Urán je zvláštna planéta. Rotuje na boku, má tmavé, takmer neviditeľné prstence a ľudia sa ním doteraz veľmi nezaoberali. Teraz však naň namierili tri najvýkonnejšie ďalekohľady súčasnosti a to, čo objavili, prekvapilo aj skúsených astronómov.

Saturn má prstence, ktoré si nemožno nevšimnúť. Ale prstence Uránu sú takmer neviditeľné. Túto siedmu planétu slnečnej sústavy pritom obklopuje až trinásť prstencov. Sú úzke, tmavé a dajú sa pozorovať len mimoriadne ťažko. 

Dva z nich sú označené gréckymi písmenami mí (μ) a ný (ν). Patria k vonkajším a rozhodne najzáhadnejším prstencom Uránu. 

Modrý ľad a červený prach

Na prstence Uránu sa zameral tím astronómov pod vedením Imke de Pater z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Vedci zostavili pomocou dát z observatória Keck na Havaji, z Hubblovho vesmírneho teleskopu a y Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba prvé kompletné spektrum odrazeného slnečného svetla z oboch prstencov. Výsledky odhalili prekvapivý kontrast. 

Zistilo sa, že prstenec mí je modrastý a tvorí ho vodný ľad. Za svoju existenciu vďačí malému mesiacu Mab. To je malá ľadová guľa s priemerom len 12 kilometrov, ktorá krúži priamo v rámci prstenca. Keď do Mabu narazia mikrometeority, vyrážajú z neho drobné ľadové zrniečka, ktoré prstenec neustále dopĺňajú.

Prstenec ný je iný. Pozostáva z kamenistého materiálu, ktorý je zmiešaný s 10 až 15 percentami organických zlúčenín bohatých na uhlík. Tie sa bežne vyskytujú vo vonkajšej časti slnečnej sústavy. Tento materiál pravdepodobne pochádza z dopadu mikrometeoritov na doteraz neobjavené kamenisté miniatúrne mesiace v okolí. 

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

15. marca 2025

Vek vesmíru: Ako vieme, že má 13,7 miliardy rokov?

Skryté mesiace čakajú na objav

Práve prstenec ný naznačuje niečo vzrušujúce. Prach z prstenca rýchlo uniká do vesmíru a musí sa tak neustále dopĺňať. Takýto nepretržitý tok prachu by mohol pochádzať z pravidelných zrážok mikrometeoritov s jedným alebo viacerými doteraz neobjavenými mesiacmi Uránu. Ak teda existujú, vedci o nich zatiaľ nevedia. 

Záhad pritom pribúda. Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba zachytil v roku 2025 zrejme nový mesiac S/2025 U1 s priemerom len asi 10 kilometrov. To naznačuje, že v okolí Uránu sa môžu skrývať aj ďalšie neobjavené telesá. 

Mohlo by vás zaujímať

Planéta Zem

15. marca 2025

Vek vesmíru: Ako vieme, že má 13,7 miliardy rokov?

Urán potrebuje vlastnú misiu

Odpovede na tieto otázky však neprídu z diaľky. „Predpokladám, že budeme potrebovať detailné snímky, ktoré bude musieť dodať budúca kozmická misia k Uránu,“ uviedol spoluautor štúdie Mark Showalter z Inštitútu SETI. Doteraz preletela okolo planéty jediná medziplanetárna sonda Voyager 2, ale aj to bolo ešte v roku 1986. 

Urán teda čaká na svoju misiu už štyri desaťročia. A čím dlhšie čakáme, tým viac tajomstiev sa tam hromadí.

Text: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock