Mačka

Majsterka v odpočúvaní

Skvelý sluch si zvyčajne spájame so psami, mačky však vnímajú oveľa väčší rozsah zvukov. Dokážu zachytiť frekvencie od 55 Hz do 79 kHz, teda desať a pol oktávy. Psí rozsah je limitovaný – zachytávajú frekvencie od 67 Hz do 44 kHz, teda zhruba deväť oktáv. My ľudia sme trochu pozadu s relatívne slabým rozsahom od 31 Hz do 18 kHz. U mačiek sa ich vynikajúci sluch vyvinul pravdepodobne preto, aby im pomohol pri love. Mnohé hlodavce totiž komunikujú prostredníctvom ultrazvuku, ktorý je ďaleko za rozsahom ľudského sluchu.

Mačaciemu sluchu napomáhajú veľké kužeľovité ušnice, ktoré sa vďaka tridsiatim skupinám svalov dokážu otáčať až o 180 stupňov. To znamená, že mačky môžu svoje uši natáčať, aby prichádzajúci zvuk zosilnili, a vedia určiť aj smer, z ktorého prichádza.

Mačacie uši však neznamenajú len dobré správy. Väčšina bielych, modrookých domácich mačiek je hluchá, pretože gén, ktorý určuje ich farbu očí a srsti, je zodpovedný aj za degeneráciu vnútorného ucha mačky. Dominancia ostatných génov však nie je úplná, preto nie všetky takéto mačky sú hluché.

Pes

Čuchový génius

Každý pes sa riadi svojím nosom – značnú časť jeho sveta tvoria práve čuchové vnemy. Aj ten najslabší závan dokáže zachytiť povrchom vlhkého ňufáka a vnútorné receptory potom vôňu analyzujú. Na mozog psa sú napojené dve veľké štruktúry, tzv. čuchové žiarovky, ktoré umožňujú spracovať prichádzajúce pachy – práve tu sa nachádzajú bunky receptorov.

Ľudia majú čuchové „žiarovky“ tiež, no tie psie sú vzhľadom na veľkosť ich mozgu zhruba 40-krát väčšie a v priemere ukrývajú 125 až 220 miliónov receptorov. Policajné a lovecké psy ich majú až takmer 300 miliónov.

Niet sa preto čo čudovať, že psy dokážu rozoznať chemické roztoky v pomere 1 až 2 k triliónu. Ako sa ukazuje, psovité šelmy dokážu z dychu rozoznať rakovinu pľúc a z moču pacienta zase rakovinu prostaty. Keďže však ani netušia, že máme o takéto informácie záujem, pokúšame sa napodobniť túto ich schopnosť prostredníctvom prístrojov.

Modlivka

Hmyz s užitočným 3D videním

Domestikovaná modlivka trávi väčšinu svojho času v teráriu. Aj skúseného chovateľa však môže prekvapiť fakt, že tento druh hmyzu dokáže rozoznať pohyb do vzdialenosti až 18 metrov.

V skutočnosti sú modlivky jediné známe bezstavovce, ktoré majú trojrozmerné videnie, vďaka ktorému dokážu odhadovať vzdialenosti. Táto výsada zvyčajne patrí dravým cicavcom.

Je takmer nemožné priblížiť sa k modlivke nepozorovane, pretože tento hmyz dokáže otáčať hlavu o celých 180 stupňov prostredníctvom ohybného kĺbu medzi hlavou a hrudníkom. Navyše, videnie modlivky pokrýva celých 300 stupňov vďaka dvom polguľovitým zloženým očiam, ktoré pozostávajú z desiatok tisíc samostatných šošoviek nazývaných ommatidia. Ľudské oko má oproti tomu len jednu.

Oči modlivky menia farbu podľa okolitého svetla. Nemajú zreničky, hoci by mohlo zdať, že sú na vás upreté. Ide o optickú ilúziu spôsobenú odrazom svetla od zloženej štruktúry oka.

Činčila

Majster fúzatej detekcie

Činčily sú dobre známe pre svoju hustú mäkkú srsť. Zrejme najviac pozoruhodné sú však ich hmatové fúzy, ktoré rastú až do tretiny dĺžky ich tela a nahrádzajú nedostatočne vyvinutý zrak. Tieto špecifické chlpy vytvárajú okolo nosa a úst činčily hustú hmatovú sieť a od ostatnej srsti sa neodlišujú len svojím vzhľadom.

Každý fúz vyrastá zo špeciálnej cibuľky, vo vnútri ktorej sa nachádza sto až dvesto nervových buniek. Tieto sú napojené na ešte väčší počet zmyslových receptorov, ktoré reagujú na tlak alebo pokrivenie. Sú schopné odhaliť aj celkom drobné odchýlky vo fúzoch, preto sú tieto receptory najvýkonnejším hmatovým orgánom činčily.

Keďže činčily žijú v tmavých norách, hmatové fúzy kompenzujú ich slabý zrak. Pomocou nich si hľadajú potravu a posudzujú aj to, či sa dokážu nejakým otvorom prepchať alebo nie.

Jašterica

Plaz s výnimočnou chuťou

V závislosti od druhu plaza môže byť jeho jazyk mäsitý a krátky alebo dlhý a rozdvojený, funkcia však zostáva nezmenená. Vďaka vymršteniu jazyka dokáže plaz zachytiť častice vzduchu a vtlačiť ich do dvoch kupolovitých komôr na podnebí úst, ktoré sú pokryté citlivými bunkami. Tieto bunky čiastočky analyzujú a nervy potom prenesú informáciu priamo do mozgu.

Toto unikátne správanie pomáha plazovi stopovať svoju korisť a chuťou testovať potravu. Samce navyše ochutnávajú feromóny samičiek. Rovnakú techniku využívajú hady, ktoré takto ochutnávajú vzduch. Jazyk niektorých druhov plazov, napríklad chameleónov, dokonca slúži ako zbraň na chytanie koristi.

Cenu za najcitlivejšiu chuť však získava sumec. Táto sladkovodná ryba má zvyčajne okolo 100 000 chuťových pohárikov, pričom my ich máme biednych 10 000. Sumec ich má navyše po celom tele, vďaka čomu dokáže rozoznať korisť aj v tých najkalnejších vodách vo voľnej prírode aj v nádrži.

Zdroj: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock