Prečo ľudia nemajú chvost?
Chvost má mnoho zvierat na svete vrátane opíc. Prečo oň prišiel predok človeka?
Ešte čudnejšie, ako sme si mysleli. Prstence Uránu sú farebné
Jeden prstenec je modrý, druhý červený. Sú síce hneď vedľa seba, ale z úplne iného sveta. Urán opäť dokázal, že vie prekvapiť.
00:00
00:00
Urán je zvláštna planéta. Rotuje na boku, má tmavé, takmer neviditeľné prstence a ľudia sa ním doteraz veľmi nezaoberali. Teraz však naň namierili tri najvýkonnejšie ďalekohľady súčasnosti a to, čo objavili, prekvapilo aj skúsených astronómov.
Saturn má prstence, ktoré si nemožno nevšimnúť. Ale prstence Uránu sú takmer neviditeľné. Túto siedmu planétu slnečnej sústavy pritom obklopuje až trinásť prstencov. Sú úzke, tmavé a dajú sa pozorovať len mimoriadne ťažko.
Dva z nich sú označené gréckymi písmenami mí (μ) a ný (ν). Patria k vonkajším a rozhodne najzáhadnejším prstencom Uránu.
Modrý ľad a červený prach
Na prstence Uránu sa zameral tím astronómov pod vedením Imke de Pater z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Vedci zostavili pomocou dát z observatória Keck na Havaji, z Hubblovho vesmírneho teleskopu a y Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba prvé kompletné spektrum odrazeného slnečného svetla z oboch prstencov. Výsledky odhalili prekvapivý kontrast.
Zistilo sa, že prstenec mí je modrastý a tvorí ho vodný ľad. Za svoju existenciu vďačí malému mesiacu Mab. To je malá ľadová guľa s priemerom len 12 kilometrov, ktorá krúži priamo v rámci prstenca. Keď do Mabu narazia mikrometeority, vyrážajú z neho drobné ľadové zrniečka, ktoré prstenec neustále dopĺňajú.
Prstenec ný je iný. Pozostáva z kamenistého materiálu, ktorý je zmiešaný s 10 až 15 percentami organických zlúčenín bohatých na uhlík. Tie sa bežne vyskytujú vo vonkajšej časti slnečnej sústavy. Tento materiál pravdepodobne pochádza z dopadu mikrometeoritov na doteraz neobjavené kamenisté miniatúrne mesiace v okolí.
Mohlo by vás zaujímať
Mesiac Fobos sa čoskoro rozpadne a Mars bude mať prstenec
Skryté mesiace čakajú na objav
Práve prstenec ný naznačuje niečo vzrušujúce. Prach z prstenca rýchlo uniká do vesmíru a musí sa tak neustále dopĺňať. Takýto nepretržitý tok prachu by mohol pochádzať z pravidelných zrážok mikrometeoritov s jedným alebo viacerými doteraz neobjavenými mesiacmi Uránu. Ak teda existujú, vedci o nich zatiaľ nevedia.
Záhad pritom pribúda. Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba zachytil v roku 2025 zrejme nový mesiac S/2025 U1 s priemerom len asi 10 kilometrov. To naznačuje, že v okolí Uránu sa môžu skrývať aj ďalšie neobjavené telesá.
Mohlo by vás zaujímať
Červie diery nie sú portály do iných svetov. Ale prepájajú vesmír
Urán potrebuje vlastnú misiu
Odpovede na tieto otázky však neprídu z diaľky. „Predpokladám, že budeme potrebovať detailné snímky, ktoré bude musieť dodať budúca kozmická misia k Uránu,“ uviedol spoluautor štúdie Mark Showalter z Inštitútu SETI. Doteraz preletela okolo planéty jediná medziplanetárna sonda Voyager 2, ale aj to bolo ešte v roku 1986.
Urán teda čaká na svoju misiu už štyri desaťročia. A čím dlhšie čakáme, tým viac tajomstiev sa tam hromadí.
Text: Zázračná planéta
Foto: Shutterstock
1/1
