U žien je pri dopravnej nehode až o 60 % vyššia šanca, že sa zrania
Autá sú bezpečnejšie než kedykoľvek predtým. Ale nie pre ženy. Príčinou nie je ich „fyzická krehkosť“, ale dizajn áut.
Kde bol váš dom pred 320 miliónmi rokov? Zistite to na tejto mape
Vedci z Utrechtskej univerzity spustili online nástroj, ktorý prezradí, kde na Zemi sa nachádzalo miesto, kde dnes stojí váš dom – akurát pred 320 miliónov rokmi.
Miesto, na ktorom ste teraz, nebolo vždy tam, kde je dnes. Tektonické platne sa neustále pohybujú, kontinenty sa rozpadajú a spájajú. Krajina, ktorú poznáme, je len momentka v meniacom sa svete.
Medzinárodný tím vedcov, ktorý viedol profesor Douwe van Hinsbergen z Utrechtskej univerzity, vyvinul online nástroj, ktorý vám v prípade akéhokoľvek miesta na Zemi ukáže, na akej zemepisnej šírke v dávnej minulosti sa nachádzalo. Dostanete sa v ňom až po éru superkontinentu Pangea pred 320 miliónmi rokov.
Presné miesto
Nástroj je dostupný na adrese paleolatitude.org a je postavený na Utrechtskom paleogeografickom modeli. Stačí zadať lokalitu a na obrazovke sa zobrazí graf. Ten znázorňuje, ako sa zemepisná šírka daného miesta menila v priebehu miliónov rokov.
Podľa toho, na ktorú éru sa pozeráte, mohlo byť miesto pod vašimi nohami tropickým morským dnom, sopečnou púšťou alebo ľadovcovým šelfom.
Ak sa napríklad Bratislava nachádzala pred 320 miliónmi rokov na zemepisnej šírke -7°, znamená to, že sa nachádzala pod úrovňou rovníka. Ako vidno na grafe tohto nástroja, zemepisná šírka Bratislavy v priebehu miliónov rokov stúpala aj klesala, až sa usadila na dnešných 48°.
Tento nástroj je výnimočný najmä pre svoju presnosť. Predchádzajúce modely zvládli zrekonštruovať pohyby hlavných tektonických platní, ale vynechávali intenzívne deformované oblasti medzi nimi, ako sú Karibik, Himaláje či Stredozemie.
Tieto oblasti sú totiž zvyšky platní, ktoré kedysi existovali na zemskom povrchu, ale dnes ich zväčša pohlcuje zemský plášť. Nový model ich zahŕňa všetky.
Mohlo by vás zaujímať
Sieť húb prepája celú planétu. Vedci ju zmapovali a výsledky ich šokovali
Holandsko vedľa Perzského zálivu
Rekonštrukcia daného miesta prebieha v dvoch krokoch. Najprv nástroj „rozvinie“ horské pásma, aby bolo vidieť, ako sa tektonické platne pohybovali voči sebe navzájom.
Potom sa určí presná zemepisná šírka týchto platní analýzou magnetických minerálov, ktoré sa zachytili v prastarých horninách. Keďže uhol zemského magnetického poľa sa mení od pólov k rovníku, tieto minerály fungujú ako prehistorické GPS.
Praktický príklad tohto nástroja ponúkajú aj samotní holandskí vedci. Skúmajú 245 miliónov rokov staré geologické útvary v Holandsku, ktoré nasvedčujú tomu, že tamojšie podnebie bolo kedysi podobné dnešnému Perzskému zálivu. Bola to púšť hneď vedľa tropického mora.
Vďaka tomuto nástroju sa potvrdilo, že príčinou zmeny podnebia v Holandsku nebola dramatická globálna klimatická zmena, ale prostá skutočnosť: Holandsko sa vtedy nachádzalo na rovnakej zemepisnej šírke ako dnešný Perzský záliv.
Mohlo by vás zaujímať
Ako veľmi zapáchalo z tlamy tyranosaura?
Užitočný aj zábavný nástroj
Nástroj má aj praktické vedecké využitie. Paleoklimatológovia, ktorí rekonštruujú staroveké podnebie zo vzoriek hornín, musia vedieť, kde sa tieto horniny v danom čase nachádzali.
Paleontológovia ho zasa môžu využiť na sledovanie toho, ako sa biodiverzita vyvíjala naprieč rôznymi klimatickými pásmami a ako rôzne druhy reagovali na pradávne masové vymierania.
V budúcnosti plánujú vedci rozšíriť model až po kambrickú explóziu života pred 550 miliónmi rokov. Zatiaľ si môžete na paleolatitude.org overiť, kde bola Trnava, Žilina či Poprad v čase, keď chodili po Zemi prvé dinosaury.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
