DESIVÉ TICHO

Za posledné vyše 2 milióny rokov sa zemskou kôrou Yellowstonu predrali tri obrovské erupcie. Každú z nich pripomína rozsiahla kaldera – kráter v tvare obrovského kotla v zemi. Posledná z týchto troch erupcií vytvorila pred 640 000 rokmi kalderu širokú 70 km.

Vychrlila tisícnásobne viac popola ako erupcia Svätej Heleny v roku 1980. Odvtedy je sopka relatívne pokojná.

Neznamená to však, že by tento vulkán zanikol, to ani zďaleka. Za posledných 14 000 rokov sa pripomína prudkými explóziami pary, ktoré za sebou zanechali 20 kráterov. Vulkanológovia označujú kalderu v Yellowstone za „nepokojnú“.

To znamená, že sa permanentne otriasa malými zemetraseniami, zatiaľ čo kôra stúpa a klesá v dôsledku hýbajúcej sa podzemnej horúcej vody a magmy. Vždy, keď tieto procesy „ožijú“, nasledujú špekulácie
o pravdepodobnosti erupcie.

Nedávno sa zistilo, že pod Yellowstonom sa nachádza niekoľkonásobne väčší objem magmy, a obavy sa iba posilnili. Ale naozaj to zvyšuje možnosť supererupcie? Rozmery rezervoáru sú naozaj ohromné – je takmer 90 km dlhý a 30 km široký.

Tento priestor si však nesmieme predstavovať ako nejakú ucelenú obrovskú puklinu plnú magmy. Ide skôr o objem zemskej masy, z ktorej 6 – 8 % tvoria tekuté bubliny lávy. To však stále znamená približne 3 000 km3 magmy. Ak na povrch vyrazí všetko naraz, explózia zatieni všetky predošlé výbuchy.

Mali by sme si teda začať robiť zásoby jedla? Pravdepodobne nie. „Nič podobné sme ešte zatiaľ nemapovali,“ hovorí Dr. Jamie Farrell, ktorý viedol výskum magmy v Yellowstone na Univerzite v Utahu. Každopádne dodáva: „Je dôležité si uvedomiť, že samotný rezervoár sa už nebude zväčšovať.“

Samotná veľkosť rezervoáru však nemá priamy vplyv ani na to, kedy nastane ďalšia erupcia, ani na to,
či to bude supererupcia. Predošlé udalosti naznačujú, že supererupcia nastáva po 700 000 až 800 000 rokoch od tej predošlej. To znamená, že najbližší výbuch sa môže udiať čoskoro, v rozmedzí 10 000 rokov.