Solárne panely na vode vyrábajú o 12 % viac elektriny než na súši
Vedci porovnali rovnako veľké solárne farmy – jednu na súši, druhú na mori. Výsledok prekvapil: morská farma vyrobí o 12 % viac elektriny a emisie CO
AI agent nie je len lepší chatbot. Kým bežný chatbot najmä odpovedá na otázky, AI agent dostane úlohu a snaží sa ju posunúť k výsledku.
Vie si dohľadať informácie, spojiť ich z viacerých miest a podľa nastavených pravidiel pripraviť alebo vykonať ďalší krok.
Pre firmy je to zaujímavé preto, že AI agent nemusí pomáhať len s písaním textov. Môže sa zapojiť do opakovaných úloh, ktoré dnes zamestnancom zaberajú čas — napríklad pri spracovaní požiadaviek, hľadaní dokumentov alebo kontrole údajov.
Rozdiel medzi chatbotom, asistentom a agentom je najmä v tom, čo od nich očakávame. Chatbot odpovedá. Asistent pomáha s konkrétnou činnosťou, napríklad s formuláciou e-mailu. Agent sa snaží riešiť úlohu ako celok.
Ak sa napríklad zákazník pýta na stav objednávky, chatbot mu môže vysvetliť, kde informáciu nájde. Asistent pomôže pripraviť odpoveď. Agent by mal vedieť objednávku vyhľadať, overiť jej stav v systéme a pripraviť ďalší krok. Nie je teda automaticky „múdrejší“, ale má širšiu úlohu.
Keď AI pomáha útočníkom: ako chrániť mobilné zariadenia v novej ére hrozieb
AI agent stojí na jazykovom modeli, ktorý rozumie zadaniu. Aby však vedel robiť viac než len odpovedať, potrebuje aj prístup k informáciám a nástrojom. Môže ísť napríklad o interné dokumenty, databázy, CRM systém, helpdesk alebo firemné workflow.
Zjednodušene sa dá povedať, že agent dostane úlohu, dohľadá si potrebné informácie, vyhodnotí ďalší krok a pripraví výstup. V niektorých prípadoch môže aj niečo vykonať — napríklad založiť ticket, vytiahnuť údaje z dokumentu alebo pripraviť návrh odpovede. Vždy však záleží na tom, aké oprávnenia mu firma nastaví.
Najväčší zmysel má AI agent tam, kde sa opakujú podobné úlohy a zároveň nejde len o jednoduché kliknutie podľa pevného návodu. Typickým príkladom je helpdesk. Zamestnanec nahlási problém, agent si vypýta chýbajúce informácie, pozrie sa do znalostnej bázy, zaradí požiadavku a pripraví ticket pre správny tím.
Podobne môže pomôcť v HR, kde sa často opakujú otázky o dovolenkách, onboardingu alebo interných pravidlách. Agent vie zamestnanca nasmerovať, vyhľadať správny dokument alebo pripraviť odpoveď pre HR tím.
Vo financiách sa môže uplatniť napríklad pri faktúrach. Vie z dokumentu vytiahnuť údaje, porovnať ich so záznamami v systéme a upozorniť na nezrovnalosti. Ak je všetko v poriadku, proces sa môže posunúť ďalej. Ak nie, rozhodnutie zostane na človeku.

Najlepšie je nezačínať otázkou „kde nasadíme AI agenta“, ale problémom, ktorý chcete vyriešiť. Firma by si mala vybrať jeden konkrétny proces, kde sa opakujú podobné úlohy, ľudia pri nich trávia veľa času a pracuje sa s viacerými zdrojmi informácií.
Rozumným štartom je malý pilot. Jeden tím, jeden proces a jasne určené hranice. Vďaka tomu firma zistí, kde agent reálne šetrí čas, kde robí chyby a kde je potrebná kontrola človeka. Pri prvom nasadení sa viac oplatí opatrnosť než veľké očakávania.
Finančné podvody sú čoraz sofistikovanejšie. Nedajte sa nachytať!
Nie každý problém potrebuje agenta. Ak je proces úplne jednoduchý, pevne daný a bez výnimiek, často stačí bežná automatizácia. Ak firma potrebuje len odpovedať na často kladené otázky, môže byť vhodnejší chatbot alebo kvalitné interné vyhľadávanie.
Agent má zmysel najmä vtedy, keď treba spojiť viac krokov, viac zdrojov informácií a určitú mieru rozhodovania podľa kontextu.
Pri AI agentoch je dôležité nielen to, čo dokážu, ale aj to, kam majú prístup. Ak agent pracuje s internými dokumentmi, zákazníckymi údajmi alebo firemnými systémami, firma musí presne nastaviť, čo môže vidieť a čo smie robiť.
Treba mať jasno v tom, kto mu udeľuje oprávnenia, čo sa zaznamenáva, ktoré kroky môže vykonať samostatne a kde musí rozhodnúť človek. Bez týchto pravidiel sa z užitočného nástroja môže stať riziko.
Viac o tom, ako sa na AI agentov pozerať vo firemnom prostredí, nájdete na stránke Bezpečne vo firme.