Prečo snívame a máme nočné mory?

Ľudský druh sa od ostatných živých bytostí na Zemi odlišuje mnohými unikátnymi vlastnosťami, od chôdze na dvoch končatinách až po schopnosť rozprávať či tvoriť hudbu. Vedci pôsobivo napredujú a robia veľké pokroky v poznávaní faktov, prečo počítame, ako čítame alebo prečo chodíme po dvoch, ale zatiaľ sa nedokázali zhodnúť v tom, prečo snívame.

Existuje viacero teórií, prečo v spánku vidíme rôzne „príbehy“. Môže ísť o upevňovanie pamäti, emocionálne spracovávanie zážit- kov a poznatkov či o jednoduché udržiavanie stabilnej teploty tela počas spánku.

Na to, že je to taká prirodzená súčasť života každého človeka, vieme toho o snívaní stále prekvapivo málo. Snaha dozvedieť sa, čo sa tu deje, je preto úžasnou vedeckou detektívkou a možnosti, čo by sme mohli v budúcnosti zistiť, sú ešte fascinujúcejšie.

Niet pochýb o tom, že žiadny vedec alebo filozof nemal väčší vplyv na naše poznatky o snívaní ako Sigmund Freud. „Interpretácia snov je kráľovskou cestou k poznaniu nevedomých aktivít mysle,“ napísal. Freud veril, že sny sú výsledkom podvedomého posielania zašifrovaných správ mysle. Tie odhaľujú nádeje a obavy, ktoré potláčame počas bdenia, pretože sa snažíme poprieť svoje živočíšne inštinkty, násilné impulzy a sexuálne túžby.

Freudova kariéra prekypovala myšlienkami, ktoré sú dnes hodné zosmiešnenia. Napísal napríklad ódu na kokaín Uber Coca (1884) a jeho analýza ženského mozgu bola priam povestná svojou mizogýniou, odporom k ženám.

Avšak jeho teórie o význame snívania zostávajú veľmi populárne, pretože sa zdá, že dávajú akýsi intuitívny zmysel. Je možné, že ak sa snažíme vyhnúť flirtovaniu so ženatým kamarátom/ vydatou priateľkou alebo odolávame stresu v práci, naša myseľ si vždy akosi nájde spôsob, ako vyventilovať skutočné pocity?

MODERNÉ PRÍSTUPY

Aj keď sú Freudove názory populárne, väčšina vedcov je dnes presvedčená, že ich podporuje len málo dôkazov. Neurologický výskum za posledných 60 rokov, používanie čoraz vyspelejších lekárskych prístrojov a pozorné psychologické vyšetrovacie metódy nám poskytujú lepšie stopy v pátraní za poslaním snov.

Výskumníci dnes privádzajú ľudí do laboratórií a skúmajú ich sondami na elektroencefalogram (EEG), ktorými sa meria elektrická aktivita mozgu, prípadne spiacich monitorujú skenermi magnetickej rezonancie (MRI), aby odmerali prietok krvi v rozličných častiach mozgu počas spánku.

Tým, že ich zobudia v rôznych štádiách spánku a pýtajú sa, či sa im niečo snívalo a o čom ich sny boli, dokážu lepšie porozumieť tomu, čo sa deje, keď svoju myseľ veľmi neovládame.

V 70. rokoch sa objavila teória tzv. aktivačnej syntézy, podľa ktorej „vidíme“ veci, zatiaľ čo spíme, pretože naše oči sa hýbu. Je zaujímavé, že všetky naše svaly v tele sú počas spánku uvoľnené okrem očných svalov.

Výskumníci si mysleli, že zvláštne „behanie“ očí, ktoré nastáva, keď sa nachádzame v štádiu spánku známom ako REM (z angl. Rapid Eye Movement – rýchle pohyby oka), vedie mozog k tomu, aby sa pokúsil a dal tomu pohybu zmysel, aby akosi „maľoval očami“.

Ale výskumníci odvtedy objavili, že zatiaľ čo väčšina snívania nastáva vo fáze REM, k snívaniu dochádza
aj mimo týchto fáz. K tomuto poznaniu sa ešte pridal fakt, že v prípade, že prežívame viac fáz REM počas spánku, zvyšuje sa prepojenie medzi časťami mozgu, ktoré spracúvajú vizuálne informácie.

Tieto poznatky pridali váhu teórii o tom, že funkcia snívania je skôr mechanická, nie psychologická. Je teda možné, že akt snívania nemá v emocionálnom zmysle význam, ako sa domnieval Freud, ale jeho význam je výlučne fyziologický. Mozog jednoducho preraďuje ozubené kolieska, aby zostali dobre namazané.

A nakoniec sa objavili aj teórie, že úlohou snívania je „metabolicko-kalorická rovnováha“ (že mozog jednoducho zostáva aktívny, aby využil svoju energiu) alebo „imunitná nedostatočnosť“ (oddych pomáha telu zostať silným a bojovať s baktériami).