Ešte čudnejšie, ako sme si mysleli. Prstence Uránu sú farebné
Jeden prstenec je modrý, druhý červený. Sú síce hneď vedľa seba, ale z úplne iného sveta. Urán opäť dokázal, že vie prekvapiť.
Pre klenotníka sú škvrnky vo vnútri diamantu nepríjemnosť, ktorá znižuje hodnotu drahokamu. Pre geológa sú to však okná do vnútra Zeme. Jeden diamant takto prepísal kapitolu o chémii zemského plášťa.
Botswanský lom Orapa patrí k najväčším diamantovým lomom na svete. Baníci tam ešte v 80. rokoch našli nedokonalý zelenkastý diamant, ale rýchlo zostali sklamaní. Zelenkastý kameň bol popretkávaný malými čiernymi škvrnkami – inklúziami. Pre geológov sa však tieto škvrnky ukázali byť o desaťročia neskôr vzácnejším pokladom ako samotný diamant.
Pomocou röntgenovej analýzy a hmotnostnej spektroskopie vedci potvrdili, že tieto nedokonalosti sú minerály zo spodnej časti zemského plášťa. A ide o látku, ktorá nebola nikdy predtým identifikovaná v prirodzenej vzorke.
Tento minerál zvyčajne vzniká len pri extrémnom tlaku a teplote. Táto konkrétna vzorka vznikla zrejme v hĺbke 660 až 900 km pod povrchom.
Adrenalin Film Festival vyráža na turné po Slovensku!
Minerál, ktorý sa v diamante našiel, bol kremičitan vápenatý (CaSiO₃) perovskitového typu. Potvrdil tak dávne teórie o jeho existencii.
Vedci ho dokázali vyrobiť umelo v laboratóriu, ale aj na to potrebovali 20 gigapascalov tlaku, čo zodpovedá takmer 200 000-násobku atmosférického tlaku. Keď však minerál z umelého prostredia vybrali, okamžite sa rozpadol.
Mineralóg Oliver Tschauner z Nevadskej univerzity v Las Vegas ho nazval „davemaoite“ na počesť geológa Ho-Kwanga Maa. Ten mal prezývku Dave a bol priekopník experimentov, pri ktorých sa simulujú tlaky zemského plášťa.
Keď vedci rozlomili diamantové puzdro, minerál zostal niekoľko sekúnd neporušený. Potom ho pod mikroskopom pozorovali, ako sa rozpína, napúča a mení na sklo.
Čo by sa stalo, ak by vybuchol supervulkán v Yellowstone?
Objav davemaoitu nám odhaľuje aj to, kde sídlia niektoré zdroje tepla hlboko v Zemi. Hoci ide o kremičitan vápenatý, do jeho kryštalickej štruktúry sa dostávajú aj vzácne zeminy a rôzne prvky vrátane rádioaktívnych – uránu, tória a draslíka.
O týchto rádioaktívnych prvkoch sa dlho predpokladalo, že sú zdroj asi tretiny tepla, ktoré cirkuluje v spodnom plášti Zeme.
Vedci sa domnievajú, že davemaoite zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní tepelných tokov v zemskom plášti. To zasa poháňa procesy, ako je pohyb tektonických dosiek, ktoré pretvárajú zemskú pevninu.
Diamant – najtvrdší prírodný materiál na Zemi – sa teda ukázal ako najlepší geologický kuriér v histórii vedy. Vzorka dovezená z hĺbky takmer tisíc kilometrov, ktorú baníci ignorovali pre jej „nedostatky“, zmenila naše chápanie toho, z čoho je Zem vnútri skutočne vytvorená.
Text: Zázračná planéta
Foto: Aaron Celestian/Los Angeles County Natural History Museum