Solárna energia sa väčšinou spája s poľami panelov na strechách, farmách alebo v púšťach. Ale čoraz viac krajín obracia svoj zrak k vode. Japonsko, Holandsko, Singapur aj Čína investujú do tzv. plávajúcich fotovoltických systémov. Sú to solárne farmy ukotvené priamo na hladine jazier, zálivov alebo na mori.

Nová štúdia taiwanských vedcov teraz prináša doteraz najkomplexnejšie porovnanie tejto technológie s tradičnými pozemskými systémami. A zdá sa, že výsledky hovoria jednoznačne v prospech vody.

Dve rovnaké farmy, dva rozdielne výsledky

Výskum vykonali Ching-Feng Chen a Shih-Kai Chen z Národnej taipejskej univerzity technológie na Taiwane. Tam je rozšírenie obnoviteľnej energie náročné práve pre obmedzenú rozlohu krajiny a geografické obmedzenia.

Vedci porovnali pozemnú solárnu farmu s výkonom 100 megawatt-peak (MWp) v Changbinskom priemyselnom parku. Jej „súperkou“ bola plávajúca fotovoltická inštalácia s pôvodným výkonom 181 MWp, ktorú na účely porovnania normalizovali na rovnakú kapacitu, akú má pozemná solárna farma.

Tento prístup umožnil pri zhruba rovnakej kapacite systémov priamo porovnať aj výkonnostné ukazovatele. Konkrétne išlo o ukazovatele energetického výnosu, účinnosti a environmentálnych dopadov.

Morský systém vyrobil zhruba 2 047 GWh elektriny v porovnaní s 1 828 GWh inštalácie na pevnine. To predstavuje 12-percentný nárast výkonu. Projekt na mori tiež zabránil vzniku 1,013 milióna metrických ton emisií CO₂. Naproti tomu pozemná farma zabránila vzniku „len“ 0,905 milióna metrických ton emisií.

Prečo more víťazí?

Jedným z dôležitých dôvodov vyššieho výkonu je chladiaci efekt okolitej vody. Solárne panely sú citlivé na teplotu – čím viac sa prehrejú, tým menej efektívne pracujú.

Pozemné panely sa za horúceho dňa môžu zahriať aj na 60 a viac stupňov Celzia. Morská hladina však panely prirodzene ochladzuje a udržiava v optimálnej prevádzkovej teplote.

Vedci pripisujú vyšší výkon prílivovo-odlivovým podmienkam vodného prostredia vrátane chladiacich efektov a periodickému vystaveniu vode. Vietor, ktorý veje nad morskou hladinou, taktiež prispieva k lepšiemu chladeniu panelov než v bezvetrí nad súšou.

Mohlo by vás zaujímať

Technológie

12. mája 2026

Vodná batéria vydrží do 24. storočia a nezaťažuje prírodu. Má len jeden háčik

Priestor bez konkurencie

Okrem vyššieho výkonu majú morské solárne farmy ešte jednu zásadnú výhodu: nepotrebujú pôdu. Pre husto osídlené ostrovy a malé štáty je to rozhodujúci argument. Taiwan, ktorý sa dá svojou veľkosťou porovnať s Holandskom, má väčšinu svojho územia pokrytú horami a farmami. Ale plocha mora je prakticky neobmedzená.

Rovnaká logika platí pre pobrežné krajiny celého sveta. Výskum, ktorý sa zverejnil minulý rok, naznačil, že ak by sa už jedno percento hladiny oceánov pokrylo veternými a solárnymi systémami, do roku 2050 by mohlo uspokojiť takmer 30 % globálneho dopytu po elektrine.

Mohlo by vás zaujímať

História

3. júla 2026

Najrýchlejšia stíhačka mohla lietať rýchlosťou Mach 3,2. Malo to len jeden háčik

Čo ešte stojí v ceste

Technológia má aj svoje problémy, ktoré treba vyriešiť. Morské plávajúce solárne farmy sú v súčasnosti o približne 30 % drahšie ako pozemné inštalácie. Navyše, stále narážajú na technické prekážky – predovšetkým na otázku dlhodobej odolnosti proti morskému prostrediu a náročnosť inštalácie na otvorenom mori.

Holandský pilotný projekt od roku 2019 úspešne odolával vlnám, ktoré dosahovali výšku 10 m. Iná inštalácia pri veternom parku Hollandse Kust Noord však narazila na prevádzkové problémy.

Dlhodobá odolnosť proti búrkam, korózii morskej vody a biologickému znečisteniu preto zostáva otvorenou otázkou.

Štúdia taiwanských vedcov neuvažovala nad dlhodobým opotrebením, ktoré spôsobujú vlny a búrky, čo môže predstavovať zvýšené riziká.

Napriek tomu je smer jasný. Morské solárne farmy vyrábajú viac elektriny, zaberajú menej priestoru a emisie znižujú účinnejšie. Pre svet, ktorý hľadá priestor pre obnoviteľnú energiu, môže byť odpoveď priamo pri pobreží.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock