NAJVÄČŠIE ZUBY MEGALODON

Jeho čeľuste vedia zatlačiť silou 20 ton.

Obrovské fosílne zuby na dne oceánu boli prvým náznakom toho, že na Zemi kedysi žil obrovský žralok. Trojuholníkové, pílkovité zuby merali vyše 18 cm a očividne boli zbraňou zabijaka. Zvyšok zvieraťa sa však nikde nenašiel. Kostry žralokov sú do veľkej miery tvorené chrupavkami, ktoré sú mäkšie ako kosti, teda sa dobre rozpadajú a málokedy sa zachovajú.

Megalodon (v preklade „veľký zub“) je známy len pre svoje výnimočné zuby a niekoľko zachovaných chrbtíc. To však nie je dosť na to, aby sme o ňom mali presnú predstavu.

Vieme však, že Megalodon žil pred 15,9 až 2,6 miliónmi rokov v teplých, hlbokých vodách po celom svete. Dokázal narásť do dĺžky dvadsiatich metrov – bol teda trojnásobne väčší ako žralok modrý – a zjedol čokoľvek, čo mu prišlo do cesty, od veľrýb cez ryby až po obrovské morské korytnačky.

Jazvy od jeho veľkých zubov možno nájsť na kostrách fosílnych veľrýb, čo je dôkaz obrovskej sily čeľustí, ktorú vedci v Sydney odhadujú až na tlak 20 ton. Na porovnanie, žralok modrý dokáže vyvinúť tlak so silou 2 ton a odhaduje sa, že čeľuste Tyrannosaura rexa dokázali vyvinúť tlak so silou 3,1 tony.

Megalodona sa však už netreba báť. Nadobro vymrel, a to aj napriek filmom a absurdným teóriám o zostatkovej populácii ukrývajúcej sa v oceánoch. Zhruba pred 15 miliónmi rokov sa začalo podnebie ochladzovať, čo viedlo k zníženiu hladiny morí.

Neskôr sa sformovali ľadovce a populácia megalodona sa presunula do niekoľkých plytkých, teplých oblastí, v ktorých mohol bezpečne žiť. Uzavretie medzery medzi Severnou a Južnou Amerikou pred 2,5 mil. rokov však viedlo k poklesu počtu veľrýb, čo znamenalo menej potravy pre megalodona. Ten bol priveľký na to, aby dokázal prežiť bez pravidelného prísunu potravy, takže postupne vymrel.

Zdroj: Zázračná planéta

Foto: Shutterstock