Prečo stojí Stonehenge?
Kto postavil tento monument a ako ho ľudia dokázali vztýčiť? Bolo to pohrebisko alebo chrám? Zdá sa, že Stonehenge ukrýva viac otázok ako odpovedí. N
Každá inovácia má svoj dôvod. Aj to, prečo ľudia tak radikálne vymenili svoje nástroje za iné, sa konečne dočkalo vysvetlenia.
Praľudia v oblasti východného Stredomoria používali viac ako milión rokov rovnaké masívne kamenné nástroje – ťažké sekery, sekáče, kamenné gule. Potom pred zhruba 200 000 rokmi tieto nástroje takmer úplne zmizli. Nová štúdia teraz odhaľuje prečo.
Viac ako milión rokov používali praľudia v oblasti Levanta (dnešný Cyprus, Sýria, Libanon a ďalšie krajiny) ťažké nástroje ako masívne sekery a kamenné gule. Využívali ich na dôležité úlohy vrátane lovu a spracovania zvierat.
Potom, pred zhruba 200 000 rokmi, ťažké nástroje z fosílnych záznamov takmer úplne vymizli. Počet ľahších nástrojov však vzrástol – k nim patrili čepele, oštepy a rôzne škrabky.
Tím výskumníkov z Telavivskej univerzity na čele s Vladом Litovom analyzoval archeologické nálezy zo 43 paleolitických lokalít v Levante a hľadal súvislosť medzi zmenami nástrojov a v dostupnosti zveri. Výsledky boli jednoznačné.
Hľadajú druhú sfingu. Mohla by existovať?
Po roku 200 000 pred n. l., keď ťažká technológia zmizla zo záznamu, nastal výrazný pokles výskytu obrovských bylinožravcov s hmotnosťou nad 1 000 kilogramov. Zároveň vzrástla prítomnosť a dostupnosť menšej koristi aj sofistikovanejších malých nástrojov.
Inými slovami: keď vyhynuli obri, dávni príbuzní dnešných slonov, hrochov a nosorožcov, ľudia jednoducho prestali potrebovať nástroje na ich spracovanie.
„Zánik ťažkých nástrojov sa zhodoval s výrazným poklesom relatívne bohatého výskytu obrovských bylinožravcov. Keďže väčšie zvieratá sa stávali vzácnejšími, nebolo potrebné mať nástroje na stiahnutie z kože obrovských mŕtvol a lámanie ťažkých kostí. Namiesto toho boli pre menšiu korisť vhodnejšie ľahšie nástroje ako ostré oštepy a čepele,“ uvádzajú autori štúdie.
Čo vás čaká v najnovšej Pravdivej histórii?
Výskum podporuje teóriu, že prechod na lov menšej koristi zohral kľúčovú úlohu pri zvyšovaní kognitívnych schopností raných ľudí. Vyvíjanie lepších spôsobov, ktoré boli vhodné na lov veľkých bylinožravcov, bol rovnako strategický ako neskorší vývoj ľahkých nástrojov.
Stabilita vo výrobe ťažkých nástrojov mohla pretrvávať v iných regiónoch, kde bežná veľká korisť zostala dostupná dlhšie. To vysvetľuje, prečo sa zmeny v rôznych častiach sveta udiali v rôznom čase.
Príbeh je teda jasný: praľudia neboli inovatívni preto, lebo boli múdrejší. Boli inovatívni preto, lebo museli byť.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock