5 vecí o ľudskom tele, ktoré nevieme vysvetliť

Napriek obrovskému pokroku v medicíne nás vie ľudské telo stále niečím zaskočiť. Prečo spíme? A načo nám je slepé črevo?
1. PREČO SME VÄČŠINOU PRAVÁCI?
Asi 90 % ľudí je pravorukých a nikto nevie prečo. Určite tu zohrávajú úlohu aj kultúrne aspekty, avšak rozdiel vzniká ešte pred narodením. Deväť z desiatich plodov cmúľa svoj pravý prst.
Najuznávanejšia hypotéza hovorí, že pravorukosť je spojená s rečou. Oblasť reči spracúva u väčšiny ľudí ľavá mozgová hemisféra – časť mozgu zodpovedná za ovládanie pravej strany tela.
Reč sa teda mohla vyvinúť z gest rúk alebo preto, že mať blízko pri sebe dve zložité centrá mozgu je jednoducho efektívnejšie. Ale prečo sa centrum reči vyvinulo na ľavej strane? Na vine mohla byť pradávna náhodná genetická mutácia.

V septembri 2013 vedci objavili potenciálne spojenie medzi génom PCSK6 a pravorukosťou, ale krátko nato ho vyvrátil iný výskum za účasti takmer 4 000 dvojčiat. Nenašiel sa žiaden silný genetický podklad pre takéto spojenie génu a pravorukosti.
Výskumníci z Kansaskej univerzity našli stopy po opotrebovaní zubov predovšetkým na pravej strane, ktoré naznačujú, že pravekí ľudia boli taktiež prevažne praváci. Napriek pokračovaniu trendu pravorukosti zostáva pôvod tejto „vlastnosti“ záhadou a vedcom vlastne nezostáva nič iné, len zalamovať rukami.
2. AKO NÁS OKLAME PLACEBO?
Nedávny prieskum ukázal, že vo Veľkej Británii niekedy predpísalo svojim pacientom placebo až 97 % všeobecných lekárov. Placebo je prípravok, ktorý nemá žiaden liečebný účinok a napriek tomu sa zdá, že pomáha.
Výskumy ukazujú, že ak ľuďom oznámite, že dostávajú liek proti bolesti, v mozgu sa aktivuje systém úľavy od bolesti. To znamená, že placebo oklame náš mozog. No výskumy týkajúce sa depresie zasa zistili, že placebo aktivuje inú časť mozgu ako skutočná liečba, takže to, ako placebo vlastne funguje, zostáva záhadou.

Istá hypotéza hovorí, že placebo účinkuje ako psychický spúšťač imunitného systému, ktorý drobné problémy aktivovať nevedia, pretože by to telo stálo priveľa energie. Výskum na sibírskych škrečkoch napríklad zistil, že mali väčšiu šancu poraziť slabé infekcie vtedy, keď svetlá v ich klietkach simulovali leto (obdobie dostatku zdrojov), než keď simulovali zimu.
3. PREČO SPÍME?
Ľudia prespia tretinu života, vedci však nevedia prečo. Kedysi prevažoval názor, že spíme preto, aby sme ušetrili energiu, no počas osemhodinového spánku ušetríme dokopy len asi 45 kalórií.
Predpokladá sa, že zo spánku najviac profituje mozog, pretože REM fáza spánku je spájaná s „upratávaním“ spomienok. Nedostatok spánku znižuje výkon pri duševných úlohách, môže viesť k halucináciám a dokonca k smrti.

V októbri 2013 skupina vedcov zistila, že u myší sa počas spánku presúva mozgom oveľa viac mozgomiešneho moku, ktorý z neho Kniha. odstraňuje toxíny. To znamená, že spánok zrejme „očisťuje“ náš mozog.
4. PREČO ZÍVAME?
Táto otázka vyvolala (primerane samotnému javu) nezáujem výskumníkov. Prevažoval totiž názor, že zívame, aby sme doplnili kyslík, keď sa nám spomalí dýchanie pri únave alebo nude. No experimenty vykonané na Baltimorskej univerzite ukázali, že hladina kyslíka na zívanie nevplýva.
Niektorí vedci si dnes myslia, že zívaním ochladzujeme mozog. Tím z Newyorskej univerzity v Albany zistil, že keď si ľudia ochladia čelo, zívanie sa zastaví, a že v zime, keď je chladnejšie, zívame menej.
Spolu so zvýšeným prietokom krvi do mozgu nám ochladzovanie pomáha udržať bdelosť, takže zívame možno preto, aby sme sa viac prebrali.
To by mohlo vysvetliť, prečo výsadkári pred výskokom zívajú a prečo je zívanie také nákazlivé – môže pomáhať skupinám zvierat, aby si bdelosť udržali všetci ich členovia. Tento impulz dokonca prekonáva medzidruhovú bariéru – ľudia vedia vyvolať zívanie u psov či šimpanzov.
5. NAČO NÁM JE SLEPÉ ČREVO?
Väčšina ľudí si existenciu slepého čreva uvedomí až vtedy, keď sa zapáli a je nutné ho vyoperovať. Pôvodne si vedci mysleli, že našim predkom slúžilo slepé črevo na to, aby im pomáhalo tráviť rastlinnú potravu. Skutočný účel 11 centimetrového výbežku hrubého čreva však zostáva záhadou.
Najuznávanejšiu hypotézu priniesol v roku 2007 výskum vedcov z Dukovej univerzity v Severnej Karolíne. Podľa nich je slepé črevo ideálnym útočiskom pre „dobré“ baktérie. Tie v ňom bez ujmy prežijú niektoré ochorenia tela a následne sa znovu rozšíria v našom tráviacom trakte.

V rozvinutých krajinách s vyspelým zdravotníctvom je slepé črevo takmer úplne zbytočné. Avšak v častiach Afriky, kde ľudia nemajú prístup k modernej zdravotnej starostlivosti, hrá stále dôležitú úlohu a k jeho zápalom dochádza menej často než napríklad v USA.
V týchto menej rozvinutých krajinách je slepé črevo akousi Noemovou archou pre prospešné baktérie.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock