Domorodí obyvatelia amazonského pralesa objavili pred tisíckami rokov spôsob, ako premeniť neplodnú tropickú pôdu na jednu z najúrodnejších na svete. Teraz sa navyše ukazuje, že popritom vyriešili aj problém, s ktorým sa súčasné ľudstvo trápi dodnes – ukladanie uhlíka.

Väčšina pôdy v amazonskom dažďovom pralese je až nečakane slabá a bez živín a nie je vhodná na poľnohospodárstvo. Silné dažde z nej totiž vyplavujú živiny a zanechávajú za sebou okyslenú červenú pôdu, ktorá je pre rastliny miestami až toxická.

A predsa – na mnohých miestach sa objavujú tmavé, mimoriadne úrodné oblasti, ktoré oproti okoliu vyčnievajú ako prírodná anomália.

Mohlo by vás zaujímať

Iné športy

12. januára 2022

Cesty nielen k tatranským plesám. Hlavné východiskové body pre tatranské túry.

Černozem plná živín

Terra preta znamená v portugalčine doslova „čierna zem“. Je to typ veľmi tmavej, úrodnej pôdy v povodí rieky Amazonky, akú často vytvárajú ľudia. Za svoju charakteristickú čiernu farbu vďačí zvyškom dreveného uhlia. Vznikla tak, že ľudia pridávali do slabej, neúrodnej pôdy zmes uhlia, kostí, črepín, kompostu a hnoja.

Dlho nebolo jasné, ako táto pôda vznikla. Dnes prevláda názor, že domorodí farmári tmavú zem zámerne vytvárali. Poukazuje to na fakt, akú veľkú hodnotu môžu mať tradičné poznatky pri udržateľnom obhospodarovaní dažďového pralesa.

Kľúčovým prvkom je tu biouhlík. Je to materiál podobný drevenému uhliu, ktorý vzniká spaľovaním biomasy pri nízkom obsahu kyslíka. Výskum ukázal, že biouhlík je mimoriadne stabilná forma uhlíka, ktorú možno v pôde viazať na stovky rokov. Dokazuje to práve pôda terra preta. Na rozdiel od bežného organického uhlíka ho totiž nerozložia mikroorganizmy ani ho nevyplaví dážď.

Mohlo by vás zaujímať

Cestovanie

13. decembra 2021

Polilimnio vodopády – skrytý poklad Peloponézu

Lepšia pôda, viac zachyteného dusíka

Výsledné čísla sú pritom úžasne pôsobivé. Ak by ľudstvo nahradilo bežné spaľovanie biomasy jej zuhoľnatením, mohlo by to každý rok pohltiť až 12 % všetkých uhlíkových emisií, ktoré vyprodukuje človek.

Takáto pôda obohatená biouhlíkom zároveň výrazne lepšie zadržiava živiny a vlhkosť. Rastliny pestované v pôde, ktorá je obohatená biouhlíkom, dokážu prijať až štyrikrát viac dusíka než rastliny rastúce v bežnej pôde.

Kým okolité pôdy potrebujú neustálu starostlivosť a striedanie plodín, terra preta sa v niektorých oblastiach obnovuje sama. Každý rok pribúda asi centimeter novej úrodnej vrstvy. Je to živý dôkaz toho, že starovekí obyvatelia amazonského dažďového lesa vyvinuli techniku, ktorá prekonáva stáročia.

Vedci a startupy po celom svete sa inšpirujú týmto poznatkom a skúmajú, ako biouhlík vo veľkom meradle zaradiť do moderného poľnohospodárstva aj klimatických stratégií.

Odpoveď na jeden z najväčších problémov súčasnosti tak možno číha v tisíce rokov starej múdrosti amazonského pralesa.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock