité na zachovanie života v oceánoch a aj pre naše vlastné prežitie. Ako sa dá naozaj chrániť život v oceánoch, budeme vedieť iba vtedy, ak zistíme, aké druhy tam žijú, v akých oblastiach sa nachádzajú a ako sú spríbuznené.“

Je však ešte čo objavovať? „Je toho ohromné množstvo,“ hovorí
Dr. Gosliner. „O rozmanitosti života na našej planéte vieme tak málo! Odhadujeme, že objavených a vedecky zdokumentovaných máme len 10 % života na našej planéte.“

Zdroj: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock