Klameme? Klamanie je nielen eticky nesprávne, ale dáva mozgu aj poriadne zabrať. Vedieť dobre klamať je však pre ľudí veľkou výhodou.

Pes vám zožral domácu úlohu a nemáte ani potuchy, kto zjedol ten posledný koláčik? Klamanie majú ľudia doslova v povahe, ale netreba sa strachovať – využívame ho takmer všetci. Je to technika, ktorá sa vyvíjala miliardy rokov, takže sa nemusíme cítiť až tak previnilo.

Ľudia sú spoločenské tvory a za túto svoju črtu sa môžu poďakovať svojim obrovským mozgom. Mozog sa u ľudí vyvinul do takých veľkých rozmerov preto, lebo sme potrebovali viac miesta na to, aby sme dokázali úspešne komunikovať s ostatnými a udržiavať svoju spoločenskú skupinu spokojnú.

Toto má veľa výhod. Ak dokážeme vybudovať puto s inými ľuďmi, máme prístup k viacerým zdrojom, pretože naši priatelia a rodina sa s nami podelia o jedlo a príbytok a pomôžu nám, keď to budeme potrebovať. Ale na to, aby sme si udržali tieto tesné sociálne prepojenia, musíme sa niekedy uchýliť ku lži.

Aj história ľudstva naznačuje, že byť dobrým klamárom bolo výhodou – klamanie podporuje spoločenské väzby, a tak má človek väčšiu šancu prežiť a ďalej odovzdávať svoje gény.

Ohýbanie skutočnosti, ťahanie za nos, hranie sa s faktami, rozprávanie rozprávok – akokoľvek to nazveme, klamanie je niečo, čo považuje väčšina jedincov nášho druhu za pomerne jednoduchý úkon.

Aj keď sa klamanie považuje za eticky nesprávne, v skutočnosti sa vyvinulo ako spôsob, ako „vyladiť“ spoločenské správanie a posilniť naše vzťahy. Povedali ste niekedy kamarátke, že večera, ktorú pre vás uvarila, bola skutočne úžasná, aj keď to nebola až tak úplne pravda?

Polygrafy alebo detektory lži monitorujú rýchlosť dýchania, pulz, krvný tlak a potenie testovanej osoby, aby určili, či niekto klame alebo nie. Klamanie je kreatívna činnosť, ale platí, že pre naše mozgy je oveľa ťažšie klamať, ako keby sme jednoducho povedali pravdu.

Nech už máme na klamstvo akýkoľvek dôvod, v mozgu sa nachádzajú tri časti, ktoré potrebujeme na klamanie: predná cingulárna kôra, dorzolaterálna prefrontálna kôra a parietálna kôra. Tieto časti sú aktívnejšie, keď klameme, čo sa dá vidieť na skeneroch funkčnej magnetickej rezonancie.

Ľudia však nie sú jediný druh, ktorý si vyvinul lživé taktiky. Táto schopnosť sa rozšírila aj v kráľovstve zvierat – napríklad opice malpovité vydávajú falošné signály, aby odstrašili starších jedincov od ich potravy. Klame napríklad aj moľa bodkovaná.

Vedci predpokladajú, že klamať sa naučíme ešte oveľa skôr, ako sa naučíme poriadne myslieť. Niektoré výskumy naznačujú, že s klamaním ľudia začínajú už vo veku 6 mesiacov. Deti vo veku od dvoch do troch rokov začínajú hovoriť základné lži – jednoduché klamstvá, ktorými zakrývajú svoje chyby alebo zlé správanie.

Patologické klamanie je termín, ktorý popisuje akt klamania, ktorý je taký prirodzený a inštinktívny, že klamať je pre človeka jednoduchšie, ako hovoriť pravdu. Neurológovia zistili, že v mozgoch patologických klamárov sú isté fyziologické odlišnosti – majú viac bielej mozgovej hmoty a menej sivej mozgovej hmoty.

Zdroj: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock