Ako čítať braillovo písmo

Nevidiaci vďaka nim čítajú knihy, učia sa cudzie jazyky a komunikujú s okolím svetom – maličké vystúpené body im výrazne uľahčujú život.

Braillovo písmo, dotykový čítací systém, ktorý nevidiaci používajú na čítanie, sa nachádza na mnohých miestach a oveľa častejšie, ako by sme si mohli najprv uvedomovať – od bankomatových klávesníc po menu v reštauráciách a dokonca aj na niektorých produktoch v supermarketoch.

Funguje tak, že využíva šest’ vystúpených bodov zoradených do dvoch stĺpcov a troch riadkov, z ktorých vzniká kombinácia znakov. Každá bunka s vystúpenými bodmi odkazuje na písmeno, číslicu, interpunkčné znamienko alebo inú informáciu (napríklad matematický symbol).

Napríklad ľavá horná bodka označuje písmeno a, pravé horné dve bodky označujú písmeno l. Rôzne kombinácie vystúpených bodov v šiestich bodoch v bunke vytvárajú abecedu aj čísla a ďalšie znaky pre celý jazyk.

Existujú dôvody, prečo sa nevidiaci môžu naučiť čítať, a to aj individuálne písmená abecedy alebo ako naučené frázy či skupiny písmen, napríklad slová alebo vety.

Texty zapísané v Braillovom písme sa vytvárajú špicatým hrotom, ktorý sa vtláča do listu hrubého papiera alebo špeciálnej prúžkovej tabuľky, a sú na druhej strane vytvorené vystúpenými bodmi. To sa robí pomocou vylakovacích strojov na tlač alebo publikácií alebo strojom určeným špecificky na vytváranie takýchto bodov, ako napríklad bodový písací stroj. Braillovo písmo sa vytvára každú bodku na inej strane papiera.

Braillovo písmo využívajú nevidiaci alebo slabozrakí na čítanie aj písanie.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je 36 miliónov ľudí na svete nevidiacich, avšak menej než 10% používa Braillovo písmo pre osobné použitie, väčšina len v podobe audiokníh.

Slovenská Braillova abeceda:

a ⠁ b ⠃ c ⠉ č ⠡ d ⠙ ď ⠹ e ⠑ f ⠋ g ⠛ h ⠓ ch ⠣ i ⠊ j ⠚ k ⠅ l ⠇ ľ ⠷ m ⠍ n ⠝ ň ⠽ o ⠕ p ⠏ q ⠟ r ⠗ s ⠎ š ⠮ t ⠞ ť ⠾ u ⠥ v ⠧ w ⠺ x ⠭ y ⠽ z ⠵ ž ⠯

NOČNÝ ZAPISOVAČ

Aj keď Braillovo písmo nesie meno po mužovi, ktorý ho vytvoril, nebol to on, kto ako prvý vyniesol zvýšené body na písanie a čítanie. Začiatkom 19. storočia vynašiel francúzsky dôstojník delostrelectva Charles Barbier de la Serre techniku nočného písania, ktorou mohli vojaci v noci komunikovať pomocou správ, ktoré si prečítali dotykom.

Jeho systém využíval 12-bodové bunky, ale jeho nevýhodou bolo, že pomocou jediného dotyku sa nedali pocítiť všetky body bunky. Barbier neskôr svoj vynález svojím systémom na Kráľovskej škole pre nevidiacich mládež v Paríži a práve tam ho naučil aj jeho 12-ročný študent Louis Braille, ktorý písmo nielenže vylepšil a vytvoril moderné, šesťbodový vzorec.

Delostrelecký dôstojník Charles Barbier ako prvý vytvoril správy, ktoré sa dali čítať dotykom.

AKO NEVIDIACI ČÍTAJÚ DIGITÁLNY TEXT

Aj keď tradičné Braillovo písmo nevidiaci stále využívajú, digitálna revolúcia zmenila aj ich návyky. Viaceré spoločnosti vytvorili tzv. obnovovacie Braillovo písmo, teda elektronické Braillove čítačky. Buď digitálne informácie prekonvertujú na Braillovo písmo.

Tieto zariadenia prekladajú digitálny text a prezentujú ho ako Braillovo písmo prostredníctvom série buniek vytvorených posúvajúcimi výstupmi, ktoré sa zoradia do buniek Braillovým písmom. Ako sa čítač posúva ku koncu riadku, výstup sa zmení, aby obnovoval nové riadky, atď.

Aj keď tieto zariadenia ponúkajú riešenie na čítanie digitálneho textu, nie sú bez nevýhod. Zvyčajne sú čítačky veľmi drahé a prekážajú v jednej veci u seba druhou.

Výskumníci z University of Michigan však už navrhli zjednotený dotykový tablet, ktorý by využíval vzduch na vytvorenie každej dotykovej bunky na mechanicom sa rozhraní. Je to projekt, ktorý bol nazývaný po anglicky Holy Braille (Svätý Braille).